Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prelomový verdikt o surogátnom materstve vo Francúzsku

Francúzsky najvyšší súd v piatok rozhodol, že deti narodené prostredníctvom náhradného materstva v zahraničí musia vo Francúzsku právne uznať za deti svojich zamýšľaných rodičov, hoci surogátne materstvo je v krajine zakázané.

Rozhodnutie sa týka prípadu manželského páru dvoch mužov, ktorým sa v Kanade narodili tri deti prostredníctvom náhradného materstva. Vo Francúzsku žiadali uznať rozhodnutie kanadského súdu, ktorý ich určil za zákonných rodičov.

Najvyšší súd konštatoval, že zákaz surogátneho materstva nemôže sám osebe odôvodniť odmietnutie zahraničného rozsudku, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Odvolal sa pritom aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej vnútroštátny zákaz nesmie narušiť právny vzťah medzi dieťaťom a jeho zamýšľanými rodičmi.

Rozhodnutie vytvára vo Francúzsku precedens.

Súd zároveň zdôraznil, že kanadské úrady preverili súhlas náhradných matiek s dohodami aj so vzdaním sa rodičovských práv.

Debata o surogátnom materstve vo Francúzsku sa opäť zintenzívnila po tom, ako bývalý premiér Gabriel Attal podporil diskusiu o jeho legalizácii bez finančnej odmeny pre náhradnú matku.

Ministerka pre rodovú rovnosť Aurore Bergéová naopak vyhlásila, že ženské telo a dôstojnosť sú s náhradným materstvom nezlučiteľné.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nemecko plánuje rekordné zadlženie, výrazne zvýši výdavky na obranu

Návrh nemeckého rozpočtu na rok 2027 počíta s pôžičkami vo výške viac ako 203 miliárd eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Ide o nárast oproti 196,5 miliardy eur, s ktorými vláda počítala v apríli.

Na porovnanie, v roku 2024 si Nemecko za predchádzajúcej vlády požičalo 50,5 miliardy eur. Krajina vlani ustúpila od dlhoročnej fiškálnej zdržanlivosti s cieľom podporiť stagnujúcu ekonomiku.

Celkové výdavky v návrhu rozpočtu, ktorý je súčasťou strednodobého finančného rámca do roku 2030, dosiahnu 555,4 miliardy eur. V apríli vláda počítala so sumou 543,3 miliardy eur.

Investície majú vzrásť na 117,5 miliardy eur, čo je takmer o 40 miliárd viac, než sa pôvodne plánovalo. Nárast súvisí so schválením 500-miliardového fondu na infraštruktúru a so zmenou pravidiel, ktorá umožňuje nezapočítavať výdavky na obranu do limitov verejného dlhu.

Rozpočet zároveň výrazne posilňuje financovanie obrany. Výdavky na obranu majú stúpnuť z 82 miliárd eur v roku 2026 na 109,8 miliardy eur v roku 2027. Spolu s 11,6 miliardy eur určenými na pomoc Ukrajine a ďalšie bezpečnostné opatrenia dosiahnu celkové obranné výdavky 130,1 miliardy eur.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Šimkovičová: Denník N dezinformuje o mojej účasti vo Východnej

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) odmietla tvrdenia Denníka N o jej návšteve folklórneho festivalu Východná. Článok média označila na sociálnej sieti za konšpirácie a dezinformácie.

Denník N napísal, že ministerka zverejnila video s tanečníkmi Národného divadla Košice po predstavení Rodná zem, pričom vo svojom statuse uviedla, že inscenácia je venovaná Jurajovi Kubánkovi a Štefanovi Nosáľovi. Podľa denníka predstavenie Nosáľovi venované nie je a ministerka si ho ani nepozrela. Denník tiež tvrdí, že večer strávila vo VIP budove, s účinkujúcimi sa stretla iba v zákulisí a medzi budovami sa vozila limuzínou.

Šimkovičová reagovala, že na festival neprišla na „11 limuzínach“, ako podľa nej naznačoval Denník N. Vysvetlila, že spolu s ňou pricestovali veľvyslanci Albánska, Azerbajdžanu, Brazílie, Česka, Chorvátska, Kazachstanu, Srbska a Vietnamu, ktorých na podujatie pozvala.

Odmietla aj tvrdenie, že sa nepohybovala v areáli festivalu. Zdôraznila, že nie je povinná informovať novinárov o svojom pohybe.

Za hlavný prínos návštevy označila stretnutie s veľvyslancami, počas ktorého rokovali o kultúrnej spolupráci. Večerný program vo Východnej podľa nej ukázal „to najlepšie zo Slovenska“ a potvrdil, že kultúra má spájať.

Zároveň obvinila médium, že sa neteší z úspechov Slovenska a zámerne ich znevažuje.

