Americký prezident Donald Trump vydal v stredu príkaz na uvalenie obchodného embarga na Španielsko, v ktorom požiadal ministra financií Scotta Bessenta, aby „prerušil všetok obchod vrátane návštev“ s touto krajinou v súvislosti s napätím týkajúcim sa výdavkov na obranu.
Ministerstvo financií, ministerstvo obchodu a úrad amerického obchodného zástupcu budú pracovať na tom, aby Trumpovi predložili „zoznam španielskych produktov, na ktoré by sa mohlo v najbližších dňoch uvaliť embargo“, uviedol pre agentúru Reuters americký úradník. Z týchto vyjadrení vyplýva, že potenciálny obchodný zákaz bude mať napriek Trumpovým vyjadreniam zrejme isté limity.
Agentúra Reuters prináša prehľad Trumpových možností, ako zastaviť obchod so Španielskom, a dôsledkov takéhoto kroku.
Aké právomoci má prezident USA na uvalenie obchodného embarga?
Právnici špecializujúci sa na obchodné právo uvádzajú, že Trump má naďalej k dispozícii Zákon o medzinárodných mimoriadnych ekonomických právomociach (IEEPA), na základe ktorého môže uvaliť obchodné embargo alebo ekonomické sankcie voči krajine, a to napriek februárovému rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA, ktoré zamietlo Trumpovo použitie IEEPA na uvalenie ciel.
Aby mohol Trump uplatniť IEEPA, musí vyhlásiť stav národnej núdze v súvislosti s „neobvyklou alebo mimoriadnou hrozbou“ pre národnú bezpečnosť, zahraničnú politiku alebo ekonomiku USA.
Tento zákon sa široko využíval na obmedzenie obchodu s Iránom, Ruskom a so Severnou Kóreou a na blokovanie transakcií v dolároch, ktoré realizovali tisíce spoločností, jednotlivcov a iných subjektov považovaných za hrozbu pre národnú bezpečnosť.
Peter Shane, profesor práva na Newyorskej univerzite, však uviedol, že je „ťažké pochopiť“, ako môže jedna z 32 krajín NATO, ktorá nesplnila cieľ výdavkov na obranu v mierových podmienkach o tri percentuálne body HDP, predstavovať pre Spojené štáty takýto mimoriadny stav.
Najvyšší súd sa však nevyjadril k povahe Trumpovho colného núdzového stavu, čím ponechal jeho právomoc vyhlásiť národný núdzový stav „nedotknutú“, uviedol Mayur Patel, bývalý republikánsky poradca pre obchod vo Finančnom výbore Senátu USA.
„Zákon IEEPA by Trumpovi umožnil zaviesť embargo,“ povedal Patel, ktorý je v súčasnosti obchodným partnerom v advokátskej kancelárii Hogan Lovells vo Washingtone, aj keby bolo neskôr napadnuté na súde.
Aký vplyv by malo embargo na obchod?
Celkový vzájomný obchod s tovarom v roku 2025 prekročil podľa údajov Amerického úradu pre sčítanie ľudu (USCB) 47,9 miliardy dolárov. Ak k tomu pripočítame služby vrátane cestovného ruchu, celková suma vzrastie podľa údajov Úradu pre ekonomickú analýzu (BEA) na 74,5 miliardy dolárov, čím sa Španielsko stáva 23. najväčším celkovým obchodným partnerom USA.
USA predávajú do krajiny viac tovaru, než odtiaľ nakupujú – v roku 2025 tam vyviezli tovar v hodnote 26,6 miliardy dolárov, zatiaľ čo dovoz predstavoval 21,35 miliardy dolárov. To predstavuje obchodný prebytok USA vo výške 5,25 miliardy dolárov.
Najvýznamnejšie kategórie tovarov, ktoré USA dovážajú zo Španielska, sú podľa údajov USCB lieky, elektrické transformátory a meniče napätia, výrobky osobnej hygieny, ropné produkty, glazovaná keramika a olivový olej. Najvýznamnejšími vývoznými komoditami, ktoré smerujú z USA do Španielska, sú lieky, surová ropa, civilné lietadlá a kukurica.
Embargo by mohlo narušiť aj bilaterálne investície. Španielske spoločnosti podľa dát Eurostatu, ktoré citovala Americká obchodná komora v Španielsku, investovali v USA 97,2 miliardy eur (111 miliárd dolárov), čo z USA robí ich najväčšiu investičnú destináciu na svete.
USA sú najväčším zahraničným investorom v Španielsku s investíciami do výrobného kapitálu vo výške viac ako 116 miliárd eur (132,4 miliardy dolárov), vďaka ktorému je v krajine zamestnaných približne 200-tisíc ľudí v celej krajine.
Čo sa stane s cestovaním medzi krajinami?
