Preskočiť na obsah
  |  

Pri Putinovej jachte sa objavili lietadlá ruských oligarchov aj politikov

Súkromné lietadlá viacerých ruských miliardárov a vysokopostavených politikov sa podľa údajov o leteckej prevádzke v prvej polovici júla opakovane presúvali do tureckého Bodrumu a neďalekého Dalamanu, informuje web Novaja Gazeta.

V rovnakom období sa pri juhozápadnom pobreží Turecka nachádzala aj jachta Victoria, ktorú investigatívci spájajú s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa zistení médií do oblasti leteli stroje spájané s Arkadijom Rotenbergom, Alexandrom Tkačevom, Igorom Šuvalovom, Denisom Manturovom, Rustamom Minnichanovom, Andrejom Kostinom či Andrejom Bokarevom.

Viaceré lietadlá počas letov vypli radarové vysielače, čo sťažuje sledovanie ich pohybu. Už skôr médiá informovali, že v rovnakom regióne kotvia aj superjachty viacerých ruských oligarchov vrátane Romana Abramoviča, Olega Deripasku či Vagita Alekperova.

Dôvod ich sústredenia v okolí Bodrumu nie je známy. Turecko sa nepripojilo k sankciám voči Rusku, preto nie je povinné zadržiavať majetok sankcionovaných osôb.

(mja)

  |  

Babiš označil návrh EÚ o emisných povolenkách za úspech českej vlády

Český premiér Andrej Babiš označil návrh Európskej komisie na revíziu systému emisných povoleniek ETS za úspech svojej vlády. Podľa neho Komisia zohľadnila viaceré české požiadavky vrátane zachovania väčšieho objemu bezplatných povoleniek pre priemysel do roku 2030 a pomalšieho znižovania emisného stropu po tomto termíne.

Tvrdí, že podniky vďaka tomu získajú viac prostriedkov na investície aj mzdy a Česko si zároveň zachová prístup k financiám z Modernizačného fondu.

Európska komisia navrhuje ponechať bezplatné povolenky aj po roku 2030, no ich prideľovanie chce viac podmieniť investíciami do znižovania emisií. Opozícia však Babišovu interpretáciu odmieta.

Predseda ODS Martin Kupka tvrdí, že vláda nedokázala presadiť zásadnú reformu systému, keďže navrhované zmeny označil len za kozmetické. Podľa neho Európska únia potrebuje hlbšiu reformu ETS, aby zabránila odchodu priemyselných podnikov z Európy.

(tasr, mja)

  |  

Macron a Merz posilňujú obranu Európy, pripravujú jadrovú spoluprácu

Francúzsko a Nemecko sa dohodli na prehĺbení obrannej spolupráce v čase, keď Európa posilňuje vlastné bezpečnostné kapacity.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz oznámili, že obe krajiny budú intenzívnejšie spolupracovať v oblasti protivzdušnej a protiraketovej obrany, systémov dlhého dosahu, vesmírnych technológií, ako aj jadrového odstrašenia.

Berlín zároveň začne analyzovať francúzsky návrh na užšiu spoluprácu v oblasti jadrového odstrašenia a nemeckí vojaci sa na jeseň prvýkrát zúčastnia francúzskeho jadrového cvičenia.

Napriek zrušeniu spoločného projektu stíhačky FCAS sa obe krajiny dohodli, že budú pokračovať vo vývoji technológie takzvaného bojového cloudu, ktorý umožní prepojenie bojových lietadiel a zdieľanie dát. Francúzsko a Nemecko zároveň potvrdili podporu európskemu satelitnému systému IRIS².

Spoločným cieľom je posilniť obrannú suverenitu Európy a znížiť závislosť od amerických technológií v období rastúcich bezpečnostných hrozieb.

(reuters, mja)

  |  

Mexiko postihlo zemetrasenie s magnitúdou 7,4, hrozia vlny cunami

Silné zemetrasenie s magnitúdou 7,4 zasiahlo v piatok pobrežie južného mexického štátu Chiapas neďaleko mesta Puerto Madero. Americká geologická služba (USGS) uviedla, že otrasy vznikli v hĺbke približne 10 kilometrov.

Po zemetrasení vydal americký systém varovania pred cunami upozornenie na možné nebezpečné vlny pozdĺž pobrežia v okruhu približne 300 kilometrov od epicentra.

Otrasy bolo cítiť aj v susednej Guatemale a Salvádore, kde ľudia preventívne opúšťali budovy. V hlavnom meste Guatemaly úrady aktivovali bezpečnostné protokoly a evakuovali viaceré štátne objekty.

Guvernér mexického štátu Oaxaca Salomón Jara informoval, že zemetrasenie bolo citeľné aj v hlavnom meste štátu, no bezprostredne nehlásili vážne škody.

Miestne úrady zatiaľ neinformovali o obetiach ani o rozsiahlejších materiálnych škodách.

(reuters, mja)

  |  

EÚ uvalila sankcie na výrobcu komponentov pre ruské drony

Európska únia rozšírila sankcie proti Rusku o jednu osobu a päť spoločností zo skupiny ABS Electro Group, ktoré podľa Bruselu zohrávajú dôležitú úlohu pri výrobe komponentov pre ruské bezpilotné lietadlá. Na sankčný zoznam sa dostala aj predsedníčka predstavenstva tejto skupiny.

Európska rada uviedla, že opatrenia prijala v reakcii na najnovšie rozsiahle ruské útoky na Kyjev zo začiatku júla a pokračujúce cielené útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru.

Sankcionované firmy vyrábajú elektronické súčiastky zvyšujúce výkon dronov a ich odolnosť voči elektronickému boju, pričom niektoré dodávajú aj riadiace systémy pre ruskú energetiku, ktorá predstavuje významný zdroj príjmov Kremľa.

Pri júlových útokoch na Kyjev zahynulo približne 50 ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia. Podľa ukrajinských úradov išlo o najväčší útok na hlavné mesto od začiatku roka, pri ktorom Rusko nasadilo viac ako 70 rakiet a takmer 500 dronov.

(tasr, mja)

  |  

Zelenskyj ponúkol Klymenkovi funkciu tajomníka rady bezpečnosti

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ponúkol doterajšiemu ministrovi vnútra Ihorovi Klymenkovi funkciu tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny. Oznámil, že príslušný dekrét o jeho vymenovaní je už v príprave, informuje agentúra Ukrinform.

Zelenskyj ocenil Klymenkovu prácu na čele rezortu vnútra, kde podľa neho úspešne zvládal náročné bezpečnostné výzvy.

Nová pozícia má posilniť koordináciu medzi všetkými zložkami bezpečnostného a obranného sektora počas pokračujúcej vojny s Ruskom.

Prezident zdôraznil, že prioritou bude dôsledná kontrola plnenia rozhodnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany, ako aj štábu najvyššieho veliteľa ozbrojených síl.

Osobitný dôraz chce klásť aj na koordináciu výroby zbraní a obranného priemyslu. Klymenko bol pritom v uplynulých dňoch spomínaný aj ako jeden z kandidátov na post ministra obrany.

(mja)