Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rybníček odmieta kritiku samospráv, žiada reformu riadenia štátu

Problémom Slovenska nie sú samosprávy, ale spôsob riadenia štátu. V reakcii na vyjadrenia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) o raste výdavkov obcí, miest a vyšších územných celkov to povedal prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) Richard Rybníček.

S RÚZ sa zhoduje v potrebe efektívne využívať verejné financie, odmieta však, že hlavný problém predstavujú samosprávy. Podľa neho Slovensko dlhodobo nevyriešilo, aké kompetencie má mať štát a aké mestá, obce a kraje, pričom reforma fungovania štátu zostala nedokončená.

Rybníček tvrdí, že štát si ponechal priveľa kompetencií a zároveň prenáša na samosprávy nové povinnosti bez primeraného financovania. Výsledkom sú rast nákladov, zbytočná byrokracia a služby, ktoré občania nevnímajú ako kvalitnejšie. Zdôraznil, že efektívnejší štát si vyžaduje jasné nastavenie kompetencií aj financovania.

Zároveň deklaroval pripravenosť rokovať s RÚZ o reforme fungovania štátu a decentralizácii kompetencií.

RÚZ vo svojej analýze upozornila, že výdavky obcí, miest a vyšších územných celkov vzrástli medzi rokmi 2007 a 2025 z 3,8 miliardy na 11,2 miliardy eur. Po zohľadnení inflácie ide o reálny nárast približne o 80 percent, pričom rovnakým tempom rástli aj príjmy samospráv.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Magyar navrhuje návrat k župám a zmenu ich vedenia

Maďarská vládna strana Tisza predložila návrh, aby sa územné celky namiesto terajších stolíc, ktoré zaviedla vláda premiéra Viktora Orbána, opäť nazývali župy. Oznámil to vo štvrtok na Facebooku premiér Péter Magyar.

Župy už nebude viesť hlavný župan, ale vládny splnomocnenec, napísal Magyar. Podľa jeho vyjadrenia sa v regiónoch zmení aj fungovanie vládnych úradov.

Vládnuci blok Fidesz-KDNP v rámci 11. novely ústavy 19. júla 2022 presadil, že názvy územných celkov sa s platnosťou od 1. januára 2023 zmenia zo žúp na stolice. V zdôvodnení návrhu novely uviedli, že od založenia Uhorska až do roku 1949 boli stolice základným územným prvkom štátnej správy.

(tasr, bak)

Minúta  |  

ECB varuje banky pred rizikami súvisiacimi s umelou inteligenciou

Európska centrálna banka (ECB) varuje banky pred novými kybernetickými rizikami, ktoré prináša umelá inteligencia (AI). Sofistikované jazykové modely môžu viesť k rýchlejším a nebezpečnejším útokom, a preto je potrebné, aby finančné inštitúcie zvyšovali svoje investície do IT bezpečnosti, vyhlásila vo štvrtok šéfka Rady ECB pre dohľad Claudia Buchová.

Rýchlosť, rozsah a dostupnosť vysoko pokročilých kybernetických nástrojov narastajú, zatiaľ čo obrancovia majú na reakciu čoraz menej času, uviedla Buchová vo vystúpení pred Výborom Európskeho parlamentu (EP) pre hospodárske a menové záležitosti.

Cieľom kybernetických útokov sa môže stať aj kritická infraštruktúra, od ktorej sú banky závislé, vrátane cloudových služieb, telekomunikačných sietí, platobných systémov a dodávok energie, upozornila.

„Riadiace orgány bánk musia prevziať jasnú zodpovednosť za túto problematiku,“ zdôraznila Buchová. „Tieto výzvy si vyžadujú silné riadenie IT, účinné riadenie kybernetických rizík a spoľahlivé zmluvy o outsourcingu,“ priblížila šéfka bankového dohľadu ECB.

Banky už v uplynulých rokoch rozšírili svoje kapacity, v reakcii na nové hrozby však potrebujú posilniť svoju odolnosť, čo si vyžaduje trvalé investície do IT systémov a dostatočné personálne obsadenie, uzavrela Buchová.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Sýria je otvorená rozhovorom s Hizballáhom

Sýrsky minister zahraničných vecí Asad Šíbání počas svojej štvrtkovej návštevy Bejrútu vyhlásil, že Damask je otvorený stretnutiu s libanonskou skupinou Hizballáh, ak si to vyžiadajú spoločné záujmy. Išlo o jeho prvú oficiálnu návštevu Libanonu odvtedy, čo americký prezident Donald Trump naznačil možnosť, že by nová sýrska armáda bojovala proti Hizballáhu v Libanone.

