Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump si výročie USA pripomenie návštevou Mount Rushmore

Americký prezident Donald Trump v piatok navštívi Mount Rushmore v Južnej Dakote v rámci osláv 250. výročia vzniku Spojených štátov. Na žulovej hore sú vytesané podobizne štyroch amerických prezidentov – Georgea Washingtona, Thomasa Jeffersona, Theodora Roosevelta a Abrahama Lincolna.

Návšteva bude predohrou k hlavným oslavám, ktoré sa uskutočnia v sobotu večer vo Washingtone. Trump tam vystúpi s príhovorom na National Mall pred rozsiahlym ohňostrojom.

Prezident tento týždeň otvoril aj prezidentské múzeum Theodora Roosevelta v meste Medora v Severnej Dakote. Na Mount Rushmore, ktoré navštívil už v roku 2020, prednesie hlavný prejav a zúčastní sa na ohňostroji, hoci organizátori upozorňujú na zvýšené riziko požiarov pre sucho v oblasti.

Trump v minulosti opakovane hovoril o tom, že by sa jeho podobizeň mohla zaradiť medzi tváre štyroch prezidentov vytesaných do skaly. V druhom funkčnom období sa však sústreďuje na iné projekty, ktorými chce zanechať stopu vo Washingtone, vrátane výstavby novej sály pri Bielom dome či obnovy významných verejných priestorov.

Na ceste ho má sprevádzať minister vnútra Doug Burgum.

(usnews, bak)

Minúta  |  

Pápež na 250. výročie vyzdvihol históriu USA v prijímaní prisťahovalcov

Spojené štáty majú pri príležitosti 250. výročia svojho vzniku príležitosť znovu sa zamyslieť nad princípmi, na ktorých boli vybudované. Vo videopríhovore k Národnému ústavnému centru vo Philadelphii to povedal pápež Lev XIV., ktorý zároveň ocenil americkú tradíciu prijímania prisťahovalcov.

Svätý Otec, ktorý si vo Vatikáne prevzal Medailu slobody udeľovanú týmto centrom, pripomenul, že názov Amerika sa vo svete stal synonymom slobody práve vďaka otvorenosti voči prisťahovalcom.

Vyjadril nádej, že ideály jednoty, spravodlivosti a pokoja, ku ktorým sa hlásili zakladatelia Spojených štátov, budú krajinu sprevádzať aj naďalej.

„Toto historické výročie nám dáva príležitosť znovu sa zamyslieť nad zakladajúcimi princípmi národa v nádeji, že Amerika zostane verná snu, ktorý jej priniesol označenie krajina slobodných a domov statočných,“ povedal.

Pápež zároveň vyzval na prijatie zákonov, ktoré budú „uznávať a chrániť“ ľudský život od počatia až po prirodzenú smrť. Zdôraznil, že morálna veľkosť národa sa prejavuje najmä schopnosťou chrániť životy všetkých, predovšetkým tých najzraniteľnejších.

Vo svojom prejave nemenoval prezidenta Donalda Trumpa ani iných amerických politikov. Spojené štáty vyzval na jednotu a hľadanie dlhodobých riešení ich problémov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kniha o nemeckých policajtoch otvorila debatu o migrácii a bezpečnosti

Nová kniha nemeckej investigatívnej novinárky Liv von Boetticherovej vyvolala v Nemecku rozsiahlu verejnú diskusiu. Publikácia Wir verlieren dieses Land (Prichádzame o túto krajinu) vznikla na základe rozhovorov s viac ako stovkou policajtov a prináša anonymné svedectvá o preťažených bezpečnostných zložkách, fungovaní štátu aj problémoch spojených s migráciou a kriminalitou.

Autorka tvrdí, že impulz na napísanie knihy získala počas sprevádzania nemeckej spolkovej polície pri hraničných kontrolách zameraných na nelegálnu migráciu. Podľa jej slov policajti otvorene rozprávali až vo chvíľach, keď nebola zapnutá kamera ani nablízku hovorca.

Publikácia uvádza, že od roku 2021 prišlo do Nemecka približne osem miliónov ľudí a osoby bez nemeckého občianstva tvoria 17 percent obyvateľov. S odvolaním sa na policajnú kriminálnu štatistiku za rok 2025 zároveň píše, že cudzinci predstavujú približne 43 percent podozrivých z trestnej činnosti.

Niektorí policajti v knihe tvrdia, že z politických dôvodov nemôžu otvorene opisovať realitu svojej práce. Autorka zároveň odmieta obvinenia z krajne pravicových postojov. Zdôrazňuje, že Nemecko je prisťahovaleckou krajinou a migrácia bude potrebná aj z demografických dôvodov.

Dodáva však, že bez pomenovania problémov nie je možné hľadať účinné riešenia.

