Malé jednosmerné útočné bezpilotné lietadlá nezadržateľne menia tvár vojny. Najneskôr od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 sa dostali do centra pozornosti armád celého sveta, keďže nezvratne zmenili taktiku a stratégiu vojen 21. storočia.
Ruka v ruke so vzdušnými dronmi sa na bojisku v Čiernom mori objavili akési námorné drony – malé člny či iné plavidlá so zbraňovými systémami bez posádky. Mimo rusko-ukrajinského konfliktu už úspešne testovali aj suchozemské verzie.
Vojna síce pravidelne ničí ukrajinskú elektrickú prenosovú sústavu, nevyhnutnosť obrany a vychýlenia váh na opačnú stranu však podporil domáci vojenský priemysel. Najneskôr po vojne sa Kyjev stane hlavným exportérom bojových dronov, rovnako je však možné, že štáty ako Katar či Spojené arabské emiráty budú z ukrajinskej expertízy ťažiť už čoskoro.
Jednou z najúspešnejších a mediálne najznámejších ukrajinských firiem je Fire Point, ktorá pod názvom Centrocast organizovala kastingy do filmov a v súčasnosti vyrába drony a rakety. Pre túto spoločnosť vyzbierala proukrajinská mimovládka Dárek pro Putina 16 miliónov českých korún, po čom Fire Point pomenoval prvé rakety ako DANA-1 a DANA-2 [podľa zosnulej šéfky jadrového dozoru Dany Drábovej, pozn. red.].
A hoci bol Fire Point zapletený v korupčnej kauze a český nákup sa zastavil, tento fakt nebránil americkému exministrovi zahraničia Mikovi Pompeovi, aby vlani v novembri vstúpil do predstavenstva firmy. Bývalý šéf diplomacie z prvej vlády Donalda Trumpa je zrejme optimistický v otázke ukrajinskej produkcie.
Drony sú tu oddávna
Vojenské vzdušné zariadenia sa pod názvom „drony“ dostali do pozornosti počas americkej vojny v Afganistane, keď letectvo nasadilo prvé bezpilotné lietadlá MQ-1 Predator. Tie od roku 2007 nahradili typom MQ-9 Reaper.
V bojoch v Iraku a Sýrii však podobnú technológiu nasadila aj teroristická organizácia Islamský štát, ktorej používanie dronov sa datuje už do začiatku predošlej dekády. Na rozdiel od vysokovyvinutých zariadení však teroristi používali lacné komerčné drony, ktoré nakupovali vo veľkej kvantite a upravovali ich na bojové účely.
Tieto dva prístupy sa v priestore Blízkeho východu postupne zbližovali. Výroba veľkého množstva lacných dronov na čisto vojenské účely je však méta, ktorú ako prvé dosiahli Turecko a Irán so svojimi bayraktarmi a šáhidmi.
Najmä druhé menované, nazvané arabským výrazom pre svedka viery či mučeníka, sa dostali do celosvetovej pozornosti na jeseň 2022, keď Kyjev obvinil Moskvu z ich nasadenia proti ukrajinským vojskám a zverejnil snímky havarovaného stroja.
Drony sa začali používať počas vojny v Náhornom Karabachu už v roku 2016 zo strany azerbajdžanských síl. Hoci sa vojna začala takmer súbežne s rozpadom Sovietskeho zväzu, v rokoch 2020 a 2023 zažili Arméni dve obdobia nárastu násilia – pri druhom ušlo zo samozvaného Arcachu takmer 100-tisíc ľudí.
Analytik Lukáš Visingr upozornil na knihu Armáda strojov, ktorej autor Paul Scharre v zásade varoval pred etickými úskaliami rozvoja autonómnych zbraňových systémov. Analytik sa dotkol aj potenciálneho scenára, že by stroje v určitom momente bojovali medzi sebou, hoci úplnú absenciu ľudí vylúčil.
Vojna na Kaukaze naznačila, „ako by vyzerala vojna budúcnosti“. Aj keď sa drony v minulej dekáde považovali za zraniteľné v kontakte s protivzdušnou obranou, ich dostupnosť a vysoká kvantita sa na bojisku v Náhornom Karabachu prejavili ako výhoda.
