Po sčítaní všetkých okrskov dosiahla účasť v sobotnom referende 16,13 percenta.
Nebude tak platné. Výsledky referenda sú podľa Ústavy SR platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bude rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
Ide o jednu z najnižších účastí v rámci referend, ktoré sa doteraz konali v histórii samostatnej SR. Vyplýva to z neoficiálnych výsledkov zverejnených Štatistickým úradom SR. Oficiálne výsledky budú verejnosti oznámené v nedeľu ráno.
Z počtu 4 369 989 zapísaných voličov sa podľa neoficiálnych výsledkov zúčastnilo na desiatom referende v histórii samostatnej SR 705 227 ľudí. Platných hlasovacích lístkov bolo 698 757. Zo zahraničia hlasovalo 5 218 voličov.
Volič v ňom odpovedal na otázku, či súhlasí so zrušením takzvanej doživotnej renty, napríklad súčasného premiéra, ktorá je ustanovená v zákone o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR.
Druhou otázkou bolo, či volič súhlasí s tým, aby boli obnovené Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra.
Problém v Blhovciach
Volebné miestnosti pre referendum sa v sobotu 4. júla ráno otvorili načas po celom Slovensku s výnimkou jednej miestnosti v obci Blhovce v okrese Rimavská Sobota.
U zapisovateľky okrskovej volebnej komisie tam nastal zdravotný problém. Na rannej tlačovej konferencii o tom informoval predseda štátnej volebnej komisie Eduard Burda a šéf odboru volieb, referenda a politických strán na ministerstve vnútra Martin Gajdoš.
„Volebné miestnosti boli otvorené, okrem jednej, ktorá je v obci Blhovce, okres Rimavská Sobota, kde sa udial nejaký zdravotný problém zapisovateľke okrskovej volebnej komisie, ktorá je aj zamestnankyňa obce a mala na starosti zoznam voličov, ktorý teraz okrsková komisia nemá k dispozícii. Takže tam sa bude o niečo posúvať začiatok hlasovania,“ priblížil Gajdoš.
V tejto obci bolo možné hlasovať do 22:30. Čas hlasovania predĺžili do 22:15 aj v okrsku číslo 3 v priestoroch Základnej školy s materskou školou Árpáda Fesztyho s vyučovacím jazykom maďarským na Športovej ulici v Hurbanove, kde nebol počas dňa 15 minút možný prístup do volebnej miestnosti.
Oficiálne celkové výsledky referenda sa verejnosť dozvie v nedeľu ráno.
Ostatné volebné komisie nehlásili žiaden závažnejší problém. Všetky boli podľa Gajdoša materiálne aj personálne pripravené na referendum. Voličom bolo k dispozícii 5 542 volebných miestností, ďalšie tri okrskové volebné komisie zasadali pre voľbu poštou zo zahraničia.
Pas, digitálny preukaz aj alkohol
Priebeh sobotného referenda bol pokojný. Polícia eviduje dve udalosti, obidve pre alkohol. Informoval o tom viceprezident Policajného zboru Rastislav Polakovič.
Prvá udalosť sa stala v Žiari nad Hronom. „Člen volebnej komisie sa podrobil dychovej skúške s výsledkom 0,81 mg/l, čo je v prepočte 1,7 promile. Bol vymenený, o tejto skutočnosti bola informovaná okresná volebná komisia,“ ozrejmil Polakovič.
Druhý prípad sa stal v Ružomberku. „Pán, tiež zjavne pod vplyvom alkoholu, sa neslušne správal, takže tento prípad taktiež preverujeme,“ dodal.
Polakovič predtým potvrdil, že evidujú jeden prípad z Liptovského Mikuláša, kde chcel občan hlasovať v referende na pas, čo mu neumožnili.
Digitálny občiansky preukaz formou aplikácie eDoklady bolo možné počas referenda využiť vo volebnej miestnosti iba v prípade, ak mala okrsková volebná komisia k dispozícii technické vybavenie na overenie dokladu. Vybavenie nebolo zavedené plošne v každej miestnosti.
Gajdoš o tom informoval v reakcii na podnet od občana, ktorému vo volebnej miestnosti nemohli overiť digitálny doklad.
Burda priblížil, že podľa zákona musia byť na využitie digitálneho občianskeho preukazu vytvorené technické možnosti na strane prijímateľa. „Nie je teda porušenie práva, keď sa niekto chce preukázať týmto e-dokladom, ale na druhej strane nie je nikto, kto by to dokázal overiť,“ povedal.
Prišiel aj prezident
Prezident SR Peter Pellegrini sa v sobotu zúčastnil na referende v obci Králiky v okrese Banská Bystrica. Informoval o tom odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.
„Ako občan, politik a človek mám svoj vlastný názor na dnešné referendum. Ale ako hlava štátu si tento inštitút musím ctiť. Naša ústava dáva občanom Slovenskej republiky právo spravovať veci verejné aj priamo, prostredníctvom referenda, a ja rešpektujem právo každého človeka tento spôsob využiť,“ uviedol prezident.
Predseda Národnej rady Richard Raši (Hlas) sa zúčastnil na referende v Bratislave. Uviedol, že si váži tento inštitút, no podľa neho bolo toto hlasovanie od začiatku odsúdené na neúspech a išlo o politický kalkul jeho iniciátorov.
Tvrdí, že po rozhodnutí Ústavného súdu SR nemohla byť do referenda zaradená otázka o skrátení volebného obdobia, preto podľa neho iniciátori vedeli, že referendum nemôže splniť svoj hlavný cieľ. Kritizoval aj náklady vo výške 11 miliónov eur a vyhlásil, že iniciátori by sa mali občanom ospravedlniť.
