Jednou z najvýraznejších postáv francúzskej klimatickej debaty je Jean-Marc Jancovici, ktorého občas pre jeho pesimistické prognózy označujú za proroka apokalypsy či skazy. Téme sa venuje od deväťdesiatych rokov. Vyštudoval inžinierstvo a na jeho vystupovaní je to poznať. Namiesto morálnych apelov hovorí o fyzikálnych limitoch, energetických tokoch a o tom, čo je technicky možné.

Jeho hlas pritom dávno nezostáva uzavretý v úzkom okruhu odborníkov. V roku 2021 vydal spoločne s výtvarníkom Christophom Blainom komiks Le Monde sans fin. O rok neskôr išlo o vôbec najpredávanejšiu knihu na francúzskom trhu.

V máji 2024 prekonal jej predaj hranicu jedného milióna výtlačkov. To už je úspech porovnateľný skôr s literárnymi hviezdami, ako napríklad Michel Houellebecq, než s autorom knihy o klíme a energetike.

Úspech komiksu zároveň odkryl rozpor medzi Jancovicim a časťou francúzskeho ekologického hnutia. To s jeho opisom klimatickej krízy väčšinou súhlasí. Problém však začína pri riešení. Jancovici neverí, že dnešnú priemyselnú spoločnosť je možné udržať v chode iba pomocou veterných turbín a solárnych panelov. Počíta s nevyhnutnou kombináciou obnoviteľných zdrojov, jadrovej energetiky a výrazne nižšej materiálnej spotreby.

Spor sa preto nevedie o klímu samotnú, ale o cenu, ktorú bude nutné za odchod od fosílnych palív zaplatiť.

Mohlo by Vás zaujímať Obnoviteľné jadro? Ako zazelenať najefektívnejší zdroj energie

Horúčavy podľa predpovede

Opakované vlny horúčav vrátili Jancoviciho v posledných mesiacoch do francúzskych televíznych štúdií. Počet pozvánok úmerne rastie s ortuťou na vonkajšom teplomere. Len čo sa ochladí, opadne aj pozornosť divákov.

Táto krátka pamäť Jancoviciho dráždi. Na vývoji posledných rokov podľa neho nie je vôbec nič nečakané. Klimatologické modely dlho predpovedajú, že s rastom priemernej globálnej teploty budú vlny horúčav prichádzať častejšie a budú silnejšie. Horúčavy, ktoré sa predtým objavovali výnimočne, sa v teplejšom svete postupne stávajú bežnou súčasťou leta.

Mení sa aj predstava normálneho počasia. Dnešný rekord môže za niekoľko rokov pôsobiť ako bežné leto.

Verejná debata sa napriek tomu často zastaví pri teplomere. Riešia sa počet tropických dní, predaje klimatizácií alebo otvárací čas kúpalísk. Horúco však po ochladení nezmizne bez stopy. Jeho následky zostávajú viditeľné v pôde, lesoch, vo vodných tokoch a v poľnohospodárstve.

Strom môže prežiť jednu vlnu horúčav, nie desať suchých rokov. To isté platí pre poľnohospodárov. Jednu slabšiu úrodu prekonajú, niekoľko neúrod za sebou už vyčerpá ich rezervy.

Časť týchto vplyvov zatiaľ dokážeme tlmiť technológiami. Sucho zmierni zavlažovanie, chýbajúcu úrodu nahradí dovoz a poškodenú infraštruktúru možno opraviť. Každé takéto riešenie však spotrebúva ďalšie peniaze a energiu.

Jancovici v tom vidí pascu. Klimatické škody si budú vyžadovať čoraz viac prostriedkov. Európa pritom zostáva silne závislá od dovozu ropy a plynu a podľa jeho odhadov sa jej prístup k týmto surovinám bude zhoršovať. Vedec nečaká jeden konkrétny deň, keď sa systém zlomí. Každá ďalšia škoda tak bude prichádzať v čase, keď jej náprava bude drahšia a energeticky náročnejšia.

Mohlo by Vás zaujímať Klimatická zmena nám jedlo zo stola neberie

Energia ako východiskový bod

Jancovici chápe energiu primárne ako potravu pre stroje. Bez nej nefungujú nákladná doprava, poľnohospodárska technika, priemysel ani zdravotníctvo. Lacná a dostupná energia umožnila vznik sveta, v ktorom väčšina populácie nepracuje na poli, potraviny cestujú cez kontinenty a bežná domácnosť využíva výkon stoviek strojov. Lacná energia podľa Jancoviciho poskytla každému Európanovi výkon, ktorý si predtým vyžadoval prácu desiatok ľudí.

