Americký prezident Donald Trump v nedeľu večer na sociálnej sieti Truth Social napísal, že „dohoda s Iránskou islamskou republikou je hotová“. Krátko predtým pakistanský premiér Šahbáz Šaríf, ktorého krajina sprostredkovávala rokovania, oznámil, že obe strany dosiahli dohodu.
Memorandum o porozumení by mali oficiálne podpísať v piatok vo Švajčiarsku. Presné podmienky zatiaľ neboli zverejnené. Podľa Šarífa však dohoda počíta s „okamžitým a trvalým ukončením vojenských operácií na všetkých frontoch vrátane Libanonu“.
Práve situácia v Libanone patrila medzi najspornejšie body rokovaní. Izrael a hnutie Hizballáh v posledných týždňoch ignorovali viaceré výzvy na zastavenie bojov.
Iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti uviedla, že všetky vojenské operácie vrátane tých v Libanone sa majú definitívne skončiť od pondelkového večera. Počas 60-dňového prímeria budú obe strany rokovať o rozsiahlejšej dohode. Súčasťou rokovaní má byť aj zmiernenie medzinárodných sankcií voči Teheránu.
Otvorenou otázkou zostáva iránsky jadrový program. Podľa zdrojov agentúry Reuters sa táto téma presúva do ďalšej fázy rokovaní. Izrael, ktorý sa na americko-iránskych rozhovoroch nezúčastnil, sa k oznámeniu bezprostredne nevyjadril.
Hormuzský prieliv sa má znovu otvoriť
Trump zároveň oznámil, že Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza pätina svetových dodávok ropy a zemného plynu, bude od piatka opäť otvorený. Spojené štáty majú ukončiť aj blokádu iránskych prístavov.
„Lode sveta, naštartujte motory. Nech ropa opäť prúdi,“ napísal Trump.
Finančné trhy reagovali okamžite. Cena severomorskej ropy Brent klesla v pondelok ráno približne o štyri percentá, americká ropa WTI stratila viac ako 4,5 percenta. Ázijské akciové trhy naopak výrazne posilnili.
Politické dôsledky
Vojna, ktorá sa začala po útokoch amerických a izraelských síl na Irán 28. februára, si vyžiadala tisíce obetí, prevažne v Iráne a Libanone. Irán počas vojny podnikal útoky proti Izraelu a štátom Perzského zálivu hostiacim americké základne a zablokoval Hormuzský prieliv. Spojené štáty reagovali blokádou iránskych prístavov.
Vojna sa postupne stala politickou záťažou pre prezidenta Trumpa a republikánov pred novembrovými voľbami do Kongresu. Rast cien pohonných látok vyvolával nespokojnosť amerických voličov. Zároveň čelil tlaku časti vlastnej strany, ktorá požadovala úplné zrušenie iránskeho jadrového programu.
Republikánsky senátor Lindsey Graham dohodu privítal, no zdôraznil, že rozhodujúce budú nadchádzajúce rokovania o jadrovom programe. Pripomenul, že akákoľvek jadrová dohoda s Iránom bude musieť prejsť schvaľovaním v Kongrese.
Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Irán v posledných rokoch výrazne zvýšil obohacovanie uránu a disponuje viac ako 400 kilogramami materiálu s čistotou blížiacou sa úrovni potrebnej na výrobu jadrovej zbrane. Práve osud týchto zásob bude jedným z hlavných predmetov ďalších rokovaní.
Dohoda bola uzavretá napriek tomu, že Izrael ešte v nedeľu podnikol útok v Libanone, čo vyvolalo kritiku zo strany Iránu aj Trumpa. Americký prezident v rozhovore pre denník New York Times označil izraelského premiéra Benjamina Netanjahua za „veľmi náročného partnera“ a naznačil pretrvávajúce rozdiely v pohľade na riešenie konfliktu.
Oznámenie o dohode privítali aj európske krajiny. Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko a Taliansko vyhlásili, že sú pripravené zvážiť uvoľnenie sankcií voči Iránu výmenou za overiteľné obmedzenie jeho jadrového programu.
(est, reuters)