Najväčší problém sa môže prejaviť až v zime
Maďarský zástupca Zoltán Harcz upozornil na časový posun medzi suchom a jeho plným dosahom na chovateľov.
Dojnice totiž v súčasnosti spotrebúvajú aj krmivo vytvorené z minuloročnej úrody. Problémom budú zásoby, ktoré farmári vytvárajú tento rok a ktoré začnú intenzívnejšie využívať približne od decembra.
„Momentálne chýbajú kukurica a siláž, ktorá bude použitá v priebehu budúceho roka,“ konštatoval Harcz. Podľa neho sa preto produkcia mlieka v mnohých krajinách zatiaľ neprepadla práve preto, že farmári ešte využívajú kvalitné krmivo z predchádzajúceho roka.
Podobný problém vidia aj slovenskí poľnohospodári. Šumichrast upozornil, že na Slovensku sa už časť kukurice pôvodne pestovanej na zrno zbiera na siláž.
To je dôležitý signál. Farmári tým dokážu časť nedostatku krmiva zmierniť, zároveň však prichádzajú o produkciu, ktorá mala byť pôvodne využitá inak.
Krmivo tvorí viac ako polovicu nákladov
Dôsledky sa nemusia skončiť pri dojniciach.
Podpredseda SPPK Daniel Molnár zdôraznil, že nedostatok krmovín zasahuje hovädzí dobytok, ovce a kozy a cez rast cien kŕmnych zmesí môže postupne ovplyvniť aj chov hydiny a ošípaných.
Pri týchto druhoch zvierat podľa neho predstavujú krmivá viac ako 50 percent, v niektorých prípadoch viac ako 60 percent výrobných nákladov.
Ak teda pre slabšiu úrodu zdražejú kukurica, obilniny a ďalšie vstupy do kŕmnych zmesí, vyššia cena sa prenesie do nákladov chovateľov.
To ešte automaticky neznamená rovnaký rast cien mäsa, vajec či mliečnych výrobkov v obchodoch. Medzi farmárskou a spotrebiteľskou cenou stoja spracovanie, obchod aj vývoj dopytu. Znamená to však ďalší tlak na marže producentov, ktorí už dnes hovoria o nízkych výkupných cenách.
Slovenskí chovatelia predpokladajú straty 100 miliónov eur
Na tlačovej konferencii zaznel odhad, podľa ktorého slovenskí chovatelia vyčíslili straty súvisiace s mliečnou krízou a suchom približne na 100 miliónov eur. Číslo však nebolo podrobnejšie rozčlenené ani doložené metodikou, preto ho treba vnímať ako odhad sektora, nie ako konečné vyčíslenie škôd.
Česká agrárna komora už má konkrétnejší odhad pri rastlinnej výrobe. Jej prezident Jan Doležal konštatoval, že straty spôsobené suchom pri hlavných poľných plodinách v Česku odhadujú na 300 až 400 miliónov eur.
Účet pritom nemusí byť konečný. Zber kukurice a cukrovej repy podľa Doležala nevyzerá dobre a výrazný prepad vidia aj pri trvalých trávnych porastoch.
„Skutočne potrebujeme na jednej strane okamžitú pomoc, okamžitú podporu od Európskej komisie,“ povedal Doležal.
Mliečna kríza trvá osem mesiacov
Sucho pritom zasiahlo odvetvie v čase, keď už mliekarenský sektor čelil inému problému.
Harcz označil za základ súčasnej krízy európsku a globálnu nadprodukciu mlieka. Výsledkom majú byť veľké zásoby nepredaných mliečnych výrobkov a tlak na výkupné ceny.
Podľa neho kríza trvá už osem mesiacov a slovenskí a maďarskí producenti patria medzi tých, ktorí dostávajú za mlieko najnižšie ceny v Európskej únii. V Maďarsku podľa jeho slov farmári od začiatku roka predávajú mlieko pod výrobnými nákladmi a výsledky za prvý polrok sú najhoršie za posledných päť rokov.
Práve tu sa však ukazuje zdanlivo paradoxná situácia. Ak je mlieka na európskom trhu priveľa, prirodzenou reakciou trhu by bolo zníženie produkcie. Zástupcovia V4 však upozorňujú, že v strednej Európe už počet hospodárskych zvierat nie je vysoký.
Doležal tvrdí, že krajiny regiónu majú približne polovičné zaťaženie veľkou dobytčou jednotkou oproti európskemu priemeru. Ďalšie znižovanie stavov by preto podľa neho mohlo vytvoriť dlhodobejší štrukturálny problém.
V4 chce peniaze aj zásah na trhu
Poľnohospodárske organizácie žiadajú od Európskej komisie využitie rezervných zdrojov na pomoc producentom mlieka, prehodnotenie mechanizmov súkromného skladovania a intervenčných opatrení. Podporiť chcú aj spotrebu prostredníctvom programu školského mlieka či spoločného marketingu.
Harcz argumentuje, že ak sú pravidlá trhu s mliekom nastavené na európskej úrovni, členské štáty nemajú pri jeho regulácii voľné ruky.
„Keďže pravidlá hry na tomto trhu sú určené na úrovni Európskej únie, aj riešenie sa musí hľadať na úrovni Európskej únie,“ odkázal.
Doležal otvoril aj možnosť motivovať farmárov k znižovaniu produkcie v krajinách, kde je nadprodukcia vysoká. Odmieta však, aby sa ďalšie znižovanie stavov týkalo rovnako krajín V4.
Slovensko už schválilo 30 miliónov
Slovenská vláda tento týždeň schválila 30 miliónov eur na kompenzáciu škôd spôsobených suchom. Ďalších 19,7 milióna eur má smerovať na podporu poľnohospodárov v súvislosti s rastom cien hnojív a energií. Z toho 6,5 milióna pochádza z rezervného fondu Európskej komisie a zvyšok doplní štát.
Šumichrast 30-miliónovú pomoc privítal, nepovažuje ju však za definitívne riešenie. „To je naše národné riešenie. Ale máme aktuálnu situáciu. Tá situácia sa bude zhoršovať, ako plynie čas,“ povedal.
Požiadavky poľnohospodárov však majú aj slabé miesto. Na tlačovej konferencii predstaviteľov agrokomôr V4 zaznelo viacero návrhov na európsku pomoc, no nie presné vyčíslenie jej nákladov, kľúč rozdeľovania peňazí ani spôsob, ako zabrániť tomu, aby podpora ďalej predlžovala nadprodukciu mlieka.
Práve to bude podstatné pri ďalšom rokovaní s Európskou komisiou.
Zástupcovia V4 chcú tému dostať aj na rokovanie ministrov poľnohospodárstva EÚ v Írsku. Ich argumentom je, že sucho už nemožno riešiť oddelene od situácie na trhu s mliekom.
Tohtoročná úroda totiž rozhodne nielen o výsledkoch rastlinnej výroby. Rozhodne aj o tom, za akú cenu budú farmári počas zimy a budúcej jari schopní nakŕmiť zvieratá. A práve vtedy sa môže ukázať skutočný rozsah škôd, ktoré dnešné sucho spôsobilo.
