Prípadné uzavretie strategického prielivu Báb el-Mandeb (Brána nárekov) by znamenalo ďalšiu eskaláciu najvážnejšej ropnej krízy za posledné roky.
Zatiaľ čo doteraz sa pozornosť sústredila predovšetkým na Hormuzský prieliv, cez ktorý za bežných okolností prúdi približne pätina svetových dodávok ropy, Báb el-Mandeb predstavuje druhú kľúčovú tepnu svetovej energetiky. Spája Červené more s Adenským zálivom a Indickým oceánom a v súčasnosti ním prechádza približne sedem percent svetových dodávok energií.
Prieliv síce zatiaľ zostáva otvorený, bezpečnostná situácia sa však dramaticky zhoršuje. Teherán vyzval jemenských povstalcov húsíov, aby boli pripravení Báb el-Mandeb uzavrieť v prípade ďalšej eskalácie amerických útokov na iránsku energetickú infraštruktúru.
Húsíovia už rozmiestnili rakety a bezpilotné prostriedky schopné útočiť na obchodné lode. Súčasne v minulých dňoch obnovili raketové útoky na Saudskú Arábiu po niekoľkoročnom relatívnom prímerí.
Najväčší problém spočíva v tom, že Báb el-Mandeb dnes predstavuje kľúčovú alternatívu k Hormuzu. Saudská Arábia po obmedzení dopravy v Perzskom zálive výrazne zvýšila využívanie svojho ropovodu East-West, ktorý vedie z vnútrozemských nálezísk do prístavu Janbú na pobreží Červeného mora.
Odtiaľ ropa pokračuje práve cez Báb el-Mandeb smerom do Ázie. Ak by sa uzavrel aj tento prieliv, svetový trh by prišiel nielen o významnú prepravnú trasu, ale aj o hlavnú záložnú cestu pre export saudskej ropy.
Stačilo by niekoľko úspešných útokov na tankery alebo dôveryhodná hrozba ich opakovania. Poisťovne by prudko zvýšili poistné, lodiari by začali lode odkláňať okolo Mysu dobrej nádeje a cesta medzi Áziou a Európou by sa predĺžila o viac ako týždeň. Vzrástli by náklady na dopravu, ceny námornej prepravy aj ceny ropy.
Pokiaľ by išlo iba o krátkodobé narušenie dopravy, mohol by Brent zdražieť z terajšej úrovne okolo 88 dolárov za barel približne k hranici 95 až 100 dolárov. V prípade niekoľko týždňov trvajúcej blokády by sa ceny mohli pohybovať medzi 100 a 120 dolármi za barel.
Ak by súčasne pretrvávali problémy v Hormuzskom prielive a skutočne došlo k výraznému obmedzeniu exportu saudskej ropy, nemožno vylúčiť ani rast nad 120 dolárov za barel.
To všetko v čase, keď je bezprecedentne napätý svetový trh s ropnými produktmi na čele s naftou. Tieseň na trhu s naftou je dokonca pálčivejšia ako na trhu so surovou ropou, pretože v prípade nafty sa pridáva vplyv útokov ukrajinských síl na rafinérie v Rusku.
V ich dôsledku Rusko zakázalo vývoz nafty, zatiaľ čo ropu vyváža ďalej. Ak by za takejto situácie uzavretie Brány nárekov spôsobilo opätovný rast cien ropy nad 100 či dokonca 120 dolárov za barel, situácia na trhu s naftou by sa zdramatizovala ešte vážnejšie ako na trhu s ropou.
Už teraz je rozdiel ceny nafty oproti cene surovej ropy v Európe najvýraznejší v histórii. Nafta sa predáva za cenu, ktorá zodpovedá na uplynulé mesiace vojny v Perzskom zálive cene ropy približne 110 dolárov za barel.
Prirážka v cene barelu nafty oproti barelu surovej ropy totiž v minulom týždni dokonca prekonala úroveň 65 dolárov za barel, zatiaľ čo priemer tejto prirážky počas vojny s Iránom bol 45 dolárov za barel. Pred vojnou v Iráne klesala prirážka hoci len k 20 dolárom za barel.
Výpadok, ktorý by spôsobilo uzavretie prielivu Báb el-Mandeb, by bolo možné iba čiastočne kompenzovať uvoľnením strategických ropných rezerv či zvýšením ťažby v USA, Kanade alebo Brazílii. Takéto opatrenia si však vyžadujú čas a nedokázali by okamžite nahradiť prípadný niekoľkomiliónový denný výpadok dodávok z Perzského zálivu.
Trh by preto musel časť nerovnováhy vyriešiť klasickým mechanizmom – výrazne vyššou cenou ropy, ktorá by obmedzila dopyt a súčasne zvýšila motiváciu výrobcov k zvyšovaniu ťažby. Taký scenár by znamenal nové inflačné tlaky nielen v Európe, ale prakticky v celej svetovej ekonomike.
Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.