Fosílne palivá tento svet vytvorili a stále ho z veľkej časti poháňajú. Ich spaľovanie súčasne mení klímu. Obmedziť emisie preto neznamená len vymeniť elektrárne, ale prestavať veľkú časť ekonomiky.

Odtiaľ vychádza jeho podpora jadra. Reaktory vyrábajú veľké množstvo stabilnej elektriny bez priameho spaľovania uhlia a plynu, nezávisia od počasia a zaberajú menej priestoru ako rozsiahle veterné a solárne parky. Uzatváranie funkčných blokov preto Jancovici považuje za strategickú chybu, zvlášť keď chce Európa elektrifikovať dopravu, vykurovanie aj priemysel.

Obnoviteľné zdroje napriek tomu neodmieta. Počíta s ich ďalším rozvojom, upozorňuje však na ich fyzické limity. Výroba zo slnka a vetra prirodzene kolíše. Batérie dokážu presunúť elektrinu z poludnia na večer, už nie ľahko z leta na zimu. Čím väčší je podiel týchto zdrojov v sieti, tým viac sú potrebné úložiská, nové vedenie a záložné zdroje.

Ani táto infraštruktúra nevzniká bez fosílnych palív. Výroba ocele, betónu, ťažobná technika i nákladná doprava od nich stále závisia. Prechod od fosílnych zdrojov preto bude musieť byť z veľkej časti vybudovaný práve s ich pomocou.

Mohlo by Vás zaujímať Po farmároch prichádzajú na rad domácnosti. Sucho zasahuje pitnú vodu

Limity jadrovej cesty

Ani jadro nie je jednoduchým riešením. Nové bloky sa stavajú dlho, ich rozpočty často rastú a Európa pre ne potrebuje obnoviť časť stratených priemyselných kapacít.

Závislosť od dovážaného uránu Jancovici za zásadný problém nepovažuje. Spotrebuje sa ho málo a palivo je možné na rozdiel od ropy a plynu skladovať niekoľko rokov.

Väčšou otázkou je chladenie. Rad reaktorov využíva vodu z riek, ktoré môžu byť počas sucha teplejšie a mať nižší prietok. Niektoré elektrárne potom musia obmedziť výkon. Ani jadro teda nie je voči zmene klímy úplne imúnne.

Jancovici napriek tomu nesľubuje, že samotná výstavba reaktorov zachráni dnešný spôsob života v nezmenenej podobe. Analýzy The Shift Project počítajú s menším počtom automobilov, nižšou spotrebou tovaru a obmedzením diaľkového cestovania. Jadro má iba zmierniť pokles dostupnej energie, nie ho úplne vymazať.

Francúzsky vedec preto hovorí o nutnosti striedmosti. Nejde mu o návrat do predpriemyselnej spoločnosti ani o plošný zákaz pohodlia či luxusu. Chce vopred rozhodnúť, kde je energia nevyhnutná a kde je možné spotrebu obmedziť. Nemocnica má väčší význam ako ďalší lacný letecký spoj. Výroba potravín je dôležitejšia ako čoraz väčší počet osobných automobilov, v ktorých často sedí iba vodič. Striedmosť sa tak začína u jednotlivca, ale postupne musí prestúpiť celú spoločnosť.

Taká voľba bude politicky nepríjemná. Prispôsobenie budov, ochrana vodných zdrojov a obnova energetiky zhltnú prostriedky, ktoré už nebude možné minúť inde. Nejde teda o zvýšenie jednej položky v štátnom rozpočte, ale o zmenu nastavenia celého systému a jeho priorít. Zmeniť sa bude musieť prístup celej spoločnosti.

Jancoviciho záver je nepríjemný. Európa bude mať menej lacnej energie práve vo chvíli, keď jej bude potrebovať viac na zvládanie klimatických škôd. Politika môže ešte rozhodnúť, kde sa začne šetriť a čo sa, naopak, pokúsi zachovať. Odkladanie tejto voľby nedostatok energie nevyrieši. Iba zvýši účet, ktorý nakoniec spoločnosť zaplatí.

Striedmejší život príde podľa Jeana-Marca Jancoviciho tak či tak. Treba len rozhodnúť, či bude riadený alebo vynútený okolnosťami.