Preskočiť na obsah
  |  

Kraje chcú, aby sa na nich nevzťahovali sankcie dlhovej brzdy

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) žiada, aby samosprávy boli vyňaté zo sankčného mechanizmu dlhovej brzdy. Predseda združenia Jozef Viskupič argumentuje, že kraje a obce sa na celkovom verejnom dlhu podieľajú len približne 1,5 percenta a už dnes podliehajú prísnym pravidlám hospodárenia.

SK8 preto pokračuje v rokovaniach s predstaviteľmi parlamentu aj vlády a chce presadiť zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Podľa Viskupiča samosprávy potrebujú pri zostavovaní rozpočtov predvídateľné podmienky, pričom súčasné pravidlá ich dostatočne motivujú k zodpovednému hospodáreniu.

Predsedovia samosprávnych krajov sa na rokovaní v Čachticiach venovali aj príprave nového programového obdobia eurofondov na roky 2028 až 2034. Kľúčovou témou bola príprava regionálneho partnerského plánu a vytvorenie platformy s 82 členmi, ktorá bude o nastavení fondov spolurozhodovať.

Viskupič ocenil, že všetky samosprávne kraje získali v platforme rovnaké zastúpenie. Zastúpené budú aj ďalšie samosprávne organizácie vrátane Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest Slovenska. Podľa SK8 to posilní účasť regiónov na rozhodovaní o budúcich investíciách z eurofondov.

(tasr, lud)

  |  

Vance skritizoval Izrael: Panika okolo dohody s Iránom je prehnaná

Americký viceprezident JD Vance reagoval na kritiku izraelských predstaviteľov voči novej dohode medzi USA a Iránom. V rozhovore pre New York Times označil obavy Izraela za „paniku“ a „preháňanie“, pričom naznačil, že vychádzajú z nedôvery voči Spojeným štátom.

Izrael dlhodobo upozorňuje, že dohoda nerieši kľúčové otázky, najmä iránsky jadrový program, balistické rakety a podporu Hizballáhu.

Vance však tvrdí, že Washington neplánuje zrušiť sankcie, pokiaľ bude Teherán financovať organizácie označované za teroristické.

Do sporu sa zapojil aj prezident Donald Trump, ktorý na samite G7 vyzval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na umiernenejší postup voči Hizballáhu.

Vance zároveň odkázal najtvrdším kritikom dohody v izraelskej vláde, že samotná vojenská sila nedokáže vyriešiť všetky bezpečnostné problémy krajiny.

(reuters, mja)

  |  

Fico sa prvýkrát stretol s Magyarom

Premiér Robert Fico sa v Bruseli prvýkrát stretol s novým maďarským predsedom vlády Péterom Magyarom. Krátke rokovanie pred začiatkom zasadnutia Európskej rady označil za pozitívny štart budúcej spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom.

Obe krajiny podľa neho zdieľajú záujem o pokračovanie formátu Vyšehradskej štvorky, ktorý v posledných rokoch čelil viacerým politickým nezhodám.

Fico zdôraznil, že koordinovaný postup štátov V4 pred rokovaniami Európskej rady môže výrazne posilniť ich vplyv pri presadzovaní spoločných záujmov v Európskej únii. Najbližšou príležitosťou na ďalšie diskusie bude samit premiérov V4, ktorý sa uskutoční budúci týždeň v Budapešti.

Po bilaterálnom stretnutí nasledovalo spoločné rokovanie s poľským premiérom Donaldom Tuskom a českým premiérom Andrejom Babišom. Stretnutia boli zamerané na otázky konkurencieschopnosti a energií.

Fico vo videoodkaze nahranom tesne po rokovaní lídrov V4 spresnil, že debaty trvali iba niekoľko minút, boli však „mimoriadne dôležité“ a potvrdili, že existuje „eminentný záujem tento formát oživiť v maximálnej možnej miere“.

Išlo o prvé koordinačné stretnutie predsedov vlád krajín V4 po viacerých rokoch.

(tasr, mja)

  |  

Lavrov avizoval sériu rozsiahlych útokov na Ukrajinu

Rusko avizovalo zmenu intenzity svojich operácií proti Ukrajine. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov vyhlásil, že ruské ozbrojené sily budú na pravidelnej báze vykonávať masívne skupinové údery na ciele, ktoré podľa Moskvy priamo súvisia s bojovou schopnosťou ukrajinskej armády, informuje agentúra Unian.

Odkázal pritom na rozhodnutie prezidenta Vladimira Putina, ktoré malo nasledovať po nedávnych ukrajinských útokoch na ruské územie. Ukrajina predtým zasiahla viaceré strategické objekty v Rusku vrátane Moskovskej rafinérie, ropných terminálov a prečerpávacích staníc.

Kyjev tieto operácie prezentuje ako súčasť snahy oslabiť ruskú vojenskú logistiku a energetické zázemie. Napätie zároveň rastie aj na diplomatickej úrovni.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v uplynulých týždňoch opätovne vyzval na priame rokovania o ukončení vojny, Moskva však jeho návrh odmietla.

(mja)

  |  

Pápež navštívi Peru, krajinu svojho niekdajšieho pôsobenia

Pápež Lev XIV. by mal v prvej polovici novembra navštíviť Peru. Po stretnutí so Svätým Otcom vo Vatikáne to oznámil dočasný peruánsky prezident José Balcázar.

Podľa Balcazára by mal pápež v krajine stráviť až 10 dní. Navštíviť má hlavné mesto Lima, svoje niekdajšie pôsobisko Chiclayo a viaceré ďalšie diecézy.

Lev XIV., pôvodne americký kardinál Robert Prevost, bol v minulosti biskupom diecézy Chiclayo na severozápade Peru. Peruánske občianstvo získal v roku 2015.

Balcazár po stretnutí uviedol, že Svätý Otec si Chiclayo pamätá a okrem politických tém hovorili aj o miestnej kuchyni. Rokovanie vo Vatikáne podľa prezidentského úradu trvalo približne dve hodiny.

Pápež má podľa očakávaní ešte tento rok navštíviť aj Uruguaj a Argentínu. Cesta do Peru by tak mala byť súčasťou širšej návštevy Južnej Ameriky.

(reuters, lud)

  |  

Británia pošle Ukrajine 150-tisíc dronov, rakety a radary

Británia poskytne Ukrajine do konca roka 2026 spolu 150-tisíc dronov. Oznámil to britský minister obrany Dan Jarvis na zasadnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli.

Dodávky budú súčasťou balíka v hodnote 752 miliónov libier, teda približne 996 miliónov dolárov. Balík zahŕňa aj 350 rakiet protivzdušnej obrany a pozemné radarové systémy.

Financovanie pôjde z britskej pôžičky Ukrajine vo výške 2,26 miliardy libier, ktorá je krytá výnosmi zo zmrazených ruských štátnych aktív.

Jarvis predsedal na zasadnutí spolu so svojím nemeckým partnerom. Popri rokovaní sa stretol aj s americkým ministrom obrany Petom Hegsethom a ďalšími ministrami obrany vrátane zástupcov Francúzska a Ukrajiny.

(reuters, lud)