Amerického prezidenta Donalda Trumpa od masívnejšieho útoku na Irán odradila obava, že iránska odveta by si vyžiadala neúmerne vysokú spotrebu nákladných striel protivzdušnej a protiraketovej obrany.
Jadrom problému je výrazná nákladová asymetria. Irán môže vyslať relatívne lacný dron v cene nižších desiatok tisíc dolárov alebo raketu, zatiaľ čo Spojené štáty proti nej často musia použiť interceptor Patriot, THAAD či námornú strelu v cene miliónov dolárov. Aj technicky úspešná obrana sa tak stáva ekonomicky nevýhodnou. Teherán núti Trumpa vynakladať násobne vyššie sumy, než koľko stojí jeho vlastný útok.
Skutočnú cenu amerického úderu preto netvoria iba zvrhnuté bomby a prevádzka lietadiel. Musia sa k nej pripočítať očakávané náklady následnej obrany amerických základní, Izraela a ďalších spojencov. Relatívne lacný útok na Irán tak môže vyvolať oveľa drahšiu obrannú reakciu.
Ešte významnejší než účtovná cena rakiet je ich alternatívny náklad, vlastne náklad obetovanej príležitosti. Strela použitá dnes nad Blízkym východom je „obetovaná“ a už nemôže byť využitá pri prípadnom konflikte okolo Taiwanu alebo na podporu európskych spojencov. Hodnota posledných kusov v zásobníku preto prudko rastie. Z ekonomického hľadiska má každý ďalší interceptor vyššiu strategickú cenu ako ten predchádzajúci.