(bild, bak)

Minúta  |  

Prelomový verdikt o surogátnom materstve vo Francúzsku

Francúzsky najvyšší súd v piatok rozhodol, že deti narodené prostredníctvom náhradného materstva v zahraničí musia vo Francúzsku právne uznať za deti svojich zamýšľaných rodičov, hoci surogátne materstvo je v krajine zakázané.

Rozhodnutie sa týka prípadu manželského páru dvoch mužov, ktorým sa v Kanade narodili tri deti prostredníctvom náhradného materstva. Vo Francúzsku žiadali uznať rozhodnutie kanadského súdu, ktorý ich určil za zákonných rodičov.

Najvyšší súd konštatoval, že zákaz surogátneho materstva nemôže sám osebe odôvodniť odmietnutie zahraničného rozsudku, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Odvolal sa pritom aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej vnútroštátny zákaz nesmie narušiť právny vzťah medzi dieťaťom a jeho zamýšľanými rodičmi.

Rozhodnutie vytvára vo Francúzsku precedens.

Súd zároveň zdôraznil, že kanadské úrady preverili súhlas náhradných matiek s dohodami aj so vzdaním sa rodičovských práv.

Debata o surogátnom materstve vo Francúzsku sa opäť zintenzívnila po tom, ako bývalý premiér Gabriel Attal podporil diskusiu o jeho legalizácii bez finančnej odmeny pre náhradnú matku.

Ministerka pre rodovú rovnosť Aurore Bergéová naopak vyhlásila, že ženské telo a dôstojnosť sú s náhradným materstvom nezlučiteľné.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nemecko plánuje rekordné zadlženie, výrazne zvýši výdavky na obranu

Návrh nemeckého rozpočtu na rok 2027 počíta s pôžičkami vo výške viac ako 203 miliárd eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Ide o nárast oproti 196,5 miliardy eur, s ktorými vláda počítala v apríli.

Na porovnanie, v roku 2024 si Nemecko za predchádzajúcej vlády požičalo 50,5 miliardy eur. Krajina vlani ustúpila od dlhoročnej fiškálnej zdržanlivosti s cieľom podporiť stagnujúcu ekonomiku.

Celkové výdavky v návrhu rozpočtu, ktorý je súčasťou strednodobého finančného rámca do roku 2030, dosiahnu 555,4 miliardy eur. V apríli vláda počítala so sumou 543,3 miliardy eur.

Investície majú vzrásť na 117,5 miliardy eur, čo je takmer o 40 miliárd viac, než sa pôvodne plánovalo. Nárast súvisí so schválením 500-miliardového fondu na infraštruktúru a so zmenou pravidiel, ktorá umožňuje nezapočítavať výdavky na obranu do limitov verejného dlhu.

Rozpočet zároveň výrazne posilňuje financovanie obrany. Výdavky na obranu majú stúpnuť z 82 miliárd eur v roku 2026 na 109,8 miliardy eur v roku 2027. Spolu s 11,6 miliardy eur určenými na pomoc Ukrajine a ďalšie bezpečnostné opatrenia dosiahnu celkové obranné výdavky 130,1 miliardy eur.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Šimkovičová: Denník N dezinformuje o mojej účasti vo Východnej

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) odmietla tvrdenia Denníka N o jej návšteve folklórneho festivalu Východná. Článok média označila na sociálnej sieti za konšpirácie a dezinformácie.

Denník N napísal, že ministerka zverejnila video s tanečníkmi Národného divadla Košice po predstavení Rodná zem, pričom vo svojom statuse uviedla, že inscenácia je venovaná Jurajovi Kubánkovi a Štefanovi Nosáľovi. Podľa denníka predstavenie Nosáľovi venované nie je a ministerka si ho ani nepozrela. Denník tiež tvrdí, že večer strávila vo VIP budove, s účinkujúcimi sa stretla iba v zákulisí a medzi budovami sa vozila limuzínou.

Šimkovičová reagovala, že na festival neprišla na „11 limuzínach“, ako podľa nej naznačoval Denník N. Vysvetlila, že spolu s ňou pricestovali veľvyslanci Albánska, Azerbajdžanu, Brazílie, Česka, Chorvátska, Kazachstanu, Srbska a Vietnamu, ktorých na podujatie pozvala.

Odmietla aj tvrdenie, že sa nepohybovala v areáli festivalu. Zdôraznila, že nie je povinná informovať novinárov o svojom pohybe.

Za hlavný prínos návštevy označila stretnutie s veľvyslancami, počas ktorého rokovali o kultúrnej spolupráci. Večerný program vo Východnej podľa nej ukázal „to najlepšie zo Slovenska“ a potvrdil, že kultúra má spájať.

Zároveň obvinila médium, že sa neteší z úspechov Slovenska a zámerne ich znevažuje.

(facebook, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.