Nesiahajte nám na jadro, hovorí desiatka európskych štátov. Pridalo sa aj Slovensko

„Je nevyhnutné, aby bola jadrová energia do konca roka zahrnutá do energetickej taxonómie EÚ,“ píše sa v dokumente, ktorý publikoval okrem iných francúzsky denník Le Figaro. Taxonómia EÚ je hodnotiaci systém, v ktorom sú zahrnuté environmentálne udržateľné ekonomické činnosti. Európska komisia by v najbližších mesiacoch mala stanoviť, ktoré spôsoby výroby elektriny na tento zoznam zaradí.

Jadrová energetika na zozname zatiaľ nie je. Členské štáty majú právo vyrábať elektrinu zo zdrojov, ktoré uznajú za vhodné, ale zároveň sa zaviazali znižovať emisie. Z tohto hľadiska je jadrová energia praktická, lenže téma EÚ rozdeľuje. Viaceré štáty, napríklad susedné Rakúsko, s ňou majú problém a nepovažujú ju za ekologickú.

„Jadrová energetika zohrá dôležitú úlohu v boji proti globálnemu otepľovaniu,“ tvrdí desiatka členských štátov EÚ. Zároveň podľa nich chráni spotrebiteľov pred výkyvmi ceny energie, keďže ju vyrába stabilne, nezávisle na výkyvoch počasia a dodávkach surovín.

Signatári argumentujú aj ekonomicky. Rozvoj jadrovej energetiky by podľa nich mohol vytvoriť milión pracovných miest pre vysoko kvalifikovaných zamestnancov.

Téma je aktuálna aj pre výrazný rast cien plynu a elektriny, ktorú významne pociťuje Slovensko. Okrem toho má aj geopolitický rozmer.

Fanúšikovia jadra

Jadro spojilo Slovensko a ďalšie postkomunistické štáty (Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Rumunsko, Bulharsko), severské Fínsko a Francúzsko. Zoznam signatárov nie je prekvapivý.

Z hľadiska energetického mixu má najvyšší podiel jadra v EÚ Francúzsko. Pôvodne plánovalo staršie elektrárne zatvárať a viac sa spoliehať na obnoviteľné zdroje. Nakoniec to splnilo vlani len pri tej najstaršej elektrárni vo Fessenheime pri hraniciach s Nemeckom. Ďalšie dosluhujúce bloky dostali ešte desať rokov navyše. Francúzsko okrem toho podporuje vývoj menších, takzvaných modulárnych jadrových reaktorov.

Za ním nasledujú Slovensko a Maďarsko, kde sa stavajú nové bloky jadrových elektrární. Poľsko síce žiadnu nemá, ale zvažuje jej výstavbu. Dosiaľ sa totiž výrazne spolieha na tepelné elektrárne, ktoré bude musieť odstaviť.

Percentuálny podiel jadrovej energie na celkovej výrobe elektriny v roku 2020. Zdroj: statista.com

Starí a noví kritici jadra

Medzi stabilných odporcov jadrovej energetiky možno zaradiť Rakúsko, ktoré to dáva susednému Česku a Slovensku opakovane najavo. Proti sú tiež Dánsko, Luxembursko, Španielsko a napokon Nemecko. Štvorica štátov spolu s Nemeckom zastáva presne opačný názor ako signatári aktuálneho listu. Sú proti tomu, aby sa dostalo jadro na zoznam ekologických zdrojov energie a bolo naň možné čerpať európske financie.

Nemecko je osobitný prípad. Desaťročia sa na jadro spoliehalo. Pred desiatimi rokmi sa však po havárii jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime a protestoch doma rozhodlo energetickú politiku úplne zmeniť. Krátky exkurz nájdete napríklad tu.

Okamžite odstavilo časť reaktorov a ďalšie plánovalo vypnúť do roku 2022. V rámci stratégie Energiewende stavilo na obnoviteľné zdroje energie. Zároveň však podporuje výstavbu plynovodu Severný prúd 2 (Nord Stream) a získava výrazný podiel elektriny z plynových a tepelných elektrární. Sčasti energiu dováža tiež z Poľska, kde sa rovnako vyrába najmä z uhlia.

Tento rok malo nedostatok vlastnej elektriny, keďže sa k odstavovaniu jadrových elektrární pridal slabý vietor, ktorý neroztáčal turbíny. Paradoxne tak získalo prvenstvo v nemeckom energetickom mixe uhlie, ktoré predbehlo veternú energiu.

Paradoxne, práve Japonsko, ktoré doteraz pociťuje následky havárie vo Fukušime, sa k jadrovej energetike vracia. V júni spustilo 44 rokov starý reaktor v Mihame, ktorý bol desaťročie odstavený, a predĺžilo mu životnosť. Dôvodom sú záväzky znižovania emisií, ktoré bez jadra ázijská krajina nedokáže naplniť. Napriek minulosti a odmietavému postoju verejnosti nemala japonská vláda na výber.

Bude zaujímavé sledovať, či sa k podobnému kroku odhodlá aj Nemecko, v ktorom práve vzniká nová vláda. Zatiaľ sa drží stratégie Angely Merkelovej, ktorá povedala jadru rezolútne nie. Hlas Nemecka zohrá dôležitú úlohu pri rozhodovaní Európskej komisie o tom, či je jadro zeleným zdrojom energie. Rozhodnutie je dôležité aj pre Slovensko, ktoré je energeticky do veľkej miery nezávislé a zatiaľ sa mu darí plniť klimatické ciele aj vďaka jadru a rozporovanému spaľovaniu biomasy.