Otvorenou otázkou zostáva iránsky jadrový program. Podľa zdrojov agentúry Reuters sa táto téma presúva do ďalšej fázy rokovaní. Izrael, ktorý sa na americko-iránskych rozhovoroch nezúčastnil, sa k oznámeniu bezprostredne nevyjadril.
Hormuzský prieliv sa má znovu otvoriť
Trump zároveň oznámil, že Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza pätina svetových dodávok ropy a zemného plynu, bude od piatka opäť otvorený. Spojené štáty majú ukončiť aj blokádu iránskych prístavov.
„Lode sveta, naštartujte motory. Nech ropa opäť prúdi,“ napísal Trump.
Finančné trhy reagovali okamžite. Cena severomorskej ropy Brent klesla v pondelok ráno približne o štyri percentá, americká ropa WTI stratila viac ako 4,5 percenta. Ázijské akciové trhy naopak výrazne posilnili.
Libanon varoval vysídlených pred rýchlym návratom
Úrady na juhu Libanonu v pondelok vyzvali ľudí vysídlených v dôsledku vojny medzi Izraelom a Hizballáhom, aby sa neponáhľali s návratom domov napriek dohode medzi USA a Iránom.
Libanon utrpel najsmrteľnejšie dôsledky konfliktu medzi USA a Iránom. Pri izraelskej ofenzíve proti Iránom podporovanému Hizballáhu zahynuli tisíce ľudí a približne 1,2 milióna obyvateľov muselo opustiť svoje domovy. Hizballáh začal ostreľovať Izrael na podporu Teheránu 2. marca.
Predseda libanonského parlamentu Nabíh Berrí sa poďakoval obom aktérom, že zahrnuli zastavenia izraelských útokov na Libanon do dohody a toto ustanovenie označil za záväzné.
Hizballáh sa k dohode bezprostredne nevyjadril.
Netanjahu so stanoviskom otáľa
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa k dohode zatiaľ verejne nevyjadril.
Izraelský minister obrany Jisrael Kac zdôraznil, že Izrael nie je účastníkom dohody. Uviedol, že izraelské jednotky zostanú v bezpečnostných zónach na juhu Libanonu, v Pásme Gazy aj v Sýrii. „To je hlavné ponaučenie z udalostí zo 7. októbra,“ povedal Kac.
Minister zároveň varoval, že Izrael odpovie na akýkoľvek iránsky útok súvisiaci s udalosťami v Libanone.
Kac dodal, že bezpečnostná zóna na juhu Libanonu bude vyčistená od miestnych obyvateľov a „všetkej teroristickej infraštruktúry vrátane domov v kontaktných dedinách“, čím narážal na Hizballáh.
Politické dôsledky
Vojna, ktorá sa začala po útokoch amerických a izraelských síl na Irán 28. februára, si vyžiadala tisíce obetí, prevažne v Iráne a Libanone. Irán počas vojny podnikal útoky proti Izraelu a štátom Perzského zálivu hostiacim americké základne a zablokoval Hormuzský prieliv. Spojené štáty reagovali blokádou iránskych prístavov.
Vojna sa postupne stala politickou záťažou pre prezidenta Trumpa a republikánov pred novembrovými voľbami do Kongresu. Rast cien pohonných látok vyvolával nespokojnosť amerických voličov. Zároveň čelil tlaku časti vlastnej strany, ktorá požadovala úplné zrušenie iránskeho jadrového programu.
Republikánsky senátor Lindsey Graham dohodu privítal, no zdôraznil, že rozhodujúce budú nadchádzajúce rokovania o jadrovom programe. Pripomenul, že akákoľvek jadrová dohoda s Iránom bude musieť prejsť schvaľovaním v Kongrese.
Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Irán v posledných rokoch výrazne zvýšil obohacovanie uránu a disponuje viac ako 400 kilogramami materiálu s čistotou blížiacou sa úrovni potrebnej na výrobu jadrovej zbrane. Práve osud týchto zásob bude jedným z hlavných predmetov ďalších rokovaní.
Dohoda bola uzavretá napriek tomu, že Izrael ešte v nedeľu podnikol útok v Libanone, čo vyvolalo kritiku zo strany Iránu aj Trumpa. Americký prezident v rozhovore pre denník New York Times označil izraelského premiéra Benjamina Netanjahua za „veľmi náročného partnera“ a naznačil pretrvávajúce rozdiely v pohľade na riešenie konfliktu.
Oznámenie o dohode privítali aj európske krajiny. Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko a Taliansko vyhlásili, že sú pripravené zvážiť uvoľnenie sankcií voči Iránu výmenou za overiteľné obmedzenie jeho jadrového programu.
(est, reuters)
