Takáč upozornil aj na medzinárodné porovnanie. Českí pestovatelia dostávajú približne 259 eur na hektár, poľskí 321 eur a Maďarsko poskytuje 653 eur. Slovensko sa tak podľa ministra zaradí medzi krajiny s najvyššou podporou pestovania cukrovej repy v Európskej únii.
Po zatvorení cukrovaru hrozil prudký pokles
Rozhodnutie o zvýšení podpory priamo súvisí so zatvorením Považského cukrovaru v Trenčianskej Teplej. Kým ešte minulý rok sa cukrová repa pestovala približne na 18-tisíc hektároch rozdelených medzi dva cukrovary, po ukončení výroby sa očakával pokles približne na polovicu.
Podľa ministerstva sa však vďaka dohode medzi štátom, pestovateľmi a zostávajúcim spracovateľom podarilo situáciu stabilizovať.
Odhadovaná výmera na tento rok už nedosahuje pôvodne predpokladaných deväťtisíc hektárov, ale približne 12-tisíc hektárov. Slovenské cukrovary zároveň prevzali viac ako dvetisíc hektárov od pestovateľov, ktorí dodávali repu zatvorenému cukrovaru.
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jozef Šumichrast považuje rozhodnutie ministerstva za dôležitý impulz pre celý sektor.
„Je to signál, že je tu záujem ministerstva o cukrovú repu samu osebe, aby sa pestovanie udržalo a dokonca rozšírilo,“ povedal. Podľa neho sa napriek zatvoreniu jedného cukrovaru nepodarilo narušiť celé výrobné odvetvie a pestovateľské plochy sa postupne opäť rozširujú.
Pestovatelia hovoria o strategickej komodite
Predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy Róbert Kováč pripomenul, že sektor už začiatkom roka 2024 upozorňoval vládu na potrebu zachovať podporu pestovania.
Pestovatelia podľa neho požadovali zachovanie viazaných platieb, pokračovanie systému zelenej nafty, vyriešenie problému so zeminou z prania cukrovej repy a obmedzenie dovozu cukru z Ukrajiny.
Práve dovoz z Ukrajiny označil za významný problém. Kým pred vojnou smerovalo do Európskej únie približne 20-tisíc ton ukrajinského cukru ročne, po liberalizácii obchodu objem vzrástol na 400- až 500-tisíc ton.
Kováč zároveň pripomenul, že minuloročná výroba presiahla 170-tisíc ton cukru, čo prakticky pokrývalo domácu spotrebu pohybujúcu sa medzi 170- až 175-tisíc tonami.
„Cukor považujeme za strategickú surovinu. Potraviny treba udržať doma a treba udržať aj výrobu,“ vyhlásil. Podľa neho sú slovenskí pestovatelia schopní postupne zvýšiť výmeru cukrovej repy až na približne 15-tisíc hektárov. Podmienkou však zostáva rozšírenie spracovateľských kapacít.
Investície majú zvýšiť kapacitu cukrovaru
Práve rozšírenie výroby plánuje spoločnosť Slovenské cukrovary. Konateľ Adrián Šedivý oznámil, že podnik už začal s investíciami, ktoré majú zvýšiť dennú spracovateľskú kapacitu.
Kým dnes cukrovar dokáže denne spracovať približne 4 800 až päťtisíc ton cukrovej repy, po dokončení pripravovaných projektov by sa kapacita mala zvýšiť najprv na 5 200 až 5 500 ton denne a následne približne na šesťtisíc ton.
Súčasťou investícií budú nové technologické zariadenia vrátane modernizácie difúzie, výmenníkových staníc či kryštalizačnej technológie. Spoločnosť zároveň pripravuje projekt, s ktorým sa chce zapojiť do výzvy ministerstva na podporu spracovateľov. Uchádzať sa bude o maximálnu dotáciu vo výške jedného milióna eur.
„Keďže cukrovarnícka technológia je extrémne drahá a jeden milión eur je naozaj pekný peniaz, naše investície ďaleko presiahnu túto pomoc,“ spresnil Šedivý pre Štandard.
Podľa neho je cieľom postupne nahradiť výpadok po zatvorení považského cukrovaru a zvýšiť sebestačnosť Slovenska vo výrobe cukru na približne 70 až 75 percent.
„Je to beh na dlhšej trati. Nie je možné urobiť to z roka na rok,“ upozornil. Dodal, že návrat na úroveň pred zatvorením druhého cukrovaru môže trvať päť až šesť rokov.
Ministerstvo chce podporovať špeciálnu rastlinnú výrobu
Podpora cukrovej repy zapadá do širšej stratégie rezortu, ktorý dlhodobo deklaruje zámer posilniť špeciálnu rastlinnú výrobu. Minister pripomenul, že rezort už v minulosti odstránil viacero prekážok, ktoré sektor označoval za zbytočnú administratívnu záťaž.
Jednou z nich bola legislatívna úprava nakladania so zeminou z prania cukrovej repy. Tá sa v minulosti považovala za odpad a musela končiť na skládkach, hoci išlo o čistú ornicu bez chemického znečistenia. Po zmene legislatívy sa približne 50-tisíc ton zeminy ročne môže vracať späť na poľnohospodársku pôdu.
Ministerstvo zároveň zaradilo jediný zostávajúci cukrovar medzi oprávnených žiadateľov vo výzvach financovaných zo strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Budúcnosť bude závisieť od investícií
Hoci predstavitelia rezortu aj odvetvia hovoria o stabilizácii situácie, budúcnosť slovenského cukrovarníctva bude závisieť od toho, či sa podarí pokračovať v investíciách do spracovateľských kapacít a zároveň udržať záujem pestovateľov o cukrovú repu.
Výhodou Slovenska zostáva, že napriek zatvoreniu jedného cukrovaru sa podarilo zachovať väčšinu pestovateľskej základne. Výmera cukrovej repy neklesla na polovicu, ako sa pôvodne predpokladalo, ale stabilizovala sa približne na dvoch tretinách pôvodnej úrovne. Ak sa podarí naplniť plánované investície a zvýšiť spracovateľskú kapacitu na šesťtisíc ton denne, sektor počíta s ďalším rozširovaním pestovateľských plôch.
Z pohľadu štátu je cieľom nielen zachovať tradičné pestovanie cukrovej repy, ale aj udržať výrobu cukru ako súčasť potravinovej sebestačnosti Slovenska. Práve otázka, do akej miery sa podarí nahradiť výpadok po zatvorení druhého cukrovaru, bude jedným z hlavných ukazovateľov úspešnosti tejto politiky v najbližších rokoch.
