Prieskumy ukazujú, že strana Občianska zmluva pod vedením premiéra Nikolu Pašinjana vedie s približne 30-percentnou podporou, zatiaľ čo hlavný vyzývateľ vládnucej strany, rusko-arménsky miliardár Samvel Karapetjan na čele strany Silné Arménsko, môže očakávať hlasy šiestich až 11 percent voličov. Premiér sa snaží priblížiť krajinu k Bruselu, Karapetjan je za udržanie úzkych väzieb s Moskvou.
Podobné stanovisko zastáva bývalý prezident a líder Arménskej aliancie Robert Kočarjan. Pašinjan sa oprávnene chváli tým, že od nástupu k moci v roku 2018 zdvojnásobil HDP na obyvateľa, otvoril stovky škôlok a postavil tisíce kilometrov ciest. Podpora na úrovni 30 percent však ukazuje, že nie každý hodnotí iba tieto ukazovatele.
Mier alebo vojna?
Vzťahy medzi Jerevanom a Moskvou sa zhoršili v septembri 2023, keď ruské mierové jednotky nezasiahli pri bleskovej ofenzíve Baku proti etnickým Arménom v Náhornom Karabachu. Azerbajdžan po útoku získal kontrolu nad arménskou enklávou, čo spôsobilo masový odchod približne 100-tisíc Arménov. Arménsko preto vo februári 2024 pozastavilo svoje členstvo v Ruskom riadenej Organizácii Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB).
Počas ofenzívy, ktorá si vyžiadala približne 400 obetí, nasadil Azerbajdžan s tureckou podporou proti Arménom ťažké delostrelectvo, raketomety a drony. Konflikt v tejto hornatej oblasti tlel a z času na čas prerastal do horúcej fázy od konca 80. rokov minulého storočia.
Náhorný Karabach sa tešil faktickej nezávislosti tri desaťročia, až kým Baku v roku 2023 nezískalo plnú kontrolu nad jeho územím. V auguste 2025 bol z iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa dohodnutý mier medzi premiérom Pašinjanom a prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom, ktorý nadvládu Baku nad Náhorným Karabachom potvrdil.
K podpisu mierovej dohody však stále nedošlo – prekážkou je podľa Azerbajdžanu preambula arménskej ústavy, ktorá odkazuje na Deklaráciu nezávislosti Arménska z roku 1990. Táto deklarácia zas odkazuje na uznesenie z roku 1989 o „zjednotení Arménskej SSR a Náhorného Karabachu“.
Azerbajdžan tvrdí, že bez zmeny ústavy si Arménsko nepriamo ponecháva územné nároky na Karabach. Pašinjan preto s cieľom dosiahnutia mierovej dohody prisľúbil zmeniť ústavu prostredníctvom referenda.
Ak Pašinjan nezíska v parlamente dvojtretinovú väčšinu, sľub o vyhlásení referenda by preňho bolo ťažké splniť a mierové úsilie Jerevanu by mohlo stroskotať. Jeho protikandidáti hovoria, že sa príliš zbližuje s Baku.
Medzi Európou a Áziou
Približne 98 percent trojmiliónovej krajiny tvoria Arméni. 100-tisíc Arménov vyhnaných z Náhorného Karabachu môže tiež voliť, ak si včas vybavili doklady o arménskom občianstve, pričom sa dá predpokladať, že nebudú hlasovať za Pašinjana.
Agentúra Reuters koncom mája s odkazom na štyri zdroje z prostredia ruskej elity informovala, že Moskva plánuje prepraviť do krajiny 100-tisíc v Rusku žijúcich Arménov, aby hlasovali proti Pašinjanovi. Dôvodom je, že podľa arménskych zákonov nemožno voliť mimo Arménska. Nie je však jasné, či sa napokon k tomuto logisticky a finančne náročnému kroku Kremeľ uchýli.
Pre Rusko sú voľby kľúčové. Vo februári 2024 Pašinjan vyhlásil, že jeho krajina sa už viac nemôže spoliehať na Rusko ako hlavného partnera v oblasti obrany. Jerevan by mal podľa neho uvažovať o užších bezpečnostných vzťahoch s inými štátmi vrátane USA, Francúzska, Indie či Gruzínska.
Napokon sa premiérovo vyhlásenie pretavilo aj do činov, keď sa v auguste 2025 uskutočnilo spoločné osemdňové vojenské cvičenie príslušníkov arménskych mierových brigád, americkej armády v Európe a Afrike a Národnej gardy Kansasu.
Koncom augusta 2025, niekoľko dní po skončení cvičenia, vyhlásil, že Arménsko môže v súvislosti so snahou o eurointegráciu vystúpiť z Eurázijskej ekonomickej únie (EAEÚ) s ústredím v Moskve. Počas vypätej predvolebnej rozpravy ho 4. júna 2026 Karapetjan vyzval, aby z EAEÚ odišiel, ak chce, ale opýtal sa, kto potom bude zárukou mieru s Azerbajdžanom.