Nie je jasné, ako by Trump mohol obmedziť cestovanie Španielov do USA, kde ich národný futbalový tím v piatok odohrá zápas na majstrovstvách sveta. Jeho administratíva však minulý rok zakázala vstup do Spojených štátov občanom z viac ako 30 krajín vrátane turistov, študentov a obchodných cestujúcich s odôvodnením bezpečnostných obáv.
Trump neuviedol, či by sa zákaz cestovania vzťahoval aj na návštevníkov cestujúcich do Španielska, ktorých výdavky v tejto krajine predstavujú dovoz služieb do Spojených štátov.
Podľa španielskeho štatistického úradu v roku 2025 navštívilo krajinu na viac ako jeden deň približne 4,45 milióna Američanov, čo predstavuje nárast o 4,3 percenta oproti roku 2024. Američania tvorili v roku 2026 približne 4,6 percenta z celkového počtu 96,8 milióna návštevníkov Španielska. V pomyselnom rebríčku sú tak Spojené štáty šieste, viac návštevníkov je z Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a Holandska.
Podľa údajov Španielskej centrálnej banky však cestujúci z USA predstavovali v roku 2024 štvrtý najväčší zdroj príjmov z cestovného ruchu v Španielsku, a to vo výške 6,15 miliardy eur. Banka uviedla, že Američania zvyčajne zostávajú v krajine dlhšie a na jednu cestu minú viac ako ostatní turisti.
Aké má Trump možnosti okrem úplného embarga?
Mayur Patel podotkol, že na základe zákona IEEPA by Trump mohol uvaliť aj selektívne embargo, ako to urobil on aj jeho predchodca Joe Biden voči Rusku, pričom by povolil dovoz niektorých tovarov považovaných za nevyhnutné. V prípade Ruska medzi ne patria obohatený urán, hnojivá a paládium.
Trump už v minulosti vyňal z ciel súčiastky lietadiel, takže kandidátmi by mohli byť komponenty turbín prúdových motorov od španielskej spoločnosti ITP Aero, ktoré používajú spoločnosti General Electric a Pratt & Whitney patriaca pod RTX.
Trump má k dispozícii aj ďalšie nástroje na uvalenie ciel alebo iných odvetných obchodných opatrení vrátane § 301 Zákona o obchode z roku 1974, ktorý sa týka nekalých obchodných praktík. Trumpova administratíva na jeho základe v súčasnosti navrhuje clá v súvislosti s údajnou nútenou prácou pri výrobe tovaru od 60 obchodných partnerov USA vrátane Európskej únie.
Okrem toho má Trump k dispozícii obchodný zákon z obdobia studenej vojny, § 232 zákona o rozširovaní obchodu z roku 1962, ktorý využil na ochranu automobilového, oceliarskeho či hliníkového priemyslu, ako aj ďalších odvetví považovaných za dôležité pre národnú bezpečnosť.
Faktorom, ktorý komplikuje akékoľvek potenciálne obchodné opatrenia proti Španielsku, je skutočnosť, že Európska únia stanovuje obchodnú politiku pre svoje členské krajiny a vyžaduje jednotné zaobchádzanie v rámci celého bloku. USA však už v minulosti hrozili jednotlivým krajinám EÚ clami v súvislosti s ich daňami z digitálnych služieb.
Ministerstvo obchodu by sa mohlo zamerať aj na určitý španielsky dovoz prostredníctvom antidumpingových a antisubvenčných colných vyšetrovaní. Trumpova prvá administratíva napríklad na žiadosť pestovateľov olív v Kalifornii uložila 30-percentné antidumpingové clo na španielske čierne olivy na základe Colného zákona z roku 1930, pričom samostatné vyšetrovanie amerického ministerstva obchodu dospelo k záveru, že tieto olivy profitovali z nekalých subvencií.
Trump sa vyhrážal Španielsku už skôr
Prvá hrozba obchodných sankcií prišla ešte v októbri 2025, keď Trump vyhlásil, že „možno“ potrestá Španielsko clami za to, že sa štyri mesiace predtým na samite NATO v Haagu odmietlo zaviazať k zvýšeniu výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu.
V marci tohto roka zašiel ešte ďalej a nariadil Bessentovi a obchodnému zástupcovi Jamiesonovi Greerovi, aby začali vyšetrovania s cieľom uvaliť embargo na všetky výrobky zo Španielska. K dnešnému dňu neboli vo federálnom registri zverejnené žiadne takéto vyšetrovania.
Podľa najnovších odhadov NATO by mali základné výdavky Španielska na obranu v roku 2026 dosiahnuť 35,41 miliardy eur (40,4 miliardy dolárov), čo zodpovedá dvom percentám jeho HDP. Ide o nárast z 11,17 miliardy eur (12,8 miliardy dolárov) v roku 2018, keď sa premiér Pedro Sánchez ujal úradu.