Napriek varovaniam Vatikánu biskupi bratstva Alfonso de Galarreta a Bernard Fellay udelili biskupské svätenia Švajčiarovi Pascalovi Schreiberovi, Američanovi Michaelovi Goldadeovi a Francúzom Michelovi Poinsinetovi de Sivry a Marcovi Hanappierovi. Svätenia bez pápežského mandátu sú schizmatickým aktom a sú spojené so sankciou exkomunikácie pre vysvätených aj pre tých, ktorí sú vysvätení.
Obrad sa uskutočnil napriek osobnej výzve pápeža Leva XIV., ktorý len dva dni pred vysviackami adresoval generálnemu predstavenému bratstva donovi Davidovi Pagliaranimu list so žiadosťou, aby od plánovaného kroku upustili.
V liste datovanom 29. júna pápež vyjadril uznanie bratstvu vzhľadom na liturgický život, formáciu kňazov i vernosť tradícii, ktorú podľa jeho slov prejavujú mnohí jeho členovia. Zároveň však dôrazne varoval, že vysviacka biskupov bez pápežského mandátu predstavuje schizmatický čin s vážnymi dôsledkami pre jednotu Cirkvi.
„S otcovským srdcom sa obraciam na Vás – a prostredníctvom Vás na biskupov, kňazov, seminaristov i veriacich spojených s Kňazským bratstvom svätého Pia X. –, vedomý si zodpovednosti, ktorú mi Pán zveril ako nástupcovi apoštola Petra,“ napísal Svätý Otec.
Lev XIV. pripomenul, že jeho predchodcovia opakovane hľadali cestu dialógu a zmierenia s bratstvom. Práve preto ich vyzval, aby svoje rozhodnutie ešte raz zvážili.
„V tomto duchu a naplnený kresťanskou láskou vás prosím a z celého srdca žiadam: vráťte sa z tejto cesty! Naliehavo vás vyzývam, aby ste dôkladne zvážili duchovné dobro veriacich, pretože schizmatický čin, ktorého by ste sa dopustili, by ich pripravil o možnosť dovoleného a v niektorých prípadoch dokonca platného prijímania sviatostí, ktoré milujú a vyhľadávajú na svoje posvätenie,“ uviedol pápež.
V závere listu, napísaného vo francúzskom jazyku, prirovnal pápež jednotu Cirkvi ku Kristovej tunike.
„Cirkev je pripravená na cestu dialógu a porozumenia, ktorú môže Duch Svätý umožniť a urobiť plodnou. Modlím sa za Vás, pretože roztrhnúť nezošitú Kristovu tuniku je hriechom mimoriadnej závažnosti. Nech Pán osvieti Vaše svedomie a prebudí Vaše srdcia. Z autority, ktorú som prijal od Krista, s bolesťou, ale stále plný nádeje, cítim povinnosť požiadať Vás, aby ste od svojho úmyslu upustili. Tieto úmysly zverujem Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, Matky dobrej rady.“
Generálny predstavený spoločnosti Davide Pagliarani sa v predvečer svätení poďakoval pápežovi „s detskou oddanosťou“ za jeho „otcovskú starostlivosť“ a požiadal ho, aby si pred formálnym vyhlásením schizmy vyhradil „potrebný čas“ na rozlíšenie duchov.
O niekoľko hodín neskôr však vo svojom pripravenom dekréte uprel pápežovi právomoc ukladať akékoľvek tresty za vysvätenie, ktoré by podľa neho „nemali žiadnu platnosť“. Na začiatku svätenia dal Pagliarani nahlas prečítať vyhlásenie, podľa ktorého sa rímske inštitúcie od Druhého vatikánskeho dostali do rozporu s pravou tradíciou Cirkvi, preto sa považovalo za potrebné „svätiť biskupov v pravom duchu“.
Podľa očakávaní Svätá stolica zverejnila 2. júla svoje oficiálne stanovisko a objasnila cirkevnoprávne dôsledky tohto kroku. Dekrét, ktorý podpísal prefekt Dikastéria pre náuku viery kardinál Víctor Manuel Fernández, stanovuje ipso facto exkomunikáciu latae sententiae oboch biskupov – svätiteľov, ako aj štyroch vysvätených biskupov.
Sprievodná vysvetľujúca nóta stručne mapuje históriu pokusov o nastolenie jednoty, ktorá vyústila do aktuálneho schizmatického aktu. Nóta tiež spresňuje, že exkomunikácii podliehajú aj všetci kňazi a laici formálne patriaci k bratstvu.
Veriaci boli varovaní, že bratstvo udeľuje sviatosti nedovolene. Sviatosť pokánia a manželstva však neplatne.
Pripomeňme, že po prvých nedovolených sväteniach Kňazského bratstva svätého Pia X. v roku 1988 Vatikán len dve hodiny po ceremónii oznámil, že sa zúčastnení sami exkomunikovali. Deň po vysvätení vydal kardinál Bernardin Gantin, vtedajší prefekt Kongregácie pre biskupov, dekrét o exkomunikácii. Dva dni po vysvätení vydal pápež Ján Pavol II. (1978 – 2005) motu proprio Ecclesia Dei, v ktorom vysvetlil dôvody exkomunikácie.
Pápež Benedikt XVI. síce túto exkomunikáciu v roku 2009 zrušil, no teologický konsenzus sa dosiahnuť nepodarilo.
Kňazské bratstvo svätého Pia X., ktoré celosvetovo združuje viac než 700 kňazov, sa naďalej považuje za súčasť Katolíckej cirkvi. Počas svätej omše sa modlí za úradujúceho pápeža, čím sa jasne odlišuje od takzvaných sedevakantistov, ktorí zastávajú názor, že Petrov stolec je neobsadený.
Zároveň však odmieta prijať niektoré učenia a reformy, napríklad moderný ekumenizmus, čo opakovane vedie k napätiu vo vzťahoch s Vatikánom. Ak by bolo rozdelenie oficiálne vyhlásené, išlo by o prvú schizmu v dejinách, ktorej stúpenci sa v eucharistickej modlitbe zároveň modlia za úradujúceho pápeža.
Ani ponuku Vatikánu na obnovenie dialógu z februára bratstvo neprijalo. Jeho generálny predstavený páter Davide Pagliarani vysvetlil, že Rím prišiel s návrhom na obnovenie rozhovorov až vo chvíli, keď bratstvo oznámilo zámer vysvätiť nových biskupov. Podľa neho preto ponuka pôsobí ako snaha získať čas a je podmienená ďalším vývojom. „Ruka podaná na znak ochoty viesť dialóg je, žiaľ, sprevádzaná druhou rukou, ktorá je už pripravená uvaliť sankcie,“ uviedol.
Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.