Keď Donald Trump pred týždňom vyhlásil, že sa Spojené štáty s Iránom po dlhých diskusiách dohodli na hrubom mierovom rámci, ťažko sa tomu verilo. Vzhľadom na kvantum predošlých vyjadrení a statusov amerického prezidenta bol namieste skepticizmus. Ten sa začal rozplývať až po tom, ako dohodu potvrdili aj ďalší aktéri.
Trhy už tradične oslavovali pozitívne správy takmer okamžite – najmä záväzok USA aj Iránu urgentne spriechodniť Hormuzský prieliv. Ceny ropy šli o zhruba 15 percent nadol – pod 80 dolárov za barel. Lacnel aj plyn. A akciové indexy utešene rástli, podporené rekordným vstupom Muskovej firmy SpaceX na burzu.
Práve od funkčnosti obchodnej a energetickej tepny sveta sa totiž odvíja globálny ekonomický vývoj v najbližších mesiacoch až rokoch.
Ak sa napísané slová dodržia a vojnová sekera sa na Blízkom východe zakope, dohoda bude mať naozaj veľmi pozitívny vplyv. Nemalé škody sa už však napáchali. Zotavovanie preto bude istý čas trvať. Navyše memorandum ponecháva tie najproblematickejšie otázky nevyriešené.
Koľko potrvá, kým sa uviaznutá ropa dostane na trh
Trump síce po oznámení dohody vyzval „lode sveta“, aby naštartovali svoje „motory“, no celý proces nebude zďaleka taký jednoduchý.
Predovšetkým si treba pripomenúť status quo – úžina je stále zamínovaná. A to najmä v miestach, kde bola doprava pred vojnou najfrekventovanejšia.
Hoci Irán v 14-bodovom memorande prisľúbil, že „bezodkladne podnikne kroky na zabezpečenie obnovenia pohybu obchodných lodí z Perzského zálivu do Ománskeho mora a naopak“, v zmluve sa ráta s tým, že denný objem prepravy na úrovni spred vojny sa dosiahne „do 30 dní“.
Prezident už síce stihol vyhlásiť, že „lode sa začínajú hýbať“, pričom sa uberajú južnou trasou okolo pobrežia Ománu, no na portáloch, kde sa dá sledovať pohyb lodí, vidieť, že tranzit ledva dosahuje najvyššie denné čísla z obdobia trvania konfliktu.
Do hry navyše okrem náročnosti odmínovania vstupujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré spochybňujú Trumpov optimizmus.
Vojna jednoducho spôsobila, že cesta po ropu z Perzského zálivu sa bude ešte dlho vnímať ako pomerne riziková. To sa neodzrkadlí len na cene (riziková prirážka). Dá sa očakávať, že niektorí prevádzkovatelia lodí z toho dôvodu jednoducho uprednostnia biznis niekde inde.
Samozrejme, ropa sa z Perzského zálivu na trh dostane – nahradia ich iní obchodníci s nižšou averziou voči riziku. No tieto procesy nie sú okamžité.
Zároveň potrvá istý čas, kým lode, ktoré predtým prevážali tovar z Blízkeho východu k odberateľom, fyzicky dokončia svoje náhradné zákazky a vrátia sa k pôvodným obchodným trasám a dodávateľom.
Nakoniec, otázkou je aj to, ako rýchlo dokážu producenti ropy dostať ťažbu na pôvodnú úroveň. Obchodník s ropou Frédéric Lasserre zo spoločnosti Gunvor pre Economist skonštatoval, že ako prvé dosiahnu plnú kapacitu veľké polia s ľahšou ropou, a to zhruba do troch mesiacov.
Analytici podľa magazínu očakávajú, že celková ťažba v Perzskom zálive dosiahne do polovice júla len 30 až 50 percent februárových úrovní, pričom k 90 percentám sa bude produkcia blížiť až koncom roka.
