Arménsko čakajú voľby a podľa Putina hrozí „ukrajinský scenár“

Prieskumy ukazujú, že strana Občianska zmluva pod vedením premiéra Nikolu Pašinjana vedie s približne 30-percentnou podporou, zatiaľ čo hlavný vyzývateľ vládnucej strany, rusko-arménsky miliardár Samvel Karapetjan na čele strany Silné Arménsko, môže očakávať hlasy šiestich až 11 percent voličov. Premiér sa snaží priblížiť krajinu k Bruselu, Karapetjan je za udržanie úzkych väzieb s Moskvou.

Podobné stanovisko zastáva bývalý prezident a líder Arménskej aliancie Robert Kočarjan. Pašinjan sa oprávnene chváli tým, že od nástupu k moci v roku 2018 zdvojnásobil HDP na obyvateľa, otvoril stovky škôlok a postavil tisíce kilometrov ciest. Podpora na úrovni 30 percent však ukazuje, že nie každý hodnotí iba tieto ukazovatele.

Mier alebo vojna?

Vzťahy medzi Jerevanom a Moskvou sa zhoršili v septembri 2023, keď ruské mierové jednotky nezasiahli pri bleskovej ofenzíve Baku proti etnickým Arménom v Náhornom Karabachu. Azerbajdžan po útoku získal kontrolu nad arménskou enklávou, čo spôsobilo masový odchod približne 100-tisíc Arménov. Arménsko preto vo februári 2024 pozastavilo svoje členstvo v Ruskom riadenej Organizácii Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB).

Počas ofenzívy, ktorá si vyžiadala približne 400 obetí, nasadil Azerbajdžan s tureckou podporou proti Arménom ťažké delostrelectvo, raketomety a drony. Konflikt v tejto hornatej oblasti tlel a z času na čas prerastal do horúcej fázy od konca 80. rokov minulého storočia.