Medzi účastníkmi v Madride boli predseda strany Partido Popular (Ľudová strana) Alberto Núñez Feijóo, predseda strany Vox Santiago Abascal, predsedníčka autonómnej oblasti Madrid Isabel Díaz Ayusová a madridský primátor José Luis Martínez-Almeida.
V súvislosti s rastúcou diskusiou o možnom vrátení enkláv Ceuta a Melilla Maroku bol na zhromaždení prečítaný manifest, v ktorom sa výslovne potvrdila príslušnosť Ceuty Španielsku a zdôraznila územná celistvosť krajiny. Španielska federácia obcí a provincií (FEMP) ako organizátor uviedla, že na zhromaždeniach sa zúčastnilo 260 obcí z celého Španielska.
Kto stál za prekročením hraníc?
Viac ako štyri týždne po invázii odhadovaných 80-tisíc nelegálnych migrantov do Ceuty protesty vyvolávajú v Španielsku hnev širšej verejnosti nad tým, ako sa situácia na mieste rieši. Zároveň prebiehajú uprostred búrlivej diskusie o uniknutej správe Národného centra pre imigráciu a hranice (CENIF), ktorú zverejnil denník El Español a ktorá naznačuje zapojenie marockých žandárov.
Podľa správy žandári viedli tisíce migrantov smerom k hraniciam malého španielskeho mesta v severnej Afrike. Dokument údajne obsahuje aj množstvo snímok, na ktorých sú zachytení ľudia v civilnom oblečení, ktorí usmerňujú toky migrantov.
Správa je obzvlášť výbušná, pretože jej samotnú existenciu medzičasom poprel generálny riaditeľ španielskej polície Francisco Pardo, ktorý povedal ministrovi vnútra Fernandovi Grande-Marlaskovi, že žiadny takýto dokument neexistuje. Jej obsah priamo odporuje vyhláseniu španielskeho premiéra Pedra Sáncheza.
Sánchez nedávno tvrdil, že „Izrael, Rusko a krajne pravicové kruhy“ vyprovokovali hromadné prekračovanie hraníc zámerným šírením falošných informácií na internete – tvrdenia, ku ktorým však nebol schopný predložiť faktické dôkazy. Rusko a Izrael zasahovali do tejto záležitosti len preto, lebo Španielsko obvinilo Izrael z „genocídy“ v Pásme Gazy a odsúdilo ruskú agresiu proti Ukrajine, uviedol Sánchez.
Izrael reagoval pobúrením. Sánchezove vyhlásenia boli „drzou lžou“, povedal izraelský minister zahraničných vecí Gideon Sa’ar.
Socialistický premiér zároveň využil túto príležitosť na kritiku „medzinárodného krajne pravicového hnutia“, ktoré „vždy využíva“ migráciu „na útoky a rozdeľovanie nielen Španielska, ale aj Európy“.
Sám Sánchez nedokáže vysvetliť, ako takmer 80-tisíc ľudí mohlo spontánne prekročiť hranicu a zrejme bez toho, aby si to španielske orgány všimli. Zároveň teraz dokonca bráni marockú vládu pred akýmkoľvek podozrením, že o tom, čo sa stalo, vedela alebo bola do toho zapletená, pričom neochvejne pokračuje v posielaní správ, v ktorých vyzýva svojich spoluobčanov v enkláve, aby vydržali.
Pri príležitosti Dňa Ceuty Sánchez prostredníctvom X pochválil obyvateľov Ceuty za „pokoj, solidaritu a zodpovednosť“, ktoré preukázali v uplynulých týždňoch. Jeho vláda, ako povedal, nasadzuje všetky dostupné prostriedky, aby sa mesto mohlo čo najskôr vrátiť k „úplnej normálnosti“.
Vnútri mesta pod tlakom
Tieto slová musia pre obyvateľov Ceuty znieť ako výsmech, keď vezmeme do úvahy, ako úplne sa každodenný život v meste vymkol spod kontroly. Vzhľadom na skutočnosť na mieste nie sú takmer žiadne náznaky ani plnej normality, ani pokoja. Ešte horšie je, že sa v meste formuje úplne nová normalita, ktorá hrozí, že sa ustáli do neúnosného trvalého stavu.
Zatiaľ čo španielska vláda zúfalo hľadá po celom svete niekoho, koho by mohla obviňovať za masové nelegálne prekračovanie hraníc, novinári priamo na mieste opisujú okupované mesto topiace sa v špine, preťažené služby a rastúcu agresiu.
V Ceute zostalo odhadom 10-tisíc nelegálnych migrantov. Mesto sa stalo nebezpečným pre jeho približne 80-tisíc miestnych obyvateľov. Od prílevu migrantov zaznamenali úrady 23 sexuálnych deliktov, čo predstavuje osemnásobný nárast.
