Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po streľbe vo svätyni hlásia obete

V Afganistane útočil ozbrojený muž, no zatiaľ nie je jasné, kto za incidentom stojí.

„Muž strieľal na súfistov, ktorí sa zúčastnili na každotýždňovom rituáli vo svätyni v odľahlej oblasti v okrese Nahrín, pričom zabil desať ľudí," vyhlásil hovorca afganského ministerstva vnútra.

Podľa agentúr Reuters a AFP pri streľbe zomrelo najmenej desať ľudí. Incident sa stal v provincii Baglán na severe Afganistanu.

Bezprostredne po útoku nebolo zrejmé, kto za útokom stojí. V rôznych častiach Afganistanu vrátane škôl, mešít a nemocníc totiž v poslednom období útočí miestna odnož teroristickej organizácie Islamský štát (IS), ktorá je hlavným súperom vládnuceho Talibanu.

IS sa prihlásil aj k zodpovednosti za útok v centrálnej časti Afganistanu, ktorý sa odohral v polovici septembra. Zahynulo tam vtedy 14 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Policajný exprezident sa v piatok postavil pred súd. Tvrdí, že je nevinný

Zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti je obžalovaný Peter Kovařík.

Kovařík považuje celú obžalobu za nedôvodnú. Rovnako boli podľa neho splnené aj podmienky na zastavenie trestného stíhania. Pred súdnym pojednávaním na Mestskom súde Bratislava I vyhlásil, že je nevinný a bude vypovedať.

Obhajca Peter Kubina zdôraznil, že obžalovaný nikdy nezasahoval do činnosti vyšetrovateľov, iba do činnosti mobilnej zásahovej jednotky, na čo podľa jeho slov mal oprávnenie. Zdôraznil aj to, že budú žiadať o oslobodenie spod obžaloby v plnom rozsahu.

Prokurátor podal obžalobu na Petra Kovaříka pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Bývalý policajný prezident čelí obvineniu od augusta 2021.

Podozrivý je zo zmarenia prebiehajúceho zásahu zadržiavania, ako aj vykonania trestnoprocesných úkonov s osobami Matejom Zemanom a Petrom Petrovom.

Kovařík bol od septembra 2020 poverený dočasným riadením Policajného zboru. Koncom januára 2021 ho po výberovom konaní do funkcie prezidenta Policajného zboru vymenoval vtedajší minister vnútra Roman Mikulec. K 15. septembru 2021 sa vzdal funkcie.

(tasr)

Minúta  |  

Galek: Medzi Sakovou a Ficom je pre formu energopomoci otvorený konflikt

Predstaviteľ opozičnej strany SaS Karol Galek v piatok poukázal na to, že už prešiel viac ako rok, odkedy vyzvali ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas), aby zaviedla adresnú energopomoc.

"Pri plošnej pomoci pôjde doslova o vyhadzovanie peňazí von oknom," zhodnotil Galek s tým, že by na to bolo potrebné vynaložiť zo štátneho rozpočtu 400 miliónov eur.

Strana preto predkladá do parlamentu uznesenie, ktorým chce zaviazať ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas-SD), aby predstavila konkrétny plán energopomoci pre slovenské domácnosti na budúci rok.

"Zaplatia si to ľudia, tak či tak. Zaplatia to vo forme dane. A prečo si nemôžeme plošnú pomoc dovoliť tiež je, že by ju dostal napríklad aj občan Kažimír [Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska, pozn. red], ktorý si bude dotovanými energiami vykurovať bazén," konkretizoval poslanec za SaS.

Ministerku hospodárstva označil za najneviditeľnejšiu. Podľa neho len tvrdí, že systém pomoci s cenami energií má pripravený aj plošný, aj adresný, nič konkrétne však stále do dnešných dní občania nevedia. "Je to detinské, že 'vieme, ale nepovieme'. Ministerku Sakovú sme si pozvali na hospodársky výbor, pozvanie odmietla," dodal.