Európska vojna ako test
Až vojna na Ukrajine zmenila charakter vzdušnej vojny spôsobom, ktorý prinútil Rusko, Čínu i západné štáty k obratu smerom k lacným technológiám. Ruský prezident Vladimir Putin v máji 2024 vymenil generála Sergeja Šojgua za úradníckeho technokrata Andreja Belousova. Ten obratom zriadil dronovú jednotku Rubikon, ktorú ukrajinskí vojaci opakovane označovali termínom „postrach“.
Ani Ukrajinci však nezostali útočníkom nič dlžní. Ešte koncom mája 2024 zasiahli radary včasného varovania Voronež-M a Armavir, ktoré sú súčasťou ruskej jadrovej ochrany. O rok neskôr v rámci operácie Pavučina zničili niekoľko strategických bombardérov triedy Tupolev a trafili aj základňu v Amurskej oblasti na hraniciach s Čínou.
V rámci dronovej vojny sa medzitým objavila nová taktika – rojenie. V pravidelných nočných vzdušných útokoch vypúšťajú balistické rakety v desiatkach a stovky dronov, ktorých cieľom je preťaženie protivzdušnej obrany. Nie všetky drony nesú výbušniny, systémy PVO sú však nútené zostreľovať aj makety.
Kyjev proti dronovým rojom používa rušičky, ktoré presmerujú niektoré drony mimo civilných zón – a v niektorých prípadoch aj do susedných krajín, najmä do Poľska či Bieloruska. Proti prostriedkom elektronického boja zase Moskva nasadila drony s optickým káblom, aby sa nemuseli spoliehať na rádiový signál.
Prvotnú prevahu dronov však Rusku poskytol Irán, a hoci obe krajiny odmietajú distribúciu šáhidov počas vojny, práve tieto drony sa na území Doneckej a Luhanskej oblasti objavovali najčastejšie. Ich efektívnosť sa nedávno prejavila aj v konflikte v Perzskom zálive.
Iránska vojna s overenými dronmi
Šáhidy použil Irán rovno pri prvej odvete za americko-izraelský útok z 28. februára, ktorým sa začala ďalšia blízkovýchodná vojna. Spojené sily v sobotňajšom útoku zabili najvyššieho vodcu Alího Chameneího a desiatky reprezentantov teokratickej vlády a ozbrojených síl. Režim zareagoval bombardovaním susedných krajín a tamojších amerických objektov.
Bez ohľadu na to, či išlo o vojenské základne alebo dátové centrá, využili Islamské revolučné gardy práve drony typu Šáhid. Iránci tak použili taktiku rojenia, známu z ukrajinského bojiska.
Jednou z výhod dronov aj menších rakiet (cruise missiles) je ich nízka letová hladina. Oproti balistickým raketám je podľa analytikov ťažšie ich zostreliť. Práve tieto rakety boli podľa inštitútu RAND Corporation „budúcnosťou vojny“, tento názor však zaznel v októbri minulého roka.
Najvyššia uvádzaná cena jedného dronu Šáhid-136 je asi 50-tisíc dolárov. Na porovnanie, jedna raketa Tomahawk stojí asi dva milióny dolárov. Je teda celkom jasné, ku ktorej možnosti „budúcnosti vojny“ sa priklonia štáty celého sveta.
Aj Peking počíta predovšetkým s dronmi ako technológiou budúcnosti. Z tohto dôvodu už testoval aj robotické vlky – použitie štyroch nôh má nepopierateľné výhody oproti pásovým vozidlám v tom, že ľahšie zdolávajú prekážky.
Tieto robovlky majú okrem pohyblivosti a zvýšenej odolnosti pri nosení nákladu aj spoločný operačný systém – ide teda o jeden softvér s viacerými kusmi hardvéru. Aj podľa amerického ministerstva vojny ide o najlepšiu cestu vývoja dronov, v dôsledku čoho v januári vypísalo neverejnú súťaž na vývoj dronového roja s jedným operačným systémom.
Drony ako obrana proti dronom
Zostreľovanie lacných dronov drahými protivzdušnými raketami, naopak, nie je schodná taktika, preto sa hlavne v rusko-ukrajinskom bojisku uchyľujú k zostreľovaniu dronov dronmi. Ako v reportáži denníka Wall Street Journal prízvukoval veliteľ 3. samostatnej útočnej brigády Artem Boľuch, najviac sa v týchto vzdušných pretekoch s dronmi vyznamenali mladí muži s „výcvikom“ z hrania videohier.