„Však aj odídeme z EAEÚ. Čo nás strašíte?! Nerozhodujete ani vy, ani váš ujo. Rozhodneme sa a odídeme. A zárukou sú Arménsko, štát, armáda,“ odpovedal Pašinjan. Predpokladá sa, že pod ujom mal na mysli ruského prezidenta Vladimira Putina.
Pašinjan nadväzuje na konanie arménskeho prezidenta z apríla 2025 - Vahagn Chačaturjan vtedy podpísal parlamentom schválený zákon o snahe krajiny stať sa súčasťou Európskej únie. Kremeľ sa vtedy vyjadril, že prijatý zákon považuje za neformálny začiatok odchodu krajiny z EAEÚ.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa vyjadrili jasne: Arménsko nemôže vstúpiť do EÚ, pokiaľ je členom Eurázijskej ekonomickej únie. Pašinjan po prijatí zákona spresnil, že samotná legislatívna úprava na vstup do EÚ nestačí. Rozhodnutie o ňom „môže byť prijaté iba cestou referenda“. To sa v Arménsku zatiaľ neuskutočnilo.
Pokiaľ k nemu nedôjde, budú vzťahy Bruselu s Arménskom založené na dohode o partnerstve a spolupráci, ktorá je v platnosti od roku 2021. EÚ je tiež kľúčovým partnerom pre program reforiem v Arménsku a jeho najvýznamnejším podporovateľom.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová ešte v júni 2025 vysoko ocenila odhodlanie Arménska uskutočňovať demokratické reformy v krajine a vyhlásila, že EÚ je pripravená prehĺbiť partnerstvo s touto kaukazskou republikou „vo všetkých oblastiach“, vrátane bezpečnosti a obrany.
Ukrajinský scenár
Arménsko sa v roku 2023 stalo členom Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý vydal na ruského lídra zatykač rovnako ako na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Začiatkom mája 2026 navštívil Jerevan ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý podľa Kremľa šíril z Jerevanu protiruské vyjadrenia.
Začiatkom mája sa v Arménsku konal samit Európskeho politického spoločenstva a hneď nato aj historicky prvý samit Arménsko – EÚ. Pripomeňme, že Jerevan poskytuje Ukrajine humanitárnu pomoc a 7. mája Pašinjan zopakoval, že nie je v tejto vojne spojencom Moskvy.
Tri dni nato Putin vyhlásil, že Arménsko by malo usporiadať referendum, a že konflikt na Ukrajine sa začal snahou Kyjeva o vstup do EÚ. Moskva následne v priebehu niekoľkých dní pod rôznymi zámienkami zakázala dovoz viacerých arménskych výrobkov do Ruska. Podľa portálu Insider môže ísť o súčasť širšej kampane, ktorej cieľom je ovplyvňovať smerovanie krajiny.
Koncom mája bieloruský prezident Alexandr Lukašenko nadviazal na Putina a varoval Arménov, že „musia byť veľmi opatrní, aby sa – nedajbože – neopakovalo to, čo sa stalo na Ukrajine... Na Ukrajine sa všetko začalo presne takto, pamätáte si to. Aby sa oni, Arméni, ktorí práve vyšli z jednej vojny, kvôli tomu neocitli v ťažkej situácii,“ vyhlásil Lukašenko.
Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie a bývalý vrchný veliteľ Hlavného riaditeľstva rozviedky Ministerstva obrany (HUR MO) Ukrajiny Kyrylo Budanov na otázku novinárov, či má Rusko kapacity na zopakovanie ukrajinského scenára aj v Arménsku, odpovedal kladne.
Tlačové oddelenie Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Ruskej federácie 3. júna na webe uviedlo, že EÚ už začala útoky na predstaviteľov Ruskej pravoslávnej cirkvi (RPC) a teraz „vymýšľa kompromitujúce informácie“ o ďalších predstaviteľoch cirkvi s cieľom začať „rozsiahle prenasledovanie“ a „agresívne vytlačenie“ RPC z krajiny. K RPC sa pritom nehlási ani pol percenta obyvateľstva.
Pripomeňme, že SVR v septembri 2025 varovala pred útokom NATO na Moldavsko a v apríli 2026 pred útokom Aliancie na Kaliningrad. Hoci sa varovania SVR nenapĺňajú, ide o varovný signál pre samotné Arménsko, proti ktorému sa v Rusku dlhodobo vyostruje rétorika.
Máloktoré voľby bývalého Východného bloku nie sú v posledných rokoch ostro sledované: rumunské, moldavské aj maďarské voľby dostali svoje domovské krajiny na titulky svetových médií. Tento víkend sa k nim určite pridajú aj arménske voľby, pretože v nich ide Arménom aj veľmociam o veľa.
Na voľby bude dohliadať približne stovka pozorovateľov z Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z viac ako 30 krajín a okolo 120 pozorovateľov zo Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). O hlasy sa uchádza 17 strán a dva bloky. Hranica potrebná na vstup strany do parlamentu predstavuje štyri percentá.