"Keď sme predložili do Národnej rady uznesenie, aby prišla poslancom vysvetliť, ako to bude s pomocou, koaliční poslanci to odmietli podporiť," priblížil Galek s dôvetkom, že "či a ako sa budú dotovať energie na ďalší rok verejnosti predstavia 15. decembra".

Podľa krajského predsedu SaS v Košiciach Petra Čecha neskoré rozhodnutie v otázke energopomoci spôsobí, že ľudia sa nebudú môcť vopred zariadiť proti zdražovaniu napríklad tým, že by zmenili spôsob vykurovania.

Saková ubezpečila, že na energopomoc obyvateľom nezanevrú

Mohlo by Vás zaujímať Saková ubezpečila, že na energopomoc obyvateľom nezanevrú

"Hlavným dôvodom je zrejme to, že Saková s premiérom Ficom majú v tejto veci, ohľadom formy pomoci, otvorený konflikt," konkretizoval poslanec a dodal, že Robert Fico (Smer) je skôr za plošné zavedenie pomoci.

Premiér pritom v stredu po dohode so Slovenskými elektrárňami informoval, že pri cenách plynu a tepla je treba ešte počkať na cenové rozhodnutie ÚRSO. Zasadnúť k tomu musí ešte aj koaličná rada.

"Verím, že takúto dobrú správu, ako sme teraz povedali o elektrine, budeme môcť povedať aj o plyne a teple, ale tam ešte musíme rokovať o spôsobe kompenzácie, pretože predpokladáme, že cenové rozhodnutia, ktoré prídu z úradu pre reguláciu, budú navrhovať nejaké zvyšovanie cien tepla a plynu," doplnil Fico.

Výhovorka, že si musíme počkať na rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) SR, je podľa Galeka lož. "Predseda o zvyšovaní cien energií informoval už pred dvoma mesiacmi, keď si v súkromnej televízii zaplatil 40-tisíc eur, aby dostal priestor. A povedal, že ceny energií pôjdu hore," uzavrel.

(max)

Minúta  |  

Mier na Ukrajine je blízko. Brzdí ho Biden, myslí si Orbán

Maďarský premiér Viktor Orbán varuje, že vojna v susedstve ohrozuje Maďarov a odchod USA by zanechal EÚ bezmocnú vo vojenskej podpore Ukrajiny.

Maďarsko v otázke vojny na Ukrajine pokračuje v politike „triezveho hlasu", vyhlásil to v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Podľa neho zvyšné dva mesiace administratívy amerického prezidenta Joe Bidena prinášajú najvyhrotenejšie obdobie tejto vojny.

„Uvidíme 20. januára, keď sa Donald Trump ujme úradu prezidenta, no dovtedy sú ešte dva mesiace. Mier je hmatateľne blízko, ale odchádzajúci americkí demokrati chcú novému prezidentovi zanechať ťažké dedičstvo," dodal.

Orbán pripomenul, že vojna zúri v susednej krajine, čo má citeľný vplyv na Maďarsko, pričom v Zakarpatskej oblasti žijú Maďari, preto je hrozba pre Maďarsko prakticky priama.

Európu čakajú dva najnebezpečnejšie mesiace vojny na Ukrajine, vyhlásil Orbán

Mohlo by Vás zaujímať Európu čakajú dva najnebezpečnejšie mesiace vojny na Ukrajine, vyhlásil Orbán

Premiér k stredajšiemu mimoriadnemu rokovaniu Rady obrany štátu povedal, že jej členovia skúmali aj to, či by Európska únia dokázala vojensky podporovať Ukrajinu bez Američanov. Podľa jeho slov je jasné, že by nedokázala.

(tasr)

Minúta  |  

Päťmiliónový výhodný úver pre neznámu firmu. Črtá sa nová kauza koalície?

Úver bol firme poskytnutý na dobu 40 rokov s fixáciou na celé obdobie.

