Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael sa podľa Netanjahua nestiahne z Libanonu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu odmietol možnosť stiahnutia izraelských jednotiek z bezpečnostného pásma na juhu Libanonu. Podľa jeho slov zostane armáda v oblasti dovtedy, kým si to budú vyžadovať bezpečnostné potreby Izraela, informuje portál Jerusalem Post.

Vyhlásenie zaznelo v čase rastúcich nezhôd medzi Izraelom a Spojenými štátmi po uzavretí americko-iránskej dohody, ktorá počíta aj s ukončením bojov v Libanone.

Izraelská armáda zároveň zverejnila mapu bezpečnostnej zóny, ktorá siaha približne 10 kilometrov do libanonského vnútrozemia. Tel Aviv tvrdí, že jej cieľom je zabrániť útokom Hizballáhu a pašovaniu zbraní.

Prezident USA Donald Trump medzitým opakovane naznačil, že Izrael by mal postupovať umiernenejšie a obmedziť rozsiahle útoky v Libanone.

Podľa zdrojov blízkych Netanjahuovi však Izrael nemá v úmysle ustúpiť zo svojich bezpečnostných požiadaviek a vedie s Washingtonom tvrdé rokovania o ďalšej vojenskej prítomnosti v regióne.

(mja)

Minúta  |  

Pistorius žiada plán pre NATO, Európa má niesť väčší diel obrany

Európski spojenci v NATO sa musia pripraviť na obdobie, v ktorom budú niesť väčší diel zodpovednosti za vlastnú obranu.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius v Bruseli upozornil na to, že prípadné obmedzenie amerického vojenského angažovania v Európe si vyžaduje dôkladne pripravený a koordinovaný plán.

Podľa neho je kľúčové zabrániť vzniku medzier v obranných schopnostiach. Tie by mohli nastať, ak by Spojené štáty stiahli časť svojich kapacít skôr, ako ich európski spojenci dokážu nahradiť.

Pistorius zdôraznil, že členské štáty NATO si uvedomujú potrebu posilniť konvenčné odstrašenie a obranu, no takýto proces si vyžiada čas a značné investície.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Netanjahu: Udržiavanie úzkych vzťahov s USA je kľúčové

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa pokúsil zmierniť rastúce napätie medzi Izraelom a Spojenými štátmi po uzavretí dohody medzi Washingtonom a Teheránom, informuje web Straits Times.

Netanjahu zdôraznil, že napriek názorovým rozdielom zostáva partnerstvo s USA kľúčové pre bezpečnosť krajiny, a ocenil podporu, ktorú Amerika poskytla počas konfliktu na Blízkom východe.

Dohoda však vyvolala v Izraeli rozsiahlu kritiku. Analytici aj viacerí členovia vládnej koalície upozorňujú, že dokument síce rieši otázku obohateného uránu, no nerieši iránsky raketový program, ktorý Izrael považuje za jednu z hlavných bezpečnostných hrozieb.

Situáciu ešte viac vyostrili výroky prezidenta Donalda Trumpa, ktorý verejne kritizoval izraelské operácie v Libanone a naznačil, že Netanjahu v niektorých prípadoch zachádza priďaleko.

Napriek tomu izraelský premiér zopakoval, že armáda zostane v bezpečnostnej zóne na juhu Libanonu tak dlho, ako to bude potrebné.

(mja)

Minúta  |  

Parlament vyslovil vláde dôveru, podporilo ju 78 poslancov

Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok večer vyslovili 78 hlasmi dôveru vláde SR. Proti bolo 54 zákonodarcov. Keďže išlo o jediný bod programu, hlasovaním ukončili mimoriadnu 60. schôdzu. Kabinet požiadal parlament o dôveru vzhľadom na vysoký verejný dlh, ktorý sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Rozprava o návrhu sa začala vo štvrtok po 10.00 h a trvala približne osem hodín. Zapájali sa do nej prevažne opoziční poslanci. Vládu opakovane kritizovali za to, že nezvláda konsolidáciu verejných financií a situácia na Slovensku sa stále zhoršuje. Kabinetu taktiež vytkli, že o dôveru požiadal s oneskorením niekoľkých mesiacov.

Premiér Robert Fico (Smer) vo svojom úvodnom slove zdôraznil, že súčasná vláda robí dobrú prácu, pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií, čo oceňuje aj Európska komisia (EK). Po predchodcoch pritom zdedila verejné financie v najhoršom stave v Európskej únii (EÚ). Kritika opozície v tejto oblasti je podľa neho klamlivá, čo dokazujú aj oficiálne štatistiky.

Povinnosť požiadať o dôveru vznikla súčasnej vláde minulý rok v novembri, keď jej skončila dvojročná výnimka z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy. Verejný dlh je v najvyššom pásme už dlhšie, v októbri 2025 európsky štatistický úrad Eurostat potvrdil, že dosiahol 59,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

Vláda odvtedy žiadosť o dôveru do parlamentu nepodala, skupina opozičných poslancov sa preto obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR, aby podal výklad príslušných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Kraje chcú, aby sa na nich nevzťahovali sankcie dlhovej brzdy

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) žiada, aby samosprávy boli vyňaté zo sankčného mechanizmu dlhovej brzdy. Predseda združenia Jozef Viskupič argumentuje, že kraje a obce sa na celkovom verejnom dlhu podieľajú len približne 1,5 percenta a už dnes podliehajú prísnym pravidlám hospodárenia.

SK8 preto pokračuje v rokovaniach s predstaviteľmi parlamentu aj vlády a chce presadiť zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Podľa Viskupiča samosprávy potrebujú pri zostavovaní rozpočtov predvídateľné podmienky, pričom súčasné pravidlá ich dostatočne motivujú k zodpovednému hospodáreniu.

Predsedovia samosprávnych krajov sa na rokovaní v Čachticiach venovali aj príprave nového programového obdobia eurofondov na roky 2028 až 2034. Kľúčovou témou bola príprava regionálneho partnerského plánu a vytvorenie platformy s 82 členmi, ktorá bude o nastavení fondov spolurozhodovať.

Viskupič ocenil, že všetky samosprávne kraje získali v platforme rovnaké zastúpenie. Zastúpené budú aj ďalšie samosprávne organizácie vrátane Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest Slovenska. Podľa SK8 to posilní účasť regiónov na rozhodovaní o budúcich investíciách z eurofondov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Vance skritizoval Izrael: Panika okolo dohody s Iránom je prehnaná

Americký viceprezident JD Vance reagoval na kritiku izraelských predstaviteľov voči novej dohode medzi USA a Iránom. V rozhovore pre New York Times označil obavy Izraela za „paniku“ a „preháňanie“, pričom naznačil, že vychádzajú z nedôvery voči Spojeným štátom.

Izrael dlhodobo upozorňuje, že dohoda nerieši kľúčové otázky, najmä iránsky jadrový program, balistické rakety a podporu Hizballáhu.

Vance však tvrdí, že Washington neplánuje zrušiť sankcie, pokiaľ bude Teherán financovať organizácie označované za teroristické.

Do sporu sa zapojil aj prezident Donald Trump, ktorý na samite G7 vyzval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na umiernenejší postup voči Hizballáhu.

Vance zároveň odkázal najtvrdším kritikom dohody v izraelskej vláde, že samotná vojenská sila nedokáže vyriešiť všetky bezpečnostné problémy krajiny.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.