Preskočiť na obsah
  |  

Wizz Air mení lety z Bratislavy, po lete skončia viaceré linky

Letecká spoločnosť Wizz Air po skončení letného letového poriadku 24. októbra upraví ponuku letov z bratislavského letiska. Dopravca potvrdil, že po zhodnotení výkonnosti zrušil linku do Bukurešti, ktorá fungovala od októbra 2025. Už začiatkom roka zároveň ukončil spojenie do srbského Nišu.

Počas zimnej sezóny nebudú z Bratislavy lietať ani sezónne linky do Nice, Lamezie Terme, Ochridu a Plovdivu, spoločnosť však plánuje ich návrat v letnom letovom poriadku na rok 2027.

Wizz Air zároveň zachová celoročné spojenia do Skopje a Varny. V zimnej sezóne chce kapacity presunúť na destinácie s vyšším dopytom vrátane nových liniek do marockého Agadiru, egyptskej Hurgady a už oznámeného spojenia do azerbajdžanského Baku.

Z Bratislavy tak bude aj naďalej prevádzkovať rozsiahlu sieť medzinárodných aj vnútroštátnych letov.

(tasr, mja)

  |  

Ukrajinská vláda vymenovala dočasných ministrov

Ukrajinská vláda poverila Jevhena Chmaru vedením ministerstva obrany a Andrija Sybihu riadením ministerstva zahraničných vecí do vymenovania nových ministrov. Premiér Serhij Koreckyj na sociálnej sieti Telegram napísal, že cieľom zmien je zabezpečiť kontinuitu obranných a zahraničnopolitických aktivít.

Kabinet zároveň schválil reorganizáciu viacerých rezortov vrátane obnovenia ministerstva poľnohospodárstva a vytvorenia samostatného ministerstva pre komunity, územia a vnútorne vysídlené osoby.

Personálne zmeny prichádzajú po tom, čo prezident Volodymyr Zelenskyj otvorene priznal problémy vo fungovaní rezortu obrany, napäté vzťahy medzi odchádzajúcim ministrom Mychajlom Fedorovom a hlavným veliteľom Oleksandrom Syrským či pretrvávajúce problémy s mobilizáciou.

Zelenskyj zároveň oznámil, že parlamentu navrhne Chmaru za nového ministra obrany. V Kyjeve aj ďalších mestách medzitým pokračujú protesty podporovateľov Fedorova, ktorí žiadajú jeho návrat do vlády.

(mja)

  |  

Pri Putinovej jachte sa objavili lietadlá ruských oligarchov aj politikov

Súkromné lietadlá viacerých ruských miliardárov a vysokopostavených politikov sa podľa údajov o leteckej prevádzke v prvej polovici júla opakovane presúvali do tureckého Bodrumu a neďalekého Dalamanu, informuje web Novaja Gazeta.

V rovnakom období sa pri juhozápadnom pobreží Turecka nachádzala aj jachta Victoria, ktorú investigatívci spájajú s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa zistení médií do oblasti leteli stroje spájané s Arkadijom Rotenbergom, Alexandrom Tkačevom, Igorom Šuvalovom, Denisom Manturovom, Rustamom Minnichanovom, Andrejom Kostinom či Andrejom Bokarevom.

Viaceré lietadlá počas letov vypli radarové vysielače, čo sťažuje sledovanie ich pohybu. Už skôr médiá informovali, že v rovnakom regióne kotvia aj superjachty viacerých ruských oligarchov vrátane Romana Abramoviča, Olega Deripasku či Vagita Alekperova.

Dôvod ich sústredenia v okolí Bodrumu nie je známy. Turecko sa nepripojilo k sankciám voči Rusku, preto nie je povinné zadržiavať majetok sankcionovaných osôb.

(mja)

  |  

Babiš označil návrh EÚ o emisných povolenkách za úspech českej vlády

Český premiér Andrej Babiš označil návrh Európskej komisie na revíziu systému emisných povoleniek ETS za úspech svojej vlády. Podľa neho Komisia zohľadnila viaceré české požiadavky vrátane zachovania väčšieho objemu bezplatných povoleniek pre priemysel do roku 2030 a pomalšieho znižovania emisného stropu po tomto termíne.

Tvrdí, že podniky vďaka tomu získajú viac prostriedkov na investície aj mzdy a Česko si zároveň zachová prístup k financiám z Modernizačného fondu.

Európska komisia navrhuje ponechať bezplatné povolenky aj po roku 2030, no ich prideľovanie chce viac podmieniť investíciami do znižovania emisií. Opozícia však Babišovu interpretáciu odmieta.

Predseda ODS Martin Kupka tvrdí, že vláda nedokázala presadiť zásadnú reformu systému, keďže navrhované zmeny označil len za kozmetické. Podľa neho Európska únia potrebuje hlbšiu reformu ETS, aby zabránila odchodu priemyselných podnikov z Európy.

(tasr, mja)

  |  

Macron a Merz posilňujú obranu Európy, pripravujú jadrovú spoluprácu

Francúzsko a Nemecko sa dohodli na prehĺbení obrannej spolupráce v čase, keď Európa posilňuje vlastné bezpečnostné kapacity.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz oznámili, že obe krajiny budú intenzívnejšie spolupracovať v oblasti protivzdušnej a protiraketovej obrany, systémov dlhého dosahu, vesmírnych technológií, ako aj jadrového odstrašenia.

Berlín zároveň začne analyzovať francúzsky návrh na užšiu spoluprácu v oblasti jadrového odstrašenia a nemeckí vojaci sa na jeseň prvýkrát zúčastnia francúzskeho jadrového cvičenia.

Napriek zrušeniu spoločného projektu stíhačky FCAS sa obe krajiny dohodli, že budú pokračovať vo vývoji technológie takzvaného bojového cloudu, ktorý umožní prepojenie bojových lietadiel a zdieľanie dát. Francúzsko a Nemecko zároveň potvrdili podporu európskemu satelitnému systému IRIS².

Spoločným cieľom je posilniť obrannú suverenitu Európy a znížiť závislosť od amerických technológií v období rastúcich bezpečnostných hrozieb.

(reuters, mja)

  |  

Mexiko postihlo zemetrasenie s magnitúdou 7,4, hrozia vlny cunami

Silné zemetrasenie s magnitúdou 7,4 zasiahlo v piatok pobrežie južného mexického štátu Chiapas neďaleko mesta Puerto Madero. Americká geologická služba (USGS) uviedla, že otrasy vznikli v hĺbke približne 10 kilometrov.

Po zemetrasení vydal americký systém varovania pred cunami upozornenie na možné nebezpečné vlny pozdĺž pobrežia v okruhu približne 300 kilometrov od epicentra.

Otrasy bolo cítiť aj v susednej Guatemale a Salvádore, kde ľudia preventívne opúšťali budovy. V hlavnom meste Guatemaly úrady aktivovali bezpečnostné protokoly a evakuovali viaceré štátne objekty.

Guvernér mexického štátu Oaxaca Salomón Jara informoval, že zemetrasenie bolo citeľné aj v hlavnom meste štátu, no bezprostredne nehlásili vážne škody.

Miestne úrady zatiaľ neinformovali o obetiach ani o rozsiahlejších materiálnych škodách.

(reuters, mja)