Marek Lackovič z PS v piatok vyhlásil, že Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) pod vedením kandidáta koaličnej strany Hlas podpísal podozrivú úverovú zmluvu.

Eseročka Quaestor podľa poslanca PS získala od ŠFRB úver vo výške takmer 5,1 milióna eur, pričom "jej ročné tržby od roku 2021 kontinuálne klesajú a vlani boli len na úrovni 17-tisíc eur". Firma navyše podľa verejne dostupných údajov neuvádza ani počet zamestnancov a "od októbra má nedoplatky voči finančnej správe".

Úver bol firme poskytnutý na dobu 40 rokov s fixáciou na celé obdobie. "Nemusela nájsť z vlastných zdrojov ani 20 percent zo sumy nehnuteľnosti, ktorú z úveru kúpi. Stačilo len päť percent vlastných zdrojov," poznamenal Lackovič.

Štát poskytol päťmiliónový úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania na kúpu 44 bytov vlastnených spoločnosťou K.M. Property, ktorej jediným vlastníkom a konateľom je Jozef Migaš mladší, syn bývalého politika a nominanta vlád Roberta Fica (Smer).

Migaš mladší má podľa Lackoviča okrem iného osobné prepojenie s osobami figurujúcimi v spoločnosti Quaestor, ktorá má od neho kúpiť spomínané nehnuteľnosti.

ŠFRB spadá pod gesciu Ministerstva dopravy SR, ktoré vedie nominant koaličnej strany Smer Jozef Ráž, doplnil Lackovič. Ten vyzval predsedu koaličného Hlasu Matúša Šutaja Eštoka, nech vysvetlí konanie svojho nominanta na ŠFRB.

Generálnym riaditeľom ŠFRB sa pritom v júni 2024 stal Milan Lipka, ktorý v roku 2022 kandidoval vo voľbách do VÚC v Žilinskom kraji za stranu Hlas, priblížilo opozičné hnutie. "Máme závažné pochybnosti ohľadom činnosti Štátneho fondu rozvoja bývania. Namiesto podpory mladých rodín a obcí, ktoré potrebujú nájomné bývanie, zdroje fondu presúvajú na firmy blízke koalícii s netransparentnými aktivitami," uzavrelo PS.

Koaličná strana Hlas v reakcii zdôraznila, že ŠFRB spadá pod Ministerstvo dopravy SR, ktoré nie je pod jej gesciou. Generálny riaditeľ fondu Milan Lipka pritom nebol stranou nominovaný na túto pozíciu a nie je ani jej členom, uviedli predstavitelia Hlasu.

(max)

Minúta  |  

Väčšie firmy čaká novinka. Povinne budú prispievať na ďalší benefit

Firmy s viac ako 49 zamestnancami budú od januára musieť prispievať na športovú činnosť detí svojich zamestnancov, maximálna výška príspevku je stanovená na 275 eur ročne na všetky deti zamestnanca.

"Zavedenie tejto povinnosti vychádza z analýzy súčasných trendov v oblasti verejného zdravia a zistení, ktoré naznačujú, že nedostatočná fyzická aktivita v detstve vedie k nárastu chronických ochorení, ako sú obezita a cukrovka už v ranom veku. Návrh zákona preto podporuje účasť detí na organizovaných športových aktivitách, čím sa zabezpečí nielen ich fyzický, ale aj psychický rozvoj," uviedli poslanci SNS v predloženom materiáli.

Návrh podľa nich nadväzuje na súčasnú legislatívu, ktorá dáva zamestnávateľom možnosť poskytovať takýto príspevok.

Novela určuje záväznú povinnosť, pričom jej cieľom je zvýšiť počet detí zapojených do pravidelných športových aktivít. Koaliční poslanci predpokladajú taktiež pozitívny hospodársky vplyv na športové organizácie, v ktorých by malo dôjsť k zvýšeniu ekonomickej aktivity. Novela zákona nadobúda účinnosť 1. januára 2025.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.