Analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) zhodne s viacerými bezpečnostnými analytikmi píšu o tom, že Kremeľ kladie pri ofenzíve dôraz práve na Donbas, teda na posledný kúsok neokupovanej časti Doneckej oblasti.
Rusi na tomto úseku frontu slimačím tempom, ale predsa postupujú. Ukrajincom sa však aj tu darí prechádzať do protiútokov a z času na čas oslobodiť menšiu obec.
„Cieľ Ruska: obsadiť celé územie Doneckej oblasti, ktoré si nárokujú ruské proxy sily na Donbase, a postúpiť do Dnepropetrovskej oblasti,“ zhŕňa strategický zámer Moskvy ISW. Na ostatných úsekoch frontu sa Kremeľ podľa inštitútu snaží ak aj nie postupovať – hoci len rozširovaním sivej zóny –, tak aspoň udržať postavenia na prvej línii.
Hoci ISW hodnotí postup ruských síl na Donbase ako pomalý, Rusi predsa len postupujú. V auguste obsadili 73 kilometrov štvorcových Doneckej oblasti, a ak započítame aj územie získané presakovaním – a teda rozširovaním sivej zóny –, ide o viac ako 104 kilometrov štvorcových.
Tak či onak je to však menej ako Putinom ohlásených 270 kilometrov štvorcových. Ukrajina naďalej kontroluje približne 5-tisíc kilometrov štvorcových Doneckej oblasti, hoci podľa niektorých pozorovateľov je iba otázkou času, kedy sa z Donbasu stiahne. Na predmestia Kramatorska a Slovianska by mohli okupanti dôjsť už začiatkom roka 2027.
Donbas je kľúčový
V apríli 2025 požadoval Kremeľ ako podmienku ukončenia vojny stiahnutie sa kyjevskej armády a štátnej správy zo zvyškov Chersonskej, Záporožskej a Doneckej oblasti.
Na okupovaných častiach týchto oblastí – rovnako ako na Kryme a v úplne obsadenej Luhanskej oblasti – dochádza aj na základe prezidentského dekrétu Vladimira Putina z jesene 2025 k násilnému porušťovaniu miestneho obyvateľstva.
V roku 2026 sa ruské požiadavky nezmenili, hoci hovorca Kremľa Dmitrij Peskov kladie dôraz na stiahnutie Ukrajincov aspoň z Donbasu. Ide o mestá ako Kramatorsk a Sloviansk, ktorých okolie Ukrajinci opevňovali už od roku 2014.
Kritici možného odstúpenia Donbasu z ukrajinskej strany hovoria – rovnako ako ruská strana – o najsilnejšie opevnenej časti frontu. Jej vydaním by Ukrajinci Rusom uľahčili postup na západ v prípade, že by sa o niekoľko mesiacov či rokov Moskva rozhodla ťaženie obnoviť.
Na oboch stranách frontu počuť aj hlasy vojnou unaveného obyvateľstva a vojakov, ktorí sú ochotní vymeniť Donbas za mier bez ohľadu na strategické záujmy svojich krajín.
Koniec v nedohľadne
Novinár Francis Farrell z ukrajinského portálu Kyiv Independent – píšuci o vojne od roku 2022 – je presvedčený, že vojna sa mení na totálnu a vzhľadom na vývoj na fronte zároveň aj opotrebovaciu. Víťazstvo Ruska ani Ukrajiny nie je v najbližšom období možné a ani obranca, ani útočník nemieni vo vojnovom úsilí poľaviť.
„Viac než kedykoľvek predtým musí dnes Ukrajina bojovať s úplatkárstvom. Nemôže si dovoliť mrhať prostriedkami, opotrebúvacia vojna je vojnou čísel a zdrojov. Vojenská stratégia musí byť udržiteľná dlhodobo, koniec sa totiž neblíži,“ povedal Farrell v rozhovore pre český portál Deník N.
Zelenskyj 26. augusta oznámil, že o obranu Donbasu sa na návrh generálmajora Mychajla Drapatého – nového vrchného veliteľa ukrajinskej armády – budú po novom starať dve reorganizované armádne zoskupenia.
Im budú veliť zakladateľ a veliteľ elitného 3. armádneho zboru (3. AK) Andrij Bileckyj a veliteľ zboru národnej gardy Denys Prokopenko. Bileckyj je podľa prieskumu najdôveryhodnejším vojakom v aktívnej službe a jeho takmer 50-tisícový zbor pred reorganizáciou pokrýval viac ako 10 percent frontovej línie. Miera robotizácie bojovej činnosti zboru neustále rastie, čo vedie k výraznému poklesu strát.
V dňoch 5. až 6. septembra navštívia Rusko aj Ukrajinu americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner. Witkoff a Kushner, ktorí stoja na čele amerického úsilia o sprostredkovanie mierovej dohody medzi Moskvou a Kyjevom, boli naposledy v Rusku v januári. S Putinom vtedy rokovali v Kremli štyri hodiny do neskorej noci.
