Peter Jašek

Vydávanie samizdatovej literatúry na Slovensku je jedným zo silných príbehov, ktoré sú spojené s obdobím vlády komunistického režimu a s aktívnym odporom proti nemu. Podobne ako otvorené vystúpenia a vzbury proti režimu v 50. rokoch, aktivizácia občianskej spoločnosti v 60. rokoch, masový odpor proti okupácii v auguste 1968, aktivizmus slovenských exulantov na Západe, vzopätie ochranárskeho hnutia v 80. rokoch, zápas za dodržiavanie ľudských práv v období takzvanej normalizácie či Sviečková manifestácia ukazujú silu, odhodlanie a vytrvalosť jednotlivcov a celých spoločenstiev v zápase za našu slobodu a proti nedemokratickému režimu.

Čo je vlastne samizdat?

Definícií toho, čo je vlastne samizdat, existuje viacero. Tie najširšie ho charakterizujú ako prejav túžby po slobode, alternatíve a vzopretiu sa centrálnej moci. Takto postavenú definíciu môžeme v praxi aplikovať na celé dejiny od staroveku až po súčasnosť. V užšom zmysle slova, a osobitne v našich geografických končinách a spoločenských kontextoch, sa pod samizdatom rozumie vydávanie oficiálne nepovolených tlačovín v období vlády nedemokratických režimov, najmä komunistického.

Pre definovanie textu ako samizdatu je dôležité tajné (vládnou mocou nepovolené) vydanie vo viacerých exemplároch a najmä jeho následné rozšírenie na verejnosti, za čo autorom hrozia perzekúcie. Alebo ako to vyjadril v známom výroku ruský disident Vladimir Bukovský: „Píšem to sám, upravujem sám, cenzurujem sám, uverejňujem sám, rozdeľujem sám a trávim za to čas vo väzení sám.“