Zoltán Andruskó je právoplatne odsúdený sprostredkovateľ vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
V už treťom pokračovaní súdneho procesu pred Špecializovaným trestným súdom vo veci objednávky vraždy Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov Andruskó v pozícii svedka vypovedal o závažných skutočnostiach týkajúcich sa prípadu.
O vraždách prokurátorov údajne vedeli ich kolegovia
Zoltán Andruskó naďalej usvedčuje obžalovanú Alenu Zsuzsovú z objednávky vraždy Kuciaka. Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj o tom, že si uňho Zsuzsová vraj objednala aj vraždy prokurátorov, ku ktorým napokon nedošlo. Medzi obete mali patriť aj súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka, bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a prokurátor Peter Šufliarsky.
V rámci svojej výpovede Andruskó tvrdí, že ho Zsuzsová ubezpečovala, že „sa im nemôže nič stať, lebo majú krytie zo strany prokurátorov a policajtov“. Podľa Andruskóa údajne o príprave vrážd prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry vedeli ich kolegovia vrátane bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Tieto informácie vraj mal svedok od Zsuzsovej, ktorá mu údajne hovorila o dvoch súperiacich skupinách prokurátorov.
Andruskó spomenul meno Tibora Gašpara v súvislosti s vraždou
Andruskó ďalej vypovedal, že po vražde bývalého primátora Hurbanova Lászlóa Basternáka chcel vec oznámiť polícii, ale cez tretiu osobu údajne dostal odkaz od vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara, súčasného podpredsedu parlamentu, aby mlčal.
Podľa svedka mu Gašpar odkázal, „aby mlčal, lebo dopadne, ako dopadol zavraždený Basternák“. Tibor Gašpar mu to vraj odkázal v deň svojho vymenovania za prezidenta Policajného zboru. Andruskó ďalej tvrdil, že zo strachu o seba a rodinu zostal v kontakte so Zsuzsovou a pomáhal jej, keď od neho niečo žiadala.
Ako údajne bol previazaný Tibor Gašpar s vraždou primátora Hurbanova, za ktorú boli odsúdení Roman Ostružlík ako objednávateľ vraždy, Vladimír Mosnár ako vykonávateľ a Alena Zsuzsová ako sprostredkovateľ, svedok Andruskó bližšie nevysvetlil.
Andruskó tak v celom prípade v pozícii svedka prvýkrát priamo hovorí o menách Gašpara a Kováčika, ktorí údajne mali minimálne vedomosť o závažnej trestnej činnosti a dokonca ju vraj kryli či zastrašovali jeho osobu.
Ide o tvrdenia, o ktorých doposiaľ nepočul ani dozorujúci prokurátor Peter Kysel.
Prokurátor po výsluchu uviedol, že si „nespomína, aby na hlavnom pojednávaní povedal (Andruskó) takúto kombináciu slov“. Kysel dodal, že v pozícii svedka v minulosti takto nevypovedal a tieto „skutočnosti nechá preveriť“ odstúpením orgánom činným v trestnom konaní.
Obhajoba hovorí o bludoch a civilných žalobách
Advokát Marek Para, ktorý zastupuje podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara v kauze Očistec, označil výpoveď Andruskóa za „už klasicky plnú bludov, ktorá znevierohodňuje jeho osobu, ako aj celú jeho výpoveď“.
Obhajca poukázal na výpoveď Andruskóa z roku 2022, kde síce vypovedal o sprostredkovanom telefonáte s Tiborom Gašparom, no hovoril o „odkaze z Bratislavy, aby mlčal“. V danej výpovedi však nespomínal konkrétne mená podpredsedu parlamentu ani bývalého špeciálneho prokurátora. K tejto svedeckej výpovedi Para dodal, že pre nezmyselnosť tvrdení prokuratúra ani nepreverovala slová Zoltána Andruskóa.
Výpoveď svedka Andruskóa vo veci zapojenia Tibora Gašpara mala presah aj do politickej roviny. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka pre výpoveď avizoval odvolávanie Tibora Gašpara a predseda Hnutia Slovensko Igor Matovič v Národnej rade SR obvinil Gašpara, že „kryl vraždu“ ako policajný prezident, a to so spŕškou nadávok.
Tibor Gašpar poprel slová Zoltána Andruskóa s tým, že ide o „holý nezmysel“, a poukázal na to, že vyšetrovanie vraždy bolo mimo jeho pôsobnosti.
Advokát Marek Para pre vyjadrenia Matoviča v Národnej rade avizoval podanie civilných žalôb, a to tak na Hnutie Slovensko, ako aj na jeho predsedu. O možnej žalobe sa uvažuje aj v súvislosti s výrokmi Šimečku, ktorý označil Tibora Gašpara za tvár organizovaného zločinu.
Anduskóa už v minulosti spochybnil aj prokurátor
V súvislosti s výpoveďou Andruskóa v pozícii svedka časť verejnosti poukazuje aj na zákonnú povinnosť vypovedať pravdu. Takáto povinnosť, samozrejme, existuje, ale rozhodne možno tvrdiť, že nijako negarantuje pravdivé výpovede svedkov.
