Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pre útoky na rafinérie zvažuje Rusko návrat k palivu nižšej kvality

Rusko by mohlo dočasne povoliť spoločnostiam vyrábať benzín a naftu nižšej kvality a zároveň umožniť dovoz menej kvalitných produktov.

Podľa denníka Kommersant, ktorý sa odvoláva na návrh vládneho dokumentu, ide o snahu krajiny zmierniť palivovú krízu uprostred útokov Ukrajiny na jej rafinérie.

Krajina môže na jeden rok, konkrétne do júla 2027, povoliť výrobu a dovoz benzínu a nafty normy Euro-2 s vyšším obsahom síry, ktoré sú v krajine zakázané od roku 2013.

Ukrajina v piatom roku vojny zintenzívnila útoky na ruskú energetickú infraštruktúru. To spôsobilo rozsiahly nedostatok pohonných hmôt a prudký nárast ich cien. Kyjev sa týmto spôsobom snaží prinútiť Moskvu, aby si sadla k rokovaciemu stolu.

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu na stretnutí s vládnymi ministrami a ďalšími predstaviteľmi uznal, že útoky ukrajinských dronov skutočne spôsobili v niektorých regiónoch nedostatok paliva. Zároveň však vyhlásil, že Rusko sa touto situáciou zaoberá.

(reuters, max)

Minúta  |  

Skupina iránskych expertov odcestuje do Kataru

Delegácia iránskych odborníkov tento týždeň odcestuje do katarskej Dauhy, kde bude rokovať o implementácii memoranda o porozumení, ktoré Teherán podpísal so Spojenými štátmi začiatkom mesiaca, informuje agentúra AFP.

„Delegácia odborníkov z Iránskej islamskej republiky odcestuje do Dauhy neskôr tento týždeň,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí. Potvrdil, že cieľom návštevy budú rozhovory o memorande. „Ešte sme nevstúpili do fázy rokovaní o konečnej dohode,“ povedal Bakájí a dodal, že „v najbližších dňoch nebudeme mať žiadne rokovania s americkou stranou na žiadnej úrovni“.

Hovorca iránskej diplomacie tak poprel tvrdenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pár hodín predtým na platforme Truth Social vyhlásil, že Irán požiadal o stretnutie s USA, ktoré sa bude konať v utorok v Katare. O plánovanom stretnutí predstaviteľov USA a Iránu v nedeľu s odvolaním sa na amerických predstaviteľov informoval portál Axios a vyhlásenia potvrdila aj stanica CNN.

Ešte pred Trumpovým príspevkom námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázem Gharíbábádí uviedol, že na tento týždeň nie sú naplánované žiadne technické stretnutia pracovných skupín. Memorandum o porozumení medzi Iránom a USA otvára cestu k rokovaniam o konečnej mierovej dohode.

Napriek tomuto dokumentu americká armáda v piatok útočila na Irán v reakcii na dronový útok na obchodnú loď v Hormuzskom prielive, z ktorého Washington obviňuje Teherán. Irán následne útočil na ciele v Bahrajne a Kuvajte.

Americké médiá v nedeľu s odvolaním sa na vysokopostavených amerických predstaviteľov informovali, že obe strany súhlasili so zastavením vzájomných útokov. Prvé kolo rokovaní USA a Iránu sa uskutočnilo 21. júna vo Švajčiarsku. Sprostredkovatelia z Pakistanu po jeho ukončení oznámili, že obe strany sa dohodli na pláne krokov, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu konečnej dohody do 60 dní.      

(tasr, afp)  

Minúta  |  

Guterres varuje pred dôsledkami rozširovania osád

Generálny tajomník OSN António Guterres odsúdil „neúnavné“ rozširovanie izraelských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Vo svojej štvrťročnej správe uviedol, že tento vývoj prispieva k najväčšej kríze vysídľovania na tomto území od roku 1967.

Podľa Guterresa rast počtu osád vedie k eskalácii násilia a obmedzuje Palestínčanom prístup k ich územiu. Zároveň podľa neho upevňuje izraelskú okupáciu, podkopáva právo Palestínčanov na sebaurčenie a ohrozuje vznik plne nezávislého, súvislého a suverénneho palestínskeho štátu.