(facebook, bak)

Minúta  |  

NYT: USA sa obávali izraelských atentátov na iránskych vyjednávačov

Spojené štáty sa počas jarných rokovaní s Iránom obávali, že Izrael pripravuje atentáty na iránskych predstaviteľov zapojených do mierových rozhovorov.

S odvolaním sa na súčasných i bývalých amerických predstaviteľov o tom informoval denník New York Times.

Podľa zdrojov USA považovali za možné ciele iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího a predsedu parlamentu Mohammada Bákera Kálíbáfa. Aby zabránili zmareniu rokovaní, údajne požiadali ďalšie krajiny regiónu, aby Irán na túto možnosť upozornili.

Americkí predstavitelia sa domnievali, že po začiatku aprílových rokovaní by akýkoľvek pokus o zabitie iránskych politikov ukončil diplomatické úsilie a opäť rozprúdil boje.

NYT zároveň píše, že Izrael na začiatku vojny uprednostňoval útoky na iránske politické vedenie. Pri náletoch zahynuli aj Alí Larídžání a bývalý minister zahraničných vecí Kamál Charází, ktorí sa zúčastňovali na rokovaniach so Spojenými štátmi.

Denník tvrdí, že sa tým ukázali rozdielne ciele Washingtonu a Izraela. Kým USA sa snažili čo najskôr dosiahnuť mierovú dohodu, Izrael bol voči nej skeptický.

V júni Washington a Teherán napokon uzavreli rámcovú dohodu o obnovení lodnej dopravy v Hormuzskom prielive a budúcich rokovaniach o iránskom jadrovom programe.

(nyt, bak)

Minúta  |  

Fico o Ankare: Nebudeme financovať zbrane pre Ukrajinu

Závery pripravovaného samitu NATO v Ankare nevytvoria pre Slovensko záväzok zapojiť sa do finančného mechanizmu na vojenskú podporu Ukrajiny. Na základe výmeny listov s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem to potvrdil premiér Robert Fico (Smer).

Podľa Fica konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Pripomenul, že na samite sa má prijať politická deklarácia o ďalšej 70-miliardovej podpore Ukrajiny vo vojne s Ruskom. Slovensko je pripravené poskytovať humanitárnu pomoc a pokračovať v spoločných rokovaniach slovenskej a ukrajinskej vlády, nebude však súčasťou žiadneho finančného mechanizmu na vojenskú podporu Kyjeva.

Fico v liste Ruttemu vyjadril presvedčenie, že pri záveroch samitu bude rešpektovaný suverénny postoj slovenskej vlády. Generálny tajomník NATO odpovedal, že deklarácia zo samitu bude politicko-strategickým vyhlásením všetkých 32 lídrov a nijako nepredurčí suverénne rozhodnutia jednotlivých spojencov o podpore Ukrajiny.

Premiér dodal, že Slovensko sa nepripojí ani k prípadným pôžičkám pre Ukrajinu, podobne ako sa nezúčastňuje na 90-miliardovej pôžičke Európskej únie. Zdôraznil, že zo záverov samitu nemožno vyvodiť záväzky pre jednotlivé členské štáty.

(tasr, bak)

Minúta  |  

EÚ po prázdninách možno oznámi zákaz sociálnych sietí pre deti

Európska komisia by už v septembri mohla predstaviť návrh na zavedenie celoeurópskych vekových obmedzení na používanie sociálnych sietí deťmi.

Podľa portálu Euractiv by predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová mohla plán oznámiť počas každoročného prejavu o stave Európskej únie 16. septembra v Štrasburgu.

Išlo by o doteraz najvýraznejší krok Bruselu na obmedzenie prístupu maloletých k sociálnym sieťam. Členské štáty v posledných mesiacoch vyvíjajú na európske inštitúcie tlak, aby účinnejšie chránili deti v online prostredí.

Podľa zdrojov Euractivu už predstavitelia Komisie o pripravovanej iniciatíve neformálne informovali niektoré členské štáty. Zatiaľ však nie je jasné, aká bude minimálna veková hranica ani akým spôsobom sa bude overovať.

Zvažujú sa rôzne možnosti vrátane súhlasu rodičov či systémov na overovanie veku.

Právny rámec pripravovaného opatrenia zatiaľ nie je definitívne stanovený. Návrh by však mohol otvoriť cestu k novej európskej legislatíve alebo regulačným opatreniam, ktoré by platformám uložili povinnosť zabrániť deťom pod určenou vekovou hranicou zakladať si účty.

Poradná skupina expertov má svoje odporúčania zverejniť 13. júla. Viaceré krajiny vrátane Francúzska, Španielska, Nemecka, Dánska a Grécka už prijali vlastné opatrenia na ochranu detí na sociálnych sieťach.

(euractiv, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.