Odhliadnuc od dokazovania úmyslu svedka klamať v trestnom konaní, v prípade Zoltána Andruskóa nejde o prvý prípad, keď boli jeho svedecké tvrdenia spochybnené.
Andruskó totiž už v minulosti hovoril o dohodách o znížení svojho trestu s prokurátorom Vladimírom Turanom, ktoré údajne boli v trvaní ôsmich rokov. Počas hlavného pojednávania sa prokurátor Turan voči tvrdeniam svedka obžaloby ohradil a poprel, že by Andruskóovi ktokoľvek z prokuratúry sľúbil dohodu o osemročnom treste.
Prokuratúra uzavrela s Andruskóom dohodu o vine a treste, v ktorej navrhovala nepodmienečný trest vo výmere desať rokov. Súd takúto dohodu odmietol a Andruskó bol napokon odsúdený na nepodmienečný pätnásťročný trest, pretože súd nepovažoval dohodu s prokurátorom za spravodlivú. O nedodržaných dohodách zo strany prokuratúry následne opakovane informovali aj médiá, kde sa spomínal práve osemročný trest.
Obhajoba pri tomto svedkovi poukazovala práve na jeho nevierohodnosť, keď jeho slová v pozícii svedka spochybnila samotná prokuratúra.
Spoluprácu kajúcnikov upraví novela
Je teda otázne, ako môže kľúčový svedok vypovedať pravdu, keď jeho tvrdenia priamo na hlavnom pojednávaní vyvracia prokurátor alebo keď počas určitého obdobia dodáva nové detaily, ktoré závažným spôsobom menia či formujú posudzované skutky.
Krytie vraždy a umlčiavanie svedkov zo strany polície či prokurátorov je zásadná vec, pri ktorej ak svedok hovorí pravdu, ide o obludný rozmer zločinnosti. Ak však svedok klame pri takýchto vážnych veciach, musí byť spochybnená celá jeho výpoveď, pričom uvedené platí o to viac, ak ide o kajúcnika.
Práve otázky a riziká spojené s výpoveďami kajúcnikov v mimoriadne závažných veciach má vyriešiť novela Trestného poriadku z dielne ministerstva spravodlivosti pod vedením Borisa Suska (Smer). Predchádzajúcej prijatej úprave pozastavil účinnosť Ústavný súd SR, na ktorý sa v tomto smere obrátili opoziční poslanci a generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Novela má upraviť inštitút kajúcnika tak, aby bolo dopredu zrejmé, že vypovedá o všetkej trestnej činnosti, o ktorej vie, a svoje výpovede nebude prispôsobovať podľa „potrieb“ výmenou za benefity.
Dôvodová správa hovorí o potrebe reagovať na aplikačnú prax, ktorá nedostatočne jasne vymedzuje podmienky spolupráce a benefity pre kajúcnikov, čo je doposiaľ veľkým predmetom sporov v súdnom konaní.
Benefity bude posudzovať súd, kajúcnik musí vypovedať o všetkom
Novela bola pripomienkovaná okrem iných inštitúcií aj Súdnou radou SR a práve po vzore jej výhrad prešla úprava významnými zmenami. Za radu predkladal základ materiálu pripomienok sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko a advokát Martin Bezák.
Pripomienky rady boli v značnej miere pretransformované do novej úpravy, ktorá preberá český model kajúcnikov.
Základná zmena spočíva v presune benefitov zo štádia prípravného konania do súdnej fázy. Namiesto modelu, v ktorom sa spolupracujúcej osobe poskytovali výhody už v prípravnom konaní, napríklad odložením vznesenia obvinenia alebo prerušením trestného stíhania (dohoda medzi advokátom a prokurátorom), sa má prejsť k modelu, kde benefit poskytne súd najmä formou mimoriadneho zníženia trestu alebo upustenia od potrestania, a to až po podaní obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste.
Bude to teda sudca, kto rozhodne, či a ako má byť kajúcnik odmenený za svoju spoluprácu. Podstata presunu rozhodovania pred súd spočíva aj v tom, že sa k celému obsahu dohody dostane aj obhajoba a bude mať riadny prehľad o všetkých poskytnutých benefitoch. Prokurátor už tak nebude môcť zastavovať či odkladať trestné stíhania kajúcnikov iba podľa vlastného uváženia.
Spolupracujúca osoba má mať povinnosť do 180 dní od spísania záznamu o spolupráci uviesť všetky podstatné skutočnosti o vlastnej trestnej činnosti a o trestnej činnosti iných osôb, o ktorej vie. Po uplynutí 180-dňovej lehoty má spolupracujúca osoba urobiť záverečné vyhlásenie, že poskytla úplnú a pravdivú výpoveď a že nepozná ďalšie podstatné skutočnosti týkajúce sa vlastnej trestnej činnosti alebo trestnej činnosti iných osôb.
