Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Skupina iránskych expertov odcestuje do Kataru

Delegácia iránskych odborníkov tento týždeň odcestuje do katarskej Dauhy, kde bude rokovať o implementácii memoranda o porozumení, ktoré Teherán podpísal so Spojenými štátmi začiatkom mesiaca, informuje agentúra AFP.

„Delegácia odborníkov z Iránskej islamskej republiky odcestuje do Dauhy neskôr tento týždeň,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí. Potvrdil, že cieľom návštevy budú rozhovory o memorande. „Ešte sme nevstúpili do fázy rokovaní o konečnej dohode,“ povedal Bakájí a dodal, že „v najbližších dňoch nebudeme mať žiadne rokovania s americkou stranou na žiadnej úrovni“.

Hovorca iránskej diplomacie tak poprel tvrdenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pár hodín predtým na platforme Truth Social vyhlásil, že Irán požiadal o stretnutie s USA, ktoré sa bude konať v utorok v Katare. O plánovanom stretnutí predstaviteľov USA a Iránu v nedeľu s odvolaním sa na amerických predstaviteľov informoval portál Axios a vyhlásenia potvrdila aj stanica CNN.

Ešte pred Trumpovým príspevkom námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázem Gharíbábádí uviedol, že na tento týždeň nie sú naplánované žiadne technické stretnutia pracovných skupín. Memorandum o porozumení medzi Iránom a USA otvára cestu k rokovaniam o konečnej mierovej dohode.

Napriek tomuto dokumentu americká armáda v piatok útočila na Irán v reakcii na dronový útok na obchodnú loď v Hormuzskom prielive, z ktorého Washington obviňuje Teherán. Irán následne útočil na ciele v Bahrajne a Kuvajte.

Americké médiá v nedeľu s odvolaním sa na vysokopostavených amerických predstaviteľov informovali, že obe strany súhlasili so zastavením vzájomných útokov. Prvé kolo rokovaní USA a Iránu sa uskutočnilo 21. júna vo Švajčiarsku. Sprostredkovatelia z Pakistanu po jeho ukončení oznámili, že obe strany sa dohodli na pláne krokov, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu konečnej dohody do 60 dní.      

(tasr, afp)  

Minúta  |  

Guterres varuje pred dôsledkami rozširovania osád

Generálny tajomník OSN António Guterres odsúdil „neúnavné“ rozširovanie izraelských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Vo svojej štvrťročnej správe uviedol, že tento vývoj prispieva k najväčšej kríze vysídľovania na tomto území od roku 1967.

Podľa Guterresa rast počtu osád vedie k eskalácii násilia a obmedzuje Palestínčanom prístup k ich územiu. Zároveň podľa neho upevňuje izraelskú okupáciu, podkopáva právo Palestínčanov na sebaurčenie a ohrozuje vznik plne nezávislého, súvislého a suverénneho palestínskeho štátu.

Generálny tajomník zároveň varoval pred plánovanou výstavbou v oblasti E1. Nové osady by podľa neho fakticky prerušili spojenie medzi severnou a južnou časťou Západného brehu Jordánu, čo by malo vážne dôsledky pre územnú súvislosť okupovaného palestínskeho územia a predstavovalo by existenciálnu hrozbu pre dvojštátne riešenie.

Správa zároveň kritizuje beztrestnosť násilia izraelských osadníkov a upozorňuje, že k útokom často dochádza za prítomnosti alebo s podporou izraelských bezpečnostných síl.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Venezuela po zemetrasení hlási už najmenej 1 719 mŕtvych

Počet obetí minulotýždňového dvojitého zemetrasenia vo Venezuele sa zvýšil na najmenej 1 719, oznámil v pondelok predseda tamojšieho parlamentu Jorge Rodríguez.

Rodríguez zároveň uviedol, že v dôsledku dvoch ničivých otrasov s magnitúdami 7,2 a 7,5 utrpelo zranenia 5 034 osôb, uviedli agentúra AFP a televízia CNN. Nezvestné sú podľa jeho slov stále desaťtisíce ľudí.

Geologický úrad Spojených štátov (USGS) uvádza, že je 44-percentná šanca, že konečný počet obetí prekročí hranicu 10-tisíc. Zemetrasenie ovplyvnilo najmenej 22 619 ľudí. Úplne sa zrútilo 189 budov.