Generálny tajomník zároveň varoval pred plánovanou výstavbou v oblasti E1. Nové osady by podľa neho fakticky prerušili spojenie medzi severnou a južnou časťou Západného brehu Jordánu, čo by malo vážne dôsledky pre územnú súvislosť okupovaného palestínskeho územia a predstavovalo by existenciálnu hrozbu pre dvojštátne riešenie.

Správa zároveň kritizuje beztrestnosť násilia izraelských osadníkov a upozorňuje, že k útokom často dochádza za prítomnosti alebo s podporou izraelských bezpečnostných síl.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Venezuela po zemetrasení hlási už najmenej 1 719 mŕtvych

Počet obetí minulotýždňového dvojitého zemetrasenia vo Venezuele sa zvýšil na najmenej 1 719, oznámil v pondelok predseda tamojšieho parlamentu Jorge Rodríguez.

Rodríguez zároveň uviedol, že v dôsledku dvoch ničivých otrasov s magnitúdami 7,2 a 7,5 utrpelo zranenia 5 034 osôb, uviedli agentúra AFP a televízia CNN. Nezvestné sú podľa jeho slov stále desaťtisíce ľudí.

Geologický úrad Spojených štátov (USGS) uvádza, že je 44-percentná šanca, že konečný počet obetí prekročí hranicu 10-tisíc. Zemetrasenie ovplyvnilo najmenej 22 619 ľudí. Úplne sa zrútilo 189 budov.

Od stredajšieho zemetrasenia bolo vo Venezuele zaznamenaných 609 dotrasov, uviedol Rodríguez. Jeden z nich so silou 4,6 zasiahol v pondelok Caracas a štát La Guaira, no nespôsobil žiadne väčšie škody.

(tasr, afp, cnn)

Minúta  |  

Rezort financií čaká v budúcom roku mierne zrýchlenie ekonomiky

Slovenská ekonomika by mala v budúcom roku rásť o 1,5 percenta HDP, čo je viac, než sa očakáva vo Francúzsku, v Nemecku aj v priemere eurozóny. Vyplýva to z najnovšej makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií.

Rezort upozorňuje, že ekonomiku brzdia najmä nepriaznivý vývoj v Európe, obchodné vojny, clá USA, vojna v Iráne a problémy hlavných obchodných partnerov Slovenska.

Inflácia by mala tento rok dosiahnuť 3,9 percenta, budúci rok klesnúť na 2,7 percenta a v roku 2027 by sa inflácia potravín bez nápojov mohla dostať pod jedno percento. Reálne mzdy by mali v roku 2027 vzrásť o 1,4 percenta.

Ministerstvo zároveň zlepšilo výhľad daňových a odvodových príjmov. Výnos DPH by mal byť v roku 2026 oproti februárovej prognóze vyšší o 128 miliónov eur vďaka silnejšiemu výberu dane a legislatívnym opatreniam.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Rusko sprísňuje predaj benzínu a nafty

Ďalšie štyri ruské regióny – Jakutsko, Baškirsko, Prímorský a Krasnodarský kraj – zaviedli obmedzenia predaja benzínu a nafty.

Podľa agentúry Reuters boli doteraz potvrdené obmedzenia v najmenej 15 až 22 regiónoch, mediálna skupina RBC však uvádza, že oficiálne platia už vo viac ako 40 regiónoch Ruska a na okupovaných územiach Ukrajiny. Na Kryme nemajú súkromné autá prístup k pohonným hmotám od 21. júna.

V Jakutsku a Baškirsku platí limit 30 litrov benzínu na vozidlo a zákaz predaja do kanistrov. V Prímorskom kraji môžu nákladné autá natankovať v meste najviac 100 litrov a na diaľniciach 200 litrov. V Slavianskom okrese Krasnodarského kraja je limit 20 litrov benzínu alebo 60 litrov nafty na vozidlo.

Prezident Vladimir Putin v nedeľu priznal nedostatok pohonných hmôt a Štátna duma vyzvala obyvateľov, aby neočakávali rovnakú dostupnosť benzínu ako v minulosti.

Palivová kríza súvisí so zintenzívnením ukrajinských útokov na ruské rafinérie a energetickú infraštruktúru. Podľa Reuters produkcia benzínu medziročne klesla o 25 percent na približne 85-tisíc ton denne, zatiaľ čo letná spotreba dosahuje okolo 110-tisíc ton denne.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.