Nejde pritom o novú reformu ani o rozhodnutie súčasnej vlády. Problém sa týka pravidiel, ktoré sú súčasťou dôchodkového systému už celé desaťročia. A práve teraz, keď Sociálna poisťovňa začala ľuďom približovať výšku ich budúcich penzií, sa dostáva viac do pozornosti.
Ročníky 1988 a mladšie pocítia zmenu najvýraznejšie
Na význam rokov strávených štúdiom Štandard upozornil už v súvislosti s dôchodkovou prognózou. Tá mnohým ľuďom ukazuje nielen to, akú penziu môžu očakávať, ale aj obdobia, ktoré Sociálna poisťovňa nemá vo svojej evidencii.
Mihál teraz priniesol konkrétnejší pohľad na to, čo zmena pravidiel znamená pre jednotlivé generácie. „Doba štúdia po skončení povinnej školskej dochádzky sa započítava do doby dôchodkového poistenia a tak zvyšuje výslednú sumu dôchodku,“ vysvetľuje.
Má to však jeden zásadný háčik. „Započítava sa len doba štúdia pred 1. januárom 2004,“ spresňuje s tým, že doba štúdia od tohto dátumu sa už do doby dôchodkového poistenia nezapočítava.
V praxi to znamená, že človek, ktorý ukončil vysokú školu napríklad v roku 2002, môže mať pri výpočte dôchodku zohľadnené aj roky štúdia. Jeho mladší kolega, ktorý získal diplom o niekoľko rokov neskôr, už takúto výhodu nemá.
Rozdiel sa neprejaví u všetkých naraz. Najskôr zasiahne ľudí, ktorí časť štúdia absolvovali pred zmenou pravidiel a časť po nej. Mladšie generácie už spravidla nemajú započítané ani obdobie strednej školy po skončení povinnej školskej dochádzky.
„Tento negatívny efekt budú prvýkrát cítiť pri odchode do dôchodku ľudia narodení približne v roku 1982 a naplno ho pocítia ľudia narodení približne v roku 1988 a neskôr,“ upozorňuje daňový expert.
Práve tieto ročníky tak môžu byť v nevýhode oproti svojim starším kolegom. Nie preto, že by počas života odvádzali menej poistného alebo pracovali kratšie, ale preto, že zákon pristupuje k ich štúdiu odlišne.
Vysokoškolák narodený v roku 1985 môže stratiť takmer desatinu penzie
Aby bol rozdiel zrozumiteľnejší, Mihál uvádza konkrétny príklad: „Ak ste sa narodili v roku 1985 a štúdium na VŠ ste skončili vo veku 23 rokov v roku 2008, váš dôchodok bude približne o osem až deväť percent nižší v porovnaní so staršími ročníkmi,“ približuje.
Ak by takémuto človeku podľa starších pravidiel vychádzal dôchodok tisíc eur, rozdiel osem až deväť percent by predstavoval približne 80 až 90 eur mesačne. Pri penzii 1 200 eur by už išlo o takmer 100 až 110 eur.
Za dvadsať rokov na dôchodku by rozdiel mohol dosiahnuť desaťtisíce eur. Samozrejme, ide o ilustračné sumy, nie o predpoveď konkrétneho dôchodku. Navyše nezohľadňujú budúce valorizácie.
Mihál zároveň pripomína, že ani ľudia narodení v rovnakom roku nemusia dopadnúť rovnako. Rozhoduje napríklad to, či pokračovali na vysokej škole, ako dlho študovali a kedy začali pracovať.
„Výsledky v tabuľke sú orientačné, výška vášho dôchodku závisí od toho, kedy ste sa narodili, kedy ste ukončili povinnú školskú dochádzku, kedy presne a ako dlho ste študovali na strednej alebo vysokej škole a koľko rokov dôchodkového poistenia celkovo získate.“
Dôležitý je teda celý pracovný život, nielen roky strávené v škole. Človek, ktorý začal pracovať skôr, môže získať viac rokov poistenia ako vysokoškolák. Na druhej strane, vyššie zárobky absolventa univerzity môžu rozdiel čiastočne alebo úplne vyrovnať.
Dá sa s tým ešte niečo urobiť?
Hoci sa pravidlá spätne nezmenia, existuje možnosť, ako si chýbajúce roky doplniť. Sociálna poisťovňa umožňuje dodatočne zaplatiť dôchodkové poistné za obdobie štúdia po dovŕšení šestnásteho roku života, ktoré človek absolvoval po roku 2003.
Nie je to však zadarmo a ani automaticky výhodné. Výška doplatku závisí od zvoleného vymeriavacieho základu a obdobia, za ktoré si chce človek poistné doplatiť. Pred rozhodnutím sa preto oplatí zistiť, koľko by doplatenie stálo a aký vplyv by malo na budúcu penziu.
Iná situácia je pri starších ročníkoch, ktorým sa štúdium podľa vtedajších pravidiel malo započítať, no v evidencii Sociálnej poisťovne chýba. V takom prípade nemusí byť potrebné nič doplácať. Stačí preukázať, že človek v danom období skutočne študoval.
Pomôcť môže maturitné vysvedčenie, diplom či potvrdenie školy. Práve tieto doklady môžu rozhodnúť o tom, či bude budúci dôchodok vyšší o desiatky eur mesačne.
Aby nikto nebol nepríjemne prekvapený
Mihálovo upozornenie opätovne otvára širšiu otázku spravodlivosti medzi generáciami. Ľudia, ktorí dnes majú štyridsať rokov, môžu mať pri podobnej pracovnej kariére nižší dôchodok než ich starší kolegovia. A to len preto, že do školských lavíc zasadli o niekoľko rokov neskôr.
Pre mladšie ročníky je preto dôležité nielen sledovať, akú penziu im Sociálna poisťovňa predpovedá, ale aj rozumieť tomu, z čoho sa bude počítať. Práve roky štúdia totiž môžu byť jedným z dôvodov, prečo bude výsledná suma nižšia, než očakávali.