Deti sa už nemôžu samy hrať na uliciach ani chodiť do školy. Ženy už nemôžu bezpečne vychádzať von samy. V posledných týždňoch sa opakovali protesty miestnych obyvateľov. Niektorí obyvatelia sa pripravujú na sebaobranu a dokonca podpálili utečenecké tábory.
Napätie stúpa aj medzi migrantmi žijúcimi na uliciach, ktorí sa snažia dostať do príliš malého počtu ubytovacích zariadení, ktoré sa teraz zriaďujú závratnou rýchlosťou. Polícia už vystrelila varovné výstrely, keď sa migranti pokúsili vtrhnúť do jedného z táborov. Pláže v Ceute sú obsadené, zatiaľ čo správy o narastajúcom násilí neprestávajú prúdiť.
Požiadavka adresovaná vláde v Madride je jasná: každý zostávajúci nelegálny migrant musí byť bez výnimky deportovaný. Sánchezovi sa vyčíta, že neurobil nič na to, aby túto situáciu ukončil.
Na pevnine medzitým úradníci poukazujú na právnu skutočnosť, že hromadné deportácie jednoducho nie sú možné a že migranti majú nárok na individuálne konania.
„No, teraz sú tu!“ Táto poznámka pripisovaná bývalej nemeckej kancelárke Angele Merkelovej v súvislosti s miliónmi migrantov v jej vlastnej krajine presne vystihuje reakciu španielskej vlády.
Zdá sa, že aj Madrid sa už zmieril s tým, že zbaviť sa zostávajúcich migrantov sa mu nepodarí, a teraz musí nájsť spôsoby, ako sa vyrovnať s ich pokračujúcou prítomnosťou.
Od núdzového stavu k správe
Samotná Ceuta nemá na tento problém žiadne riešenie. To, čo sa začalo ako jednorazový nápor, sa, naopak, mení na problém, ktorý tu zostane natrvalo.
Humanitárne organizácie stavajú stany a buduje sa infraštruktúra na zabezpečenie migrantov. Rastúca prítomnosť medzinárodných humanitárnych organizácií v meste sa preto nevníma ako súčasť riešenia, ale ako súčasť problému. To nevyhnutne vedie k jednému záveru: táto situácia sa ešte dlho neskončí.
Otázka zostáva: kam má teda ísť týchto odhadom 10-tisíc ľudí, z ktorých väčšina sú muži? Keďže ich zjavne nevracajú späť do Maroka – na akom právnom základe by aj mohli? –, úrady ich teraz začínajú oficiálne registrovať a vybavovať.
Masívne protesty, ktoré sa v súčasnosti konajú na španielskom pevninskom území v súvislosti s riešením tejto situácie, sú podnecované oprávnenými obavami, najmä medzi obyvateľmi južného Španielska.
Čoraz viac sa zdá pravdepodobné, že – okrem iného aj s cieľom zmierniť tlak na Ceutu – sa čoraz viac týchto nelegálnych migrantov dostane na španielsku pevninu nielen loďou, ale aj prostredníctvom plne organizovaných oficiálnych presunov, a to v snahe upokojiť protesty v samotnej Ceute.
To by viedlo presne k tomu, pred čím európski kritici migrácie opakovane varovali: nelegálne prekročenie hraníc EÚ sa oplatí. Čím dlhšie sa niekomu podarí zostať, tým väčšia je pravdepodobnosť, že si nakoniec zabezpečí trvalý pobyt.
Konsenzus medzi európskymi ministrami vnútra, vyhlásený len niekoľko dní po masovom prekročení hraníc v Ceute – že Španielsko zvládlo situáciu skvele a že väčšina migrantov sa vrátila dobrovoľne –, sa opäť ukazuje ako fraška, ktorou vždy bol.
Sánchezovo odmietnutie dokonca čo i len diskutovať o marockom spolupáchateľstve či podpore sa rovná všeobecnému ospravedlneniu, ak nie priam bianko šeku.
Cenu za to platia nielen obyvatelia Ceuty a pevninského Španielska, ale Európania ako celok. Súčasná politika Španielska masívne podporuje nelegálnu imigráciu a bezpodmienečnú legalizáciu nelegálneho pobytu, ako sa to stalo v posledných mesiacoch, čím otvára prístup do ďalších európskych krajín v rámci schengenského priestoru.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová má úplnú pravdu, a to ako vo svojej kritike od začiatku, tak aj vo svojom rozhodnutí zaviesť hraničné kontroly pre ľudí vstupujúcich do Talianska zo Španielska.
Jediná pozoruhodná vec na kauze Ceuta je zatiaľ to, že žiadny nemecký politik z ľavice doteraz nahlas nepožadoval, aby boli utečenci z Ceuty z čírej dobročinnosti prevezení do Nemecka.
Ale aj to je určite len otázkou času.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.