Na referendum prišli hlasovať aj predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, líder SaS Branislav Gröhling a predseda mimoparlamentných Demokratov Jaroslav Naď, ktorých strana petíciu za referendum iniciovala.
Šimečka uviedol, že vláda potrebuje počuť signál, čo si občania myslia o deštrukcii právneho štátu a papalášizme. Gröhling vyhlásil, že zákon musí platiť pre všetkých rovnako a polícia s prokuratúrou musia mať opäť rozviazané ruky.
Naď zdôraznil, že referendum nie je o politikoch, ale o tom, či sa občania postavia za spravodlivosť, zodpovednosť a slušnosť. Mimoparlamentná strana Právo na pravdu referendum nepodporila a označila ho za politickú kampaň Demokratov.
Nízka účasť
Priemerná účasť na referende v 35 okrskoch v bratislavskom Ružinove sa okolo sobotného obeda pohybovala na úrovni 6,55 percenta. Informoval o tom starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren.
„Najnižšia účasť je zatiaľ 3,94 percenta v okrsku číslo 17 (Základná škola s materskou školou Borodáčova). Naopak, najvyššia účasť je 13,24 percenta v okrsku číslo 25 (Základná škola Medzilaborecká),“ priblížil.
Na košickom sídlisku Luník IX sprevádzala referendum podľa očakávaní veľmi nízka účasť, no už pred 14:00 bola vyššia ako pri referende v roku 2023. V mestskej časti boli dva volebné okrsky s celkovo 5 001 oprávnenými voličmi. Hlasovanie v komunitnom centre v dvoch volebných miestnostiach bolo pokojné.
Podľa podpredsedníčky okrskovej volebnej komisie číslo 2 Jarmily Vaňovej ľudia prichádzali len sporadicky, komisia však nezaznamenala mimoriadne situácie. Hlasovať nemohli obyvatelia, ktorí na Luníku IX dlhodobo žijú, no nemajú tam trvalý pobyt, a nemajú ani hlasovací preukaz.
V referende v januári 2023 tam hlasovalo iba sedem ľudí, účasť tak dosiahla 0,14 percenta.
Zmeny v Banskej Bystrici
Hoci boli volebné miestnosti pre sobotňajšie referendum v Banskej Bystrici umiestnené prevažne v tých istých objektoch ako počas predošlých volieb, približne 6 500 voličov muselo zamieriť inde. Dôvodom bola rekonštrukcia škôl, v ktorých zvykli hlasovať.
Uviedla to hovorkyňa banskobystrického primátora Zdenka Marhefková. „Volebné miestnosti zo Základnej školy (ZŠ) Golianova sú premiestnené do Materskej školy (MŠ) 9. mája, zo ZŠ Spojová do MŠ Šalgotarjánska a volebné miestnosti zo Základnej umeleckej školy Jána Cikkera sú premiestnené do ZŠ Slobodného slovenského vysielača na Skuteckého ulici,“ ozrejmila.
V Banskej Bystrici sprístupnili 78 volebných miestností s asi 600 členmi okrskových volebných komisií. V obciach Banskobystrického okresu je 63 okrskov. Podľa hovorkyne primátora v meste je 59 786 voličov. „Vydali sme 681 hlasovacích preukazov. Záujem o voľbu poštou zo zahraničia prejavilo 118 občanov,“ doplnila Marhefková.
Otázky v referende
Každý volič dostal vo volebnej miestnosti jeden hlasovací lístok s dvomi referendovými otázkami, pri každej z nich zakrúžkoval odpoveď „áno“ alebo „nie“.
Odpovedal na otázku, či súhlasí so zrušením takzvanej doživotnej renty, napríklad súčasného premiéra, ktorá je ustanovená v zákone o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR.
Druhou otázkou bolo, či volič súhlasí s tým, aby boli obnovené Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra.
Zakrúžkovať mohol pri každej otázke len jednu odpoveď, inak bol lístok neplatný. Volič mohol hlasovať aj inde na Slovensku ako v mieste trvalého pobytu, potreboval však na to hlasovací preukaz, o ktorý musel vopred požiadať.
Pokiaľ mali voliči závažnú prekážku, najmä zdravotnú, pre ktorú nemohli prísť do volebnej miestnosti, mohli okrskovú volebnú komisiu požiadať o prenosnú volebnú schránku.
Po úprave lístka ho musel volič vložiť do obálky a následne do volebnej schránky. Pokiaľ sa pomýlil, okrsková volebná komisia mu vydala namiesto nesprávne upraveného lístka nový. Nesprávne upravený hlasovací lístok vložil volič do schránky na odloženie nepoužitých alebo nesprávne upravených hlasovacích lístkov.
Občania sa mohli s otázkami týkajúcimi sa referenda obrátiť na infolinku ministerstva vnútra na číslach 0961 577 166 a 0961 577 167.
Právo hlasovať v referende mal občan SR, ktorý mal právo voliť do Národnej rady SR, teda v deň konania referenda dovŕšil najmenej 18 rokov. Na voľbu poštou zo zahraničia sa zaregistrovalo 8 460 voličov. Referendum vyhlasuje prezident SR, ak o to petíciou požiada aspoň 350-tisíc občanov.
Petíciu za referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. Žiadala v ňom tri otázky, no otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie napokon nie je predmetom referenda. Prezident SR Peter Pellegrini otázku nezaradil do referenda, pretože je podľa neho v rozpore s Ústavou SR.
Článok aktualizujeme.
(tasr, lud)