Nová sýrska vláda pod vedením Ahmada Šaru sa od zvrhnutia Bašára Asada v roku 2024 stala spojencom USA a snaží sa udržať stabilitu po štrnástich rokoch občianskej vojny.

Šíbání sa stretol s libanonským prezidentom Josephom Aounom a predsedom parlamentu Nabihom Berrim. Ubezpečil ich, že téma Hizballáhu nebola na programe stretnutí a Sýria sa nebude miešať do vnútorných záležitostí Libanonu.

Prezident Šara už predtým rezolútne poprel fámy o vstupe sýrskych vojsk do Libanonu.

Aj keď podľa agentúry Reuters USA v marci povzbudzovali Sýriu, aby vyslala sily do východného Libanonu s cieľom odzbrojiť Hizballáh, Damask takúto misiu odmieta. Obáva sa vtiahnutia do širšieho blízkovýchodného konfliktu a rozdúchania náboženského napätia medzi sunnitmi, šiitmi a kresťanmi. Trumpov vyslanec pre Sýriu Tom Barrack navyše tieto správy označil za nepravdivé. Sýria poslala vojská do Libanonu už v roku 1976 a stiahla ich až v roku 2005.

(reuters, max)

Minúta  |  

Dieťaťu na Slovensku prvý raz roboticky odstránili nádor pečene

Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici v spolupráci s Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou Banská Bystrica úspešne vykonali historicky prvú roboticky asistovanú anatomickú resekciu pečene u detského pacienta na Slovensku.

Neplnoletá pacientka podstúpila zákrok pre 10-centimetrový nádor pečene.

Operácia trvala približne dve hodiny. Jej cieľom bolo odstrániť nádor pri zachovaní čo najväčšej časti zdravej pečene. Podľa primára hepato-pankreato-biliárnej chirurgie Igora Slobodníka sa týmto výkonom začína nová éra miniinvazívnych operácií pečene u detských pacientov.

Roboticky asistovaná chirurgia prináša oproti klasickej otvorenej operácii menšiu operačnú traumu, nižšiu pooperačnú bolestivosť, kratšiu hospitalizáciu a rýchlejšie zotavenie. Pacientka sa podľa nemocnice zotavuje bez komplikácií.

Operáciu vykonali v Centre robotickej chirurgie Rooseveltovej nemocnice. Na financovaní časti nákladov sa podieľala aj nezisková organizácia Svetielko nádeje, ktorá podporuje detských onkologických pacientov a ich rodiny.

(est)

Minúta  |  

Španielsko dalo pracovné povolenia státisícom migrantov

Počas preverovania žiadostí o legalizáciu pobytu získalo v Španielsku dočasné pracovné povolenie 609 737 migrantov. To im umožňuje zamestnať sa v oficiálnej ekonomike ešte pred rozhodnutím o ich statuse.

O legalizáciu požiadalo od 16. apríla do 30. júna celkovo 1,17 milióna ľudí, čo je viac ako dvojnásobok pôvodného odhadu vlády na úrovni 500-tisíc žiadostí. Väčšina uchádzačov pochádza z krajín Latinskej Ameriky.

Program je určený migrantom bez dokladov, ktorí žili v Španielsku najmenej päť mesiacov pred koncom roka 2025 a nemajú záznam v registri trestov. Počas vybavovania žiadosti získavajú dočasné pracovné povolenie.

Do 30. júna si zo 609 737 držiteľov takéhoto povolenia približne 160-tisíc našlo legálne zamestnanie. Jednoročné povolenie na pobyt zatiaľ získalo 11-tisíc ľudí.

Vláda spolupracuje so zamestnávateľmi v stavebníctve, cestovnom ruchu, doprave a opatrovateľských službách, aby migrantom pomohla nájsť prácu.

Približne 81 percent žiadateľov je mladších ako 45 rokov a 57 percent z nich tvoria muži.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.