Kedy nastane pokles cien na predvojnové úrovne
Ponuka sa tak bude zotavovať ešte niekoľko mesiacov, čo bude formovať aj úroveň cien.
Tie sa nakoniec ani zďaleka nepriblížili k čiernemu scenáru – rope atakujúcej dvesto dolárov za barel. Obrovské objemy, ktoré štáty a firmy uvoľnili zo svojich rezerv, ako aj čiastočné zníženie dopytu oddialili moment, keď by na trhu nebolo fyzicky dosť ropy.
Aldo Spanjer, šéf komoditnej stratégie BNP Paribas Markets 360 pre Financial Times podotkol, že kým sa energetický sektor sústreďoval na hrozbu nedostatku v budúcnosti, obchodníkov zaujímala jednoduchá otázka: či je ropa dostupná v danom momente.
Tí zároveň podľa britských novín očakávajú v blízkej budúcnosti prebytok ropy na trhu, keďže rátajú s uviaznutými zhruba 160 miliónmi barelov ropy. Medzinárodná energetická agentúra zase očakáva, že v roku 2027 bude ropy na trhu výrazný prebytok, keďže krajiny budú zvyšovať produkciu.
Na takéto pozitívne prognózy je však dobré hľadieť kritickým okom – najmä vzhľadom na spomenuté problémy s obnovou produkcie, so spriechodňovaním prielivu a zvýšeným rizikom.
Banka Morgan Stanley napríklad na tretí kvartál predpokladá deficit ponuky ropy vo výške 3,4 milióna barelov denne. Cena Brentu s dodávkou v najbližších týždňoch sa preto môže podľa banky v najbližších troch mesiacoch hýbať okolo 90 dolárov, pričom v poslednom štvrťroku by sa mohla dostať späť na 80 dolárov.
Analytici rátajú s tým, že tlak na ceny čierneho zlata nepominie ani v budúcom roku, keďže štáty budú potrebovať doplniť svoje strategické zásoby. Takýto silnejší dopyt predpokladá na budúci rok aj ropný kartel OPEC.
Katastrofa sa odvrátila, ale zažehnaná nie je
Nakoniec je nutné brať do úvahy aj to, že súčasný pokoj zbraniam je veľmi krehký. Memorandum je len veľmi hrubým dokumentom, ktorý otvára brány obchodu, keďže situácia bola zlá pre obe hlavné strany konfliktu. Mnoho bodov sa však nevyriešilo.
Stačí sa pozrieť na juh Libanonu, kde Izrael aj po podpise memoranda Spojenými štátmi a Iránom útočil na pozície militantov z Hizballáhu, ktorí údery opätovali.
Záväzok, že „Spojené štáty americké spolu so svojimi spojencami v súčasnej vojne vyhlasujú pri podpise tohto memoranda o porozumení okamžité a trvalé ukončenie vojny na všetkých frontoch vrátane Libanonu“, tak oslabil na kredibilite v podstate hneď po podpise. A hoci Hizballáh a Izrael uzavreli v piatok prímerie, situácia je stále napätá.
Okrem Libanonu môžu rozhovory stroskotať aj na iránskom jadrovom programe. Zmluvu, ktorú dosiahne Donald Trump, totiž už teraz všetci porovnávajú s tým, čo dohodol s Iránom pred viac ako dekádou exprezident Barack Obama. A zatiaľ z toho Trump nevychádza o nič lepšie ako jeho predchodca. No ak bude chcieť v rámci druhej fázy rokovaní pritlačiť na pílu, môže jeho ego naraziť na kameň.
Trhy tak v podstate už dnes oceňujú mier, ktorý ešte neexistuje. Ak sa rokovania zaseknú a Trump naplní svoje slová o opätovnom bombardovaní, súčasný optimizmus môže rýchlo vyprchať. A s tým aj vidina oslabenia tlaku na rast cien, nižších úrokových sadzieb a rýchlejšieho ekonomického rastu.