Od stredajšieho zemetrasenia bolo vo Venezuele zaznamenaných 609 dotrasov, uviedol Rodríguez. Jeden z nich so silou 4,6 zasiahol v pondelok Caracas a štát La Guaira, no nespôsobil žiadne väčšie škody.

(tasr, afp, cnn)

Minúta  |  

Rezort financií čaká v budúcom roku mierne zrýchlenie ekonomiky

Slovenská ekonomika by mala v budúcom roku rásť o 1,5 percenta HDP, čo je viac, než sa očakáva vo Francúzsku, v Nemecku aj v priemere eurozóny. Vyplýva to z najnovšej makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií.

Rezort upozorňuje, že ekonomiku brzdia najmä nepriaznivý vývoj v Európe, obchodné vojny, clá USA, vojna v Iráne a problémy hlavných obchodných partnerov Slovenska.

Inflácia by mala tento rok dosiahnuť 3,9 percenta, budúci rok klesnúť na 2,7 percenta a v roku 2027 by sa inflácia potravín bez nápojov mohla dostať pod jedno percento. Reálne mzdy by mali v roku 2027 vzrásť o 1,4 percenta.

Ministerstvo zároveň zlepšilo výhľad daňových a odvodových príjmov. Výnos DPH by mal byť v roku 2026 oproti februárovej prognóze vyšší o 128 miliónov eur vďaka silnejšiemu výberu dane a legislatívnym opatreniam.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Rusko sprísňuje predaj benzínu a nafty

Ďalšie štyri ruské regióny – Jakutsko, Baškirsko, Prímorský a Krasnodarský kraj – zaviedli obmedzenia predaja benzínu a nafty.

Podľa agentúry Reuters boli doteraz potvrdené obmedzenia v najmenej 15 až 22 regiónoch, mediálna skupina RBC však uvádza, že oficiálne platia už vo viac ako 40 regiónoch Ruska a na okupovaných územiach Ukrajiny. Na Kryme nemajú súkromné autá prístup k pohonným hmotám od 21. júna.

V Jakutsku a Baškirsku platí limit 30 litrov benzínu na vozidlo a zákaz predaja do kanistrov. V Prímorskom kraji môžu nákladné autá natankovať v meste najviac 100 litrov a na diaľniciach 200 litrov. V Slavianskom okrese Krasnodarského kraja je limit 20 litrov benzínu alebo 60 litrov nafty na vozidlo.

Prezident Vladimir Putin v nedeľu priznal nedostatok pohonných hmôt a Štátna duma vyzvala obyvateľov, aby neočakávali rovnakú dostupnosť benzínu ako v minulosti.

Palivová kríza súvisí so zintenzívnením ukrajinských útokov na ruské rafinérie a energetickú infraštruktúru. Podľa Reuters produkcia benzínu medziročne klesla o 25 percent na približne 85-tisíc ton denne, zatiaľ čo letná spotreba dosahuje okolo 110-tisíc ton denne.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Šéf Fedu čelí prvej skúške po verdikte najvyššieho súdu

Predseda amerického Federálneho rezervného systému Kevin Warsh tento týždeň absolvuje prvú významnú medzinárodnú skúšku vo funkcii.

Na ekonomickej konferencii Európskej centrálnej banky v portugalskej Sintre vystúpi len dva dni po tom, ako Najvyšší súd USA zablokoval snahu prezidenta Donalda Trumpa odvolať členku Rady guvernérov Fedu Lisu Cookovú.

Súd rozhodol, že prezident musí na odvolanie člena Fedu splniť vysokú hranicu odôvodnenia. Prípad sa síce vracia na nižšie súdy, Cooková však zostáva vo funkcii. Trump oznámil, že bude v spore pokračovať.

Rozhodnutie posilnilo nezávislosť centrálnej banky a zároveň odstránilo riziko, že Warshovo pôsobenie sprevádzajú personálne zásahy zo strany prezidenta.

Nový šéf Fedu zároveň presadzuje obmedzenie takzvaného „forward guidance“, teda poskytovania výhľadov o budúcom vývoji úrokových sadzieb. Tvrdí, že finančné trhy by mali reagovať predovšetkým na ekonomické údaje, nie na signály centrálnej banky.

Warsh tento prístup predstaví na stredajšom paneli spolu s prezidentkou ECB Christine Lagardovou, guvernérom Bank of England Andrewom Baileym a šéfom Bank of Canada Tiffom Macklemom.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.