„Súhlasili sme, predpokladám, že sa bude aj teraz na poslaneckom grémiu o tom hovoriť, aby táto schôdza bežala do vyčerpania bodov. To znamená, že môže to byť až do Vianoc, ťažko hovoriť, to záleží od toho, aký bude priebeh,“ povedal Richter.
Priblížil, že na schôdzi je naplánovaných celkovo 295 bodov, z toho je napríklad 166 návrhov zákonov v prvom čítaní, 28 zákonov je v druhom čítaní. Do parlamentu tiež prišiel dokument Vízia Slovensko 2040, o ktorom by mali poslanci podľa Richtera rokovať „čím skôr“ a budú navrhovať, aby k dokumentu vystúpil aj šéf Slovenskej akadémie vied (SAV) Martin Venhart.
Smer oceňuje, že SNS stiahla, respektíve presunula šesť návrhov zákonov na ďalšie rokovanie. „Boli to hlavne také zákony, s ktorými mali problémy príslušní ministri, ktorých sa vecne dotýkala tá problematika. Prípadne to boli zákony, s ktorými mal problém minister financií vzhľadom na dosahy na štátny rozpočet a prípravu nového štátneho rozpočtu,“ priblížil Richter.
Koalícia sa dohodla, že vládni poslanci podporia v prvom čítaní návrhy koaličných partnerov, s ktorými by v druhom čítaní nesúhlasili. V druhom čítaní bude treba pri nich riešiť dosah na štátny rozpočet. S návrhmi musí podľa neho súhlasiť minister, ktorý rieši danú problematiku, a aj rezort financií.
Pre Smer je podľa Richtera na tejto schôdzi dôležitý návrh Občianskeho zákonníka. Šéf poslaneckého klubu Smeru sľubuje, že sa rozprava k nemu nebude časovo obmedzovať.
Dva koaličné návrhy na skrátenie volebného obdobia
V programe sú aj dve iniciatívy, ktoré súvisia so skrátením volebného obdobia parlamentu. Obe si konkurujú, hoci sú z vládneho tábora. Jednu predložil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) a druhú poslanci Hlasu.
Doterajšie ústavné pravidlá totiž neumožňujú predčasne skrátiť mandát poslancom. Ministrov návrh počíta s ľudovým hlasovaním na základe petície 350-tisíc občanov. Nemohlo by sa však uskutočniť pol roka po voľbách ani pol roka pred riadnymi voľbami. V tom istom volebnom období by bolo možné len jedenkrát.
Strana Hlas chce skrátiť volebné obdobie prostredníctvom referenda. Podmienkou je predloženie petície za referendum do šiestich mesiacov od získania prvého podpisu. Tých treba takisto 350-tisíc. Zároveň by sa nemohlo konať v prvom ani v poslednom roku riadneho volebného obdobia. Zúčastniť by sa na ňom musela nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Táto podmienka platí pri referende aj teraz.
Podľa vládneho návrhu by bol parlament odvolaný, ak by za hlasovala najmenej trojpätinová väčšina z takého počtu oprávnených voličov, ktorí sa zúčastnili na posledných voľbách.
Obidve ústavné zmeny si vyžadujú aj súhlas opozície, pretože na definitívne schválenie je potrebných 90 hlasov. Tie vláda ani Hlas nemajú.
Spor o preferenčné hlasy vo voľbách
Nevyriešenou otázkou zostáva novela zákona, ktorá má zrušiť voľbu poštou zo zahraničia. SNS v nej navrhla oslabiť systém krúžkovania kandidátov vo voľbách. S tým však mali problém poslanci okolo Rudolfa Huliaka zo Strany vidieka.
SNS chce stanoviť osempercentné kvórum na uplatnenie prednostných hlasov. Na takzvané prekrúžkovanie kandidáta na voliteľné miesto teraz stačia tri percentá prednostných hlasov, ktoré možno dať najviac štyrom kandidátom. Kompromisom by mohlo byť krúžkovanie najviac dvoch kandidátov pri zachovaní trojpercentného kvóra.
Koaličná SNS a nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnej Strane vidieka rokujú a majú byť blízko k dohode pri úprave preferenčného hlasovania vo voľbách. Uviedol to v utorok šéf poslaneckého klubu Smeru Ján Richter s tým, že mohlo by prísť k takej zmene, že voliči by mohli krúžkovať na jednej listine najviac dvoch kandidátov, nie štyroch. Podľa jeho názoru sú to pripravení akceptovať aj poslanci Hlasu.
Finálny návrh úpravy preferenčného hlasovania, takzvaného prekrúžkovania, by podľa Richtera mohol vyzerať tak, že zostane zachovaná hranica hlasov potrebných na zmenu poradia kandidáta na kandidátke, no mohli by sa dávať len dva krúžky namiesto štyroch. „Je to riešenie, ktoré je pre nás prijateľné a sme pripravení ho podporiť. Ak takáto dohoda padne, sme presvedčení, že celá vládna koalícia takúto zmenu návrhu podporí,“ dodal Richter.
Covidová amnestia zrejme „vyhnije“
Opatrenia počas pandémie covidu boli veľkou politickou témou. Premiér Robert Fico preto prišiel s covidovou amnestiou pre ľudí, ktorí pre porušenie pravidiel museli platiť pokuty. Amnestia však narazila na prezidenta Petra Pellegriniho. Zákon predložený premiérom vrátil do parlamentu. Hlave štátu prekážalo, že odškodnení majú byť ľudia, ktorí porušovali pravidlá na ochranu zraniteľných osôb v nemocniciach alebo zariadeniach sociálnych služieb.
Hlas chce prezidentovým pripomienkam vyhovieť, zvyšok koalície nie. „To sa nechá vyhniť,“ usúdil šéf klubu SNS. Podľa neho rovnaký osud čaká aj prezidentom vrátenú novelu zákona o hazardných hrách z dielne ministra cestovného ruchu a športu Huliaka.
(stu, tasr)