Zmyslom tejto lehoty je zabrániť tomu, aby kajúcnik „dávkoval“ výpoveď podľa toho, ako sa vyvíja jeho vlastná vec alebo veci iných osôb. Rezort spravodlivosti hovorí o cieli eliminovať postupné poskytovanie výpovedí na získavanie dodatočných benefitov.
Spolupracujúca osoba musí v 180-dňovej lehote vydať aj výnosy z vlastnej trestnej činnosti alebo označiť veci vo svojej dispozícii, ktoré sú výnosom z trestnej činnosti. Cieľom je zabrániť tomu, aby kajúcnik získal výhodu od štátu, ale zároveň si ponechal majetok pochádzajúci z trestnej činnosti.
Ak kajúcnik nesplní zákonné podmienky, neuvedie podstatné skutočnosti, odmietne vypovedať pred súdom alebo spoluprácu poruší, môže prísť o získané alebo prisľúbené benefity.
Podľa novely už výpoveď spolupracujúcej osoby nemôže byť jediným dôkazom na podanie obžaloby alebo uznanie viny. Každé podstatné tvrdenie kajúcnika má byť podporené ďalšími dôkazmi.
Preverovanie výpovedí zmizlo po roku 2005
Sudca Peter Šamko pri hodnotení dôveryhodnosti kajúcnikov pripomenul, že do roku 2005 to bola bežná súčasť Trestného poriadku, ktorá z neho vypadla po veľkej novele z dielne Daniela Lipšica. Šamko dodal, že „nikto neskôr nevedel odpovedať, prečo z neho vypadla“.
Šamko a advokát Bezák upozorňujú aj na takzvané reťazenie kajúcnikov, ktoré je v súčasnosti podľa sudcu „určitým spôsobom v móde“. Pri reťazení kajúcnikov ide o podopieranie výpovede jedného kajúcnika výpoveďami iných kajúcnikov.
Sudca Šamko v tejto súvislosti pripomenul taliansku skúsenosť, podľa ktorej môže vzniknúť „kartel“ kajúcnikov: „Oni si jednoducho sadnú, dohodnú sa a potom to už manažujú, na koho chcú, a navzájom sa ‚vypotvrdzujú‘.“ Talianska úprava prešla sprísňovaním práve po tom, ako sa odhalili podobné praktiky.
Výpoveď kajúcnikov musí byť mimoriadne transparentná
Pre kauzy typu výpovede Zoltána Andruskóa budú tieto zmeny kľúčové.
Kajúcnik by mal štátu povedať celý podstatný príbeh v určenej lehote, a nie prichádzať po rokoch s ďalšími zásadnými tvrdeniami, ktoré môžu meniť skutkový obraz veci. Otázky vyvolávajú aj poskytnuté benefity, ktoré mohli motivovať kajúcnika k ich dosiahnutiu aj za cenu skresľovania vlastných výpovedí.
Zjavne nezmyselné tvrdenie, ktoré sa v časti spoločnosti usadilo pod heslom „kajúcnik nemá dôvod klamať“, neplatí, ak namiesto vysokého trestu dostane spolupracujúca osoba výmenou za „správne svedectvo“ beztrestnosť. A bol to práve prípad Andruskóa, v ktorom chcel prokurátor ísť pod únosnú hranicu trestu.
Nezaujatý pozorovateľ si iba ťažko môže vykladať tieto snahy prokuratúry inak ako snahu motivovať svedka k usvedčovaniu iných mimo zákonného rámca. Vidina nízkeho trestu zakladá mimoriadne dôvody na to, aby svedok následne klamal alebo skresľoval výpoveď.
Takéto prípady boli kritizované nielen zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva, ale polícia zároveň vedie trestné konania v kauzách ako „Kajúcnik“ a „Technický spis č. 80“ práve pre nátlak a manipulácie pri svedkoch.
Rovnako je potrebné sa pýtať, prečo Andruskó počas dlhých rokov súdneho procesu nespomenul mená vysokopostavených osôb, ktoré sa vraj podieľali na trestnej činnosti.
Nepoznal ich alebo jednoducho zabudol? A je možné zabudnúť takéto mená a prepojenia v takej vysokoprofilovej kauze a spomenúť si na ne až po rokoch? Ak áno, ako k tomu došlo? Alebo ide iba o snahu človeka vypovedať podľa nálad spoločnosti či štátnych orgánov, iba aby dosiahol zlepšenie svojho postavenia?
Andruskó má históriu spochybňovania svojich výpovedí, a to nielen zo strany obhajoby, ale aj zo strany prokuratúry.
Novela zabráni pochybným obchodom so spravodlivosťou, zázračnému osviežovaniu pamäti kajúcnikov či ignorovaniu ich trestnej činnosti, ktorá sa práve nehodí polícii a prokuratúre do určitého súdneho konania.
To, že daná úprava nebola prijatá už skôr, ide iba na vrub dôveryhodnosti a spravodlivosti vo vysokoprofilových kauzách.