Chmelár: Odvolávanie ministrov je cirkus bez efektu

Koaličné a opozičné repete

Pri ministroch sa opakuje situácia, ktorá už v parlamente bola. Opozícia postupne prišla s viacerými návrhmi na odvolávanie. Koalícia reagovala obštrukciami. Neprezentovala sa v pléne parlamentu, mimoriadne schôdze sa nepodarilo otvoriť, návrhy opozície sa presúvali na riadne schôdze. Následne sa tieto body znovu odkladali.

Vládna zostava napokon tento rok vo februári všetky odvolávania ministrov aj celej vlády zlúčila do spoločnej rozpravy, ktorá pokračovala aj cez noc. Koalícia naznačila, že podobný scenár sa uplatní pravdepodobne na septembrovej schôdzi, na ktorej by sa plénum malo zaoberať odkladaným bodmi. Je však otázne, či sa to podarí. Prioritne sa má totiž zaoberať zákonmi súvisiacimi s prorastovými ekonomickými opatreniami a štátnym rozpočtom na rok 2027.

Namiesto politikov by mohol rozhodnúť súd

Do pôsobnosti parlamentu podľa ústavy patrí aj kontrola činnosti vlády. Základný zákon štátu uvádza, že návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov.

Zákon o rokovacom poriadku spresňuje, že parlament tak musí urobiť do siedmich dní. Nehovorí už o ďalšom postupe, ak koaličná väčšina neumožní otvorenie schôdze, pretože plénum pre chýbajúcich vládnych poslancov nie je schopné uznášať sa.

Vlády a opozičný tábor hodnotia argumenty na zvolávanie schôdzí odlišne. Jediným arbitrom, ktorý môže rozhodnúť, či dochádza k porušovaniu ústavy, je ústavný súd.

Odvolávanie je bezbrehé, odkázal Richter

Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter opozíciu kritizoval. Odvolávania označil za bezbrehé. „Tento nástroj zdehonestovali. Nemá tú aktuálnosť a platnosť, pretože to je jediná politika, ktorú vedia podpísať a tváriť sa, že toto je riešenie, ktoré ponúka opozícia,“ zhodnotil Richter.

Ak sú podľa neho dôvody na odvolanie splnené, treba sa o tom rozprávať. Myslí si však, že ide skôr o „nemohúcnosť“ opozície.

Dostál: Je rozumné, aby sa opozícia obrátila na súd

Poslanec opozičného klubu SaS Ondrej Dostál oponoval, že inštitút vyslovovania nedôvery znehodnocuje svojím prístupom vládna koalícia tým, že neotvára schôdze zvolané opozíciou a odsúva rokovanie o týchto návrhoch v niektorých prípadoch aj celý rok.

„To, či je alebo nie je dôvod na schôdzu, je subjektívne posudzované podľa názorov jednotlivých strán či jednotlivcov, ale to, že sa takáto schôdza má uskutočniť, keď o to požiada najmenej 30 poslancov, vyplýva priamo z ústavy. Keď sa o tom nerokuje, je to v rozpore s ústavou,“ povedal Štandardu.

Považoval by za rozumné, keby sa opozícia v tejto veci obrátila na ústavný súd. „Viem, že takéto úvahy existujú,“ dodal poslanec.

Namiesto práce sa podľa analytika pozornosť presúva na hádky

Politický analytik Eduard Chmelár povedal, že bývalý politik a šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda k návrhom na odvolávanie ministrov pristupoval vtedy, keď to malo zmysel.

„Teraz sa devalvuje inštitút odvolávania a opozícia robí len cirkus,“ vyjadril sa pre Štandard Chmelár. Za dôležité považuje, aby sa opozícia snažila pri svojich návrhoch získavať spojencov aj v samotnej koalícii. „Nie ísť s bubnom na zajaca, že to nejako dopadne. Toto je amaterizmus,“ poznamenal.

Faktom je, že opozícia si uplatňuje ústavný nárok, aby sa parlament návrhmi zaoberal. „Malo by to mať nejaký efekt. Len sa vyrozprávať? Treba sa pozrieť, ako sa pristupuje k rokovaniu parlamentu. Poslanci meškajú s prerokúvaním všetkých bodov programu. Hľadal by som mechanizmy, ako ich za to penalizovať, keď si nerobia svoju robotu. Je príšerné, že na programe majú nejakých viac než sto bodov, a oni za týždeň prerokujú len jeden, pretože sa tam jalovo hádajú,“ zhodnotil analytik.

Podľa neho si treba uvedomiť, za čo sú poslanci platení. Majú si robiť svoju prácu, ale pozornosť sa presúva na osobné hádky. „Konečne by sme sa mali pozrieť na kvalitu práce parlamentu. Poslanci nieže nestíhajú, ale zanedbávajú ju vo veľkom. Legislatívna činnosť je katastrofálna,“ usúdil Chmelár.

Myslí si, že opozícia môže ministrov kritizovať pri jednotlivých prerokovávaných bodoch počas rozpravy. „Tie odvolávania si už ani médiá nevšímajú, vytráca sa efekt zviditeľnenia opozície. Je to len obyčajný cirkus,“ dodal.

Prečo majú ministri skončiť

Opozícia podala návrh na odvolanie ministra Šutaja Eštoka ešte v apríli. Vytkla mu okrem iného personálne zásahy voči vyšetrovateľom „čurillovcom“. Minister reagoval, že opozícia nie je schopná vymyslieť nič iné ako návrh na jeho odvolanie.

Minister Takáč má podľa SaS odísť pre podozrivé výzvy či vyplácanie peňazí pochybným skupinám. Premiér Robert Fico vyhlásil, že ide o pokus vystaviť ministra „nechutnému divadlu“ v parlamente.

O koniec ministra Kaliňáka sa usiluje KDH po dočasnom pozastavení výstavby vojenskej nemocnice v Prešove. Problémom bola kvalita práce na nosných stĺpoch stavby. Kaliňák reagoval, že „vždy vie všetkému čeliť“.

Minister Drucker je podľa KDH zodpovedný za zlyhanie systému ePrihlášky, ktorý mal negatívne dôsledky pre deti, rodičov aj školy. Ministerstvo označilo návrh opozície za lacný politický útok. Uviedlo, že prijímacie konanie na stredné školy bolo transparentnejšie a spravodlivejšie.

Pre netransparentnú obnovu portálu Slovensko.sk za viac než 90 miliónov eur by podľa PS minister Migaľ nemal pokračovať vo funkcii.

Minister Kamenický už nemá byť vo vláde, lebo nezvládol konsolidáciu verejných financií, tvrdí opozícia. Vytkla mu aj zavedenie transakčnej dane, zhoršenie podnikateľského prostredia, nedostatočný boj proti inflácii a daňovým únikom. „Opozičný ‚bizár‘ je, keď ma chcú odvolávať darebáci, ktorí rozbili verejné financie a po ktorých to musíme naprávať,“ reagoval na sociálnej sieti Kamenický.

Dôvodom na odvolanie Tarabu je podľa opozície zonácia národných parkov, ignorovanie sucha či zneužívanie eurofondov a verejných zdrojov v prospech vyvolených skupín.

Taraba je jediný z ministrov, ktorý z vlády pravdepodobne odíde po dohode medzi premiérom a SNS. Tá ho do funkcie aj nominovala.