Bjørn Lomborg

Poľnohospodárstvo pokročilo

Apokalyptické tvrdenia o klíme získali pozornosť len preto, že sme prestali vnímať jeden z najväčších úspechov moderného ľudstva: schopnosť zabezpečiť dostatok potravín.

Za posledných 125 rokov sa potraviny stali oveľa lacnejšími a dostupnejšími vďaka prudkému rastu produktivity a technologickým inováciám. Dáta neukazujú blížiacu sa katastrofu, ale príbeh mimoriadneho pokroku.

Klimatická zmena predstavuje pre poľnohospodárstvo prekážku, no v porovnaní s tým, čo sme dokázali, je relatívne malá. Naopak, radikálne znižovanie emisií môže spôsobiť, že potraviny budú pre najzraniteľnejších ľudí na svete drahšie a menej dostupné.

Pozrime sa na historické fakty. V roku 1928 Spoločnosť národov odhadovala, že neustálym hladom trpia viac ako dve tretiny ľudstva. Dnes hladuje menej ako jeden z desiatich ľudí. Pred vypuknutím pandémie COVID-19 a ruskou inváziou na Ukrajinu sa tento podiel dokonca dostal pod hranicu siedmich percent.

Nie je to náhoda. Je to výsledok toho, že ľudstvo od roku 1926 päťnásobne zvýšilo produkciu obilia a zároveň dokázalo reálne ceny potravín stlačiť o viac ako polovicu. Príjmy vzrástli, čo pomohlo miliardám ľudí dostať sa z extrémnej chudoby a zabezpečiť rodinám výživnejšiu stravu. Vďaka obrovskému pokroku v poľnohospodárstve a ekonomickému rastu sme zachránili pred smrťou hladom viac ako štyri miliardy ľudí.

Aj dnes máme dôvody na optimizmus. Aprílová prognóza OSN predpokladá, že v sezóne 2025/2026 dosiahne svet opäť rekordnú úrodu, keďže väčšina plodín bola zasiata ešte pred vypuknutím krízy.

Boj proti umelým hnojivám pokračuje

Obavy o ďalšiu sezónu však zostávajú a približne 670 miliónov ľudí stále trpí nedostatkom jedla. V regiónoch ako subsaharská Afrika, kde výnosy plodín výrazne zaostávajú za svetovým priemerom, je problém jasne pomenovateľný a riešiteľný: nízka efektivita, hospodárenie len pre vlastnú spotrebu a najmä akútny nedostatok hnojív, pesticídov a strojov.

Napriek tomu západné mimovládne organizácie a aktivisti, dobre živení, no zároveň prehnane zameraní na klimatické obavy, bojujú proti umelým hnojivám, pretože sú vyrábané z fosílnych palív. Podporovaní bohatými darcami navrhujú, aby Afrika prešla na organické poľnohospodárstvo – hoci dôkazy ukazujú, že to znižuje úrodu aj potravinovú bezpečnosť.

Keď Srí Lanka v roku 2021 zaviedla výlučne organické hospodárenie, výnosy ryže, základnej potraviny krajiny, klesli o viac ako 30 percent a ďalšie plodiny zaznamenali prudké prepady.

Klimatickí aktivisti často tvrdia, že rastúce teploty zničia úrodu a spôsobia hladomory. Realita je však podstatne menej dramatická. Klimatická zmena zmení podmienky pre poľnohospodárstvo – niektorým oblastiam pomôže, iným uškodí – no celkový negatívny dosah na svetovú produkciu potravín bude relatívne malý.

Jedna recenzovaná štúdia odhaduje, že klimatická zmena do konca storočia zníži globálne HDP o menej ako 0,06 percenta. Navyše, CO₂ pôsobí ako prirodzené hnojivo. Práve vďaka jeho zvýšenej hladine naša planéta doslova „ozelenela“ – len od roku 2000 pribudlo toľko vegetácie, že by pokryla celú Austráliu.

Aj keby sme zmenu klímy úplne odignorovali, očakáva sa, že svetová produkcia kalórií vzrastie do roku 2050 o 51 percent v porovnaní s rokom 2010. No aj v prípade extrémneho otepľovania by tento objem stále stúpal, len o niečo menej – približne o 49 percent.

Klimatická politika je drahá

Drastické znižovanie emisií nie je dobrá stratégia, ak chceme posilniť potravinovú bezpečnosť. Klimatická politika je drahý a nepresný nástroj: aj veľmi ambiciózne opatrenia trvajú desaťročia či storočia, kým vôbec citeľne ovplyvnia počasie.

Stáli by stovky biliónov dolárov a pritom by zvýšili dostupnosť kalórií o menej než 0,1 percenta. Podpora ekonomického rastu je pritom viac než stonásobne účinnejšia – dokáže zvýšiť dostupnosť potravín o viac ako 10 percent v horizonte niekoľkých rokov.

Znižovanie emisií zároveň poškodzuje poľnohospodárstvo viac než samotná klimatická zmena. Zvyšuje ceny hnojív, paliva aj pôdy, čo vytláča malých farmárov z trhu. Jednoduché modely to často prehliadajú, no dôkladné výskumy ukazujú, že svet s nízkymi emisiami a vysokými cenami uhlíka by znamenal približne o 50 miliónov viac hladujúcich ľudí do polovice storočia.

Vojna v Iráne ukázala, že strašenie klimaticko‑potravinovou krízou je v skutočnosti len odvádzanie pozornosti. Ak chceme odstrániť hlad v rozvojových krajinách, chudobní nepotrebujú drahé klimatické opatrenia ani povinné organické poľnohospodárstvo presadzované bohatými aktivistami. To, čo skutočne potrebujú, je lepší a lacnejší prístup k hnojivám.