Kremeľ na prelome mája a júna niekoľko dní po sebe viedol masívne vzdušné údery dronmi a raketami na stoličné mesto Ukrajiny. Útoky si vyžiadali desiatky mŕtvych. Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že útok zahŕňal 33 ťažko zostreliteľných balistických rakiet a osem hypersonických rakiet, čo je najväčší počet takýchto rakiet použitých naraz od začiatku invázie.
Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha 2. júna uviedol, že útoky sú dôkazom neochoty Moskvy ukončiť vojnové ťaženie. Zároveň vyjadril presvedčenie, že údermi na civilné ciele si Rusko vynahrádza neúspechy na fronte. Analýzu s rovnakým záverom priniesol v ten istý deň portál New York Times, ktorý takisto pripomenul, že ruská armáda pre účinný odpor obrancov takmer úplne zastavila svoj postup.
Analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) pripomínajú, že Rusko už citeľne pociťuje neprestávajúce ukrajinské útoky na ropnú infraštruktúru v ruskom zázemí. Okrem toho sa však v druhom štvrťroku Kyjev uchýlil aj k viacerým útokom na Moskvu, ktoré si vyžiadali dvoch mŕtvych Rusov a jedného Inda. Ukrajinské útoky na ruské mestá označil veliteľ Ruského dobrovoľníckeho zboru (RDK) bojujúceho na strane Kyjeva Denis Nikitin za výsledok Putinovej politiky. RDK tento rok vedie bojovú činnosť predovšetkým v Záporožskej oblasti.
Prímerie v nedohľadne
V apríli 2025 požadoval Kremeľ ako podmienku ukončenia vojny stiahnutie ukrajinských síl zo zvyškov Chersonskej, Záporožskej a Doneckej oblasti. Pripomeňme, že na okupovaných častiach týchto oblastí – rovnako ako na Kryme a v úplne obsadenej Luhanskej oblasti – dochádza aj na základe prezidentského dekrétu Vladimira Putina z jesene 2025 k násilnému porušťovaniu miestneho obyvateľstva.
V roku 2026 sa ruské požiadavky nezmenili, hoci hovorca Kremľa Dmitrij Peskov kladie dôraz na stiahnutie Ukrajincov aspoň z Donbasu, teda posledného kúska neokupovanej časti Doneckej oblasti. Ide o mestá ako Kramatorsk a Sloviansk, ktorých okolie Ukrajinci opevňovali už od roku 2014. Kritici možného odstúpenia Donbasu z ukrajinskej strany hovoria – rovnako ako ruská strana – o najsilnejšie opevnenej časti frontu.
Jej vydaním by Ukrajinci Rusom uľahčili postup na západ v prípade, že by sa o niekoľko mesiacov či rokov Moskva rozhodla ťaženie obnoviť. Na oboch stranách frontu počuť aj hlasy vojnou unaveného obyvateľstva a vojakov, ktorí sú ochotní vymeniť Donbas za mier bez ohľadu na strategické záujmy svojich krajín.
Stratilo ťaženie cieľ?
Portál Financial Times v polovici mája informoval, že ruská generalita presvedčila Putina o tom, že do jesene sa pod kontrolu Kremľa dostane celý Donbas. Putin na vojenskej prehliadke 9. mája – najmenšej od roku 1945 – vyhlásil, že Rusko na Ukrajine zvíťazí, a neskôr v ten istý deň dodal, že vojna sa blíži ku koncu. Podľa niektorých analytikov sú to však iba pusté vyhlásenia určené domácemu obecenstvu, ktoré dlhodobo nevidí žiadne úspechy.
V Rusku tak koluje parafráza citátu japonského samuraja Musašiho Mijamota zo 17. storočia: špeciálna vojenská operácia nemá cieľ, iba cestu. Odhady hovoria o 280-tisíc až 518-tisíc zabitých ruských vojakoch a až o 1,5 milióna celkových obetí vrátane ranených, čo predstavuje približne tri percentá ruských mužov v mobilizačnom veku spred začiatku vojny. Preukázateľne zahynulo najmenej 221-tisíc ruských vojakov, pričom časť padlých predstavujú Ukrajinci povolaní do ruskej armády na okupovanom území.
