Prepojenie, ktoré malo motoristom slúžiť už pred piatimi rokmi, tak zásadne mení dopravné vzťahy v okolí Bratislavy. Zatiaľ čo východná časť hlavného mesta a Prístavný most sa dočkajú historického odľahčenia, experti varujú, že doprava nezmizne. Tá sa iba presunie na západný okraj mesta, kde vytvorí nový tlak na diaľnicu D2.
Genéza fiaska: keď sa dve diaľnice nedotýkali
Príbeh tohto megaprojektu sa začal písať v roku 2016 podpisom veľkého PPP projektu na obchvat Bratislavy (diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7). Kým španielske konzorcium Obchvat Nula vedené firmou Cintra splnilo svoju úlohu a postupne do roku 2021 vybudovalo moderný štvorprúdový obchvat okolo mesta, štát fatálne zlyhal. NDS totiž nedokázala včas pripraviť a vysúťažiť zdvihnutie a rozšírenie existujúcej diaľnice D1, pod ktorou mala D4 prechádzať.
Vznikol tak svetový unikát, keď pri Ivanke pri Dunaji ponad seba prechádzali dve hotové diaľnice, no autá medzi nimi nemali ako odbočiť. Miliardový obchvat D4 preto roky zíval prázdnotou, zatiaľ čo tranzit naďalej paralyzoval vnútromestskú D1.
Obrat nastal v novembri 2022, keď zmluvu na dostavbu za približne 110 miliónov eur podpísala poľská spoločnosť Budimex. Stavbári však museli zvládnuť technicky bezprecedentný manéver, a to úplne zbúrať časť pôvodnej D1, vybudovať pod ňou podjazdy a dôležité vetvy a diaľnicu opäť zdvihnúť. To všetko za plnej prevádzky viac ako 120-tisíc áut denne.
Podľa Wojciecha Włodzimirského, riaditeľa kontraktu za zhotoviteľa Budimex, išlo o mimoriadne náročnú profesionálnu výzvu. „Z dôvodu nutnosti upraviť výšku diaľnice D1 vzhľadom na trasu diaľnice D4 bolo jednou z najväčších technických výziev zvýšiť úroveň súčasnej trasy pri zachovaní jej prejazdnosti. Tento typ riešenia, implementovaný na aktívnej cestnej sieti s veľmi vysokou intenzitou premávky, je výnimočnou úlohou,“ povedal.
Čo otvorenie prinesie
Hlavným benefitom dokončenej križovatky je vytlačenie medzinárodného tranzitu z obytných zón mesta. Kamióny prichádzajúce z Maďarska, Rakúska či južného Slovenska (cez R7) smerujúce na Žilinu už nemusia prechádzať cez Prístavný most, teda najvyťaženejší dopravný uzol v krajine.
Prvé efekty bolo možné sledovať už po postupnom sprístupňovaní jednotlivých vetiev križovatky počas rokov 2024 a 2025. Podľa investičného riaditeľa NDS Júliusa Mihálika priniesli už čiastkové otvorenia merateľné výsledky, keď z hlavného mesta ubudlo denne viac ako 2-tisíc ťažkých nákladných vozidiel.
Významná zmena nastáva aj na vstupe do Bratislavy od Trnavy. Rozšírenie úseku D1 medzi Triblavinou a Zlatými Pieskami na štyri jazdné pruhy v každom smere eliminuje časť kapacitných problémov, ktoré sa dlhodobo koncentrovali práve v tejto oblasti.
„V minulosti boli bratislavské Zlaté Piesky vstupným či výstupným bodom, cez ktorý musela prejsť takmer všetka doprava. Prirodzene tam vznikal dopravný lievik. Vďaka prepojeniu D1 a D4 má doprava možnosť významne sa rozptýliť ešte pred hlavným mestom, čím sa zvyšuje bezpečnosť a plynulosť dopravy,“ zhodnotil generálny riaditeľ NDS Filip Macháček.
Úľavu pocítia aj obyvatelia Ivanky pri Dunaji či Vajnôr, keďže stará Senecká cesta (I/61) prestane slúžiť ako neoficiálny obchvat pre tranzitné vozidlá.
Problém sa nekončí, iba mení podobu
Otvorenie križovatky zároveň pripomína, že bratislavský obchvat zostáva nedokončený. Chýba jeho severozápadná časť vrátane plánovaného tunela Karpaty, ktorý má vytvoriť plnohodnotný vonkajší okruh okolo mesta.
Práve absencia tohto spojenia spôsobuje, že doprava medzi Českou republikou a severným Slovenskom bude naďalej využívať kratšiu trasu cez tunel Sitina a most Lanfranconi namiesto výrazne dlhšej trasy po južnej vetve D4.
Dopravný analytik Ondrej Matej upozornil, že dokončenie križovatky odstraňuje jeden problém, no zvýrazňuje ďalší.
„Križovatka D1/D4 je učebnicovým príkladom toho, ako štát podcenil plánovanie strategickej infraštruktúry. Postaviť obchvat mesta za miliardy eur a neprepojiť ho s hlavnou tepnou krajiny bolo medzinárodným fiaskom. Doprava nezmizne, iba sa preleje. Kamióny, ktoré obídu mesto z juhu, sa stretnú s mestskou dopravou na západných zjazdoch. Na D2 pred Sitinou a v smere do Mlynskej doliny môžeme očakávať zhoršenie situácie. Lievik sme len presunuli z východu na západ,“ povedal.
Podobne argumentuje aj dopravný analytik Jozef Drahovský, podľa ktorého je problém starší než samotná diaľničná križovatka.
„Chyba sa pri tuneli Karpaty pri Bratislave stala už pri jeho vyčlenení zo stavby obchvatu hlavného mesta, teda diaľnice D4. Podobnú chybu projektanti urobili aj pri križovatke D1/D4. Tunel mal byť postavený zároveň s novým obchvatom,“ upozornil.
Dôležitý míľnik, nie definitívne riešenie
Sprejazdnenie križovatky D1/D4 predstavuje jeden z najvýznamnejších dopravných projektov posledných rokov v bratislavskom regióne. Po dlhom období provizórií konečne prepája dve strategické komunikácie, ktorých vzájomná neprepojenosť sa stala symbolom nedostatočného plánovania.
Zároveň však ide o pripomienku, že infraštruktúrne projekty fungujú iba ako súčasť väčšieho celku. Kým nebude dokončený severný úsek obchvatu vrátane tunela Karpaty, Bratislava sa síce zbaví časti dopravných problémov, no úplného odľahčenia od tranzitnej dopravy sa ešte nedočká.
O projekte
Križovatka D1/D4 je kľúčovou súčasťou rozšírenia diaľnice D1 medzi Bratislavou a Triblavinou. Projekt na 3,6-kilometrovom úseku zahŕňal rozšírenie a rekonštrukciu vozovky, zdvihnutie nivelety D1, dobudovanie vetiev križovatky Ivanka-sever, výstavbu 18 mostov a doplnenie súvisiacej infraštruktúry vrátane informačného systému.
Súčasťou prác bola aj obnova vozovky v križovatke Triblavina (Bernolákovo). Stavebné práce realizovala poľská spoločnosť Budimex za zmluvnú cenu približne 110 miliónov eur.
(mmi, tasr)