Na zostrelenie jedného autonómneho stroja druhým je totiž potrebný mimoriadne krátky reakčný čas. Boľuch svoju jednotku pochválil uvedením štatistík – kým v júni minulého roka takto zostrelili 507 ruských strojov, v septembri ich bolo už 866. V prípade, že protidronový dron nezasiahne cieľ, môže sa vrátiť a byť použitý v ďalšom boji, dodal Journal.
Scharreho kniha sa tak tematicky postupne stáva skutočnosťou. Dôvod je však prozaický: politik, ktorý by nebol ochotný šetriť životy vojakov v potenciálnej vojne, by bol automaticky nepopulárny. Ak sa ako možnosť ponúka nasadenie dronu či robovlka, každý veliteľ by si vybral neživý stroj pred živým človekom – takýto opakovaný model by pokojne mohol viesť k tomu, že sa na akciách na fronte jedného dňa zúčastnia len stroje.
Rovnakú myšlienku v posledných dňoch vyjadril aj známy ruský provládny kanál Rybar na platforme Telegram. „V moderných vojnách sa drony potichu menia na ‚Kalašnikov nebies‘: lacný, jednoduchý a dostupný vo väčšom množstve konfigurácií, že sa nad tým nikto ani nechce zamýšľať,“ napísal analytik.
„Stačí, keď dokážete poskladať motor, krídla a bojovú hlavicu, a zrazu máte nástroj, ktorý dokáže zaťažiť protivzdušnú obranu, zasiahnuť infraštruktúru, narušiť logistiku a pokaziť deň akémukoľvek veliteľstvu, ktoré verilo v ‚bezpečné tylové oblasti‘,“ pokračoval v anglickojazyčnom príspevku.
A hoci sú dôležitými parametrami dronu dolet či nosnosť výbušného nákladu, hlavným argumentom je „skutočnosť, že keď sa niečo pokazí, v kokpite nesedí ničí syn“.
Aj Európa sa odklonila
Začiatkom júna odstúpilo Nemecko od spoločného európskeho projektu vzdušných síl novej generácie, známeho pod skratkou FCAS (Future Combat Air System). Na vývoji „bojového cloudu“ sa podieľal Berlín spolu s Parížom a Madridom, no kým médiá sa sústredili skôr na údajné francúzsko-nemecké mocenské pretláčanie, príčina môže ležať hlbšie.
Hlavnou zložkou FCAS mala byť nová generácia stíhačiek, ktorú dizajnovali francúzsky Dassault a nadnárodný Airbus. Okolo stíhačky, ktorá by podľa pôvodných plánov neskôr nahradila lietadlá triedy Eurofighter, by pôsobila letka dronov prepojená jednotným operačným systémom s palubným počítačom.
Spomínanú hlbšiu príčinu však spolkový kancelár Friedrich Merz vyjadril už vo februári. „Budeme o 20 rokov ešte potrebovať pilotované stíhacie lietadlo?“ opýtal sa otvorene v podcaste Machtwechsel s dôvetkom, či projekt berie do úvahy nevyhnutné „obrovské náklady“.
Merz sa síce držal najmä v ekonomickej rovine otázky, dotkol sa však práve možností, ktoré ponúka „budúcnosť vojny“ autonómnych dronových rojov a svoriek robovlkov. Čím menej vojakov bude armáda nútená nasadiť, tým skôr sa dočkáme vojny, v ktorej budú proti sebe bojovať len stroje.
Európa sa však ako celok zatiaľ brániť nedokáže, hoci sa diskusie o dronovom múre pod kuratelou eurokomisára Andriusa Kubiliusa rozbehli už v septembri minulého roka. Na októbrovom samite v Kodani však tieto plány odmietli Merz aj francúzsky prezident Emmanuel Macron s tým, že technológie by boli „nedotiahnuté“.
Zatiaľ tak k zablúdeným dronom vzlietajú stíhačky, v ktorých kokpite „sedí niečí syn“. Otázka protidronových dronov je teda čoraz pálčivejšia.