Pomer síl sa mení
V polovici apríla – podobne ako v lete 2025 – ukrajinský 3. armádny zbor (3. AK) obsadil postavenie ruskej jednotky bez účasti ukrajinských vojakov v oblasti bojovej činnosti. Ukrajinci proti Rusom nasadili roboty a drony – inváznym silám sa od začiatku ťaženia nič podobné nepodarilo. Lídrom v robotizácii rusko-ukrajinského frontu je práve 3. AK, ktorý pokrýva viac ako 10 percent frontovej línie. Miera robotizácie bojovej činnosti zboru neustále rastie, čo vedie k výraznému poklesu strát.
3. armádnemu zboru velí zakladateľ a bývalý veliteľ Azovu brigádny generál Andrij Bileckyj, ktorý spolu s náčelníkom generálneho štábu generálom Olexandrom Syrským patrí do dvojice vojakov, ktorí sa tešia najväčšej miere dôvery zo strany občanov. V rozhovore pre Reuters sa vyjadril, že je „z vojenského hľadiska realistické“, aby v najbližšom období Ukrajina upevnila svoje postavenie a obsadila viacero strategických cieľov, hoci najbližších šesť mesiacov bude podľa neho kritických.
Dôvod na optimizmus mu dal tohtoročný vývoj na fronte. Podľa analytikov ISW Rusko v apríli obsadilo alebo infiltrovalo oblasť s rozlohou 28,28 štvorcového kilometra. Keďže na viacerých úsekoch frontu postúpili Ukrajinci, v čistom Kremeľ stratil kontrolu nad 116 štvorcovými kilometrami. Takáto situácia nastala prvý raz od augusta 2024, keď Ozbrojené sily Ukrajiny začali ťaženie do ruskej Kurskej oblasti. V máji tento trend pokračoval, hoci presné čísla ešte nie sú dostupné.
Výrazne sa zmenili aj podmienky na území, ktoré Rusko dlhodobo ovláda. Prápor bezpilotných systémov 3. AK od konca mája kontroluje vzdušný priestor okupovanej Luhanskej oblasti a výrazne tak narúša tylovú logistiku agresora až do 100 kilometrov od frontu. Ukrajinské drony stredného dosahu ovládajú aj „diaľnicu R-280 Novorusko“, čo je názov pre ukrajinskú diaľnicu M-14 používaný okupačnou správou.
Táto kľúčová pozemná trasa spájajúca ruské zázemie s okupovaným Krymom je pravidelne vystavovaná ukrajinským útokom a podľa fotografií a videí zverejňovaných obomi stranami konfliktu ju na viacerých miestach lemuje zasiahnutá ruská technika.
Mierové snahy
Putin by podľa vlastných slov z 9. mája bol ochotný rokovať o nových bezpečnostných dohodách pre Európu a na rokovanie by uprednostnil bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera. Toho spozorovali začiatkom júna v Moskve, hoci nie je vylúčené, že tam prišiel z dôvodu účasti na Medzinárodnom ekonomickom fóre, ktoré sa 3. júna začalo v Petrohrade. Berlín Putinov personálny návrh odmieta a ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Olexij Makajev v rozhovore pre portál Spiegel o Schröderovi vyhlásil, že „nikto, kto roky zastupoval ruské záujmy v Nemecku, nemá ani morálnu, ani politickú legitimitu na to, aby dnes vystupoval ako mediátor“.
Portál Bloomberg začiatkom júna s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že trojica kľúčových európskych ekonomík a ukrajinských spojencov – Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo – sa snaží vedno s Kyjevom priviesť Moskvu k rokovaciemu stolu.
Trojici hrajú do karát presmerovanie americkej pozornosti na Irán aj rastúce ľudské a územné straty na ruskej strane. Zdroje portálu uviedli, že Paríž, Berlín ani Londýn nemienia na Zelenského vyvíjať nátlak v prípade, že nebude s podmienkami spokojný. Odporcovia rokovaní naliehajú na zintenzívnení dodávok zbraní a prostriedkov protivzdušnej obrany Kyjevu.