Ukrajina bude z novej pôžičky EÚ vo výške 90 miliárd eur nakupovať aj čínske súčasti na výrobu dronov. Publikoval to tento týždeň Financial Times.
Brusel tak fakticky priznáva, že Európa ani po viac ako štyroch rokoch vojny nedokáže v potrebnom množstve, za prijateľnú cenu a v požadovaných termínoch vyrábať niektoré kľúčové komponenty modernej vojny.
Nejde pritom o sofistikované stíhačky, rakety alebo radary. Reč je o elektromotoroch, batériách, permanentných magnetoch, kamerových moduloch, riadiacej elektronike či optických vláknach. Práve pri týchto relatívne štandardizovaných súčiastkach sa ukazuje, že Európskej únii chýba výrobný ekosystém, ktorý si Čína budovala dve desaťročia.
Brusel tak formálne posväcuje stav, keď čínsky priemysel zásobuje komponentmi obe strany rusko-ukrajinskej vojny. Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo Rusko čínske dodávky využíva dlhodobo a systematicky, po novom bude možné časť ukrajinských nákupov čínskych dielcov financovať priamo z európskeho obranného úveru. To je mimoriadne výrečný paradox európskej priemyselnej politiky.
Ide o smutnú vizitku stavu európskeho priemyslu. Kontinent, ktorý hovorí o strategickej autonómii a geopolitickej sile, nie je schopný dostatočne rýchlo rozšíriť výrobu ani v segmente relatívne lacných súčiastok spotrebnej elektroniky, ktoré sa stali jednou z rozhodujúcich zbraní súčasnej vojny. Európska komisia tak musí udeliť výnimku z vlastných pravidiel, pretože európske kapacity jednoducho nestačia.
Na tejto situácii sa podpísalo mnoho faktorov. Európsky priemysel dlhodobo zaťažujú vysoké ceny energií, drahý kapitál, zložité povoľovacie procesy i preregulovanosť. Európa zároveň po desaťročia presúvala časť štandardizovanej výroby do Ázie a sústredila sa na produkty s vyššou pridanou hodnotou. Tento model fungoval v čase mieru, no v čase vojny sa ukazuje ako strategická slabina.
Symbolickým príbehom je bankrot švédskeho Northvoltu, ktorý mal byť výkladnou skriňou Green Dealu EÚ a predstavovať európsku odpoveď na čínsku dominanciu vo výrobe batérií. Namiesto toho, aby pečatil európske technologické sebestačnosti, sa stal dôkazom, aké ťažké je bez kompletného dodávateľského reťazca konkurovať ázijskému priemyselnému ekosystému.
Európska únia tak dnes čelí nepríjemnej realite. Chce znižovať strategickú závislosť od Číny, ale súčasne priznáva, že bez čínskych komponentov zatiaľ nedokáže zabezpečiť ani výrobu prostriedkov, ktoré sú na obranu Ukrajiny úplne zásadné. Ak Európa nedokáže pružne reagovať ani v podmienkach najväčšieho ozbrojeného konfliktu na kontinente od druhej svetovej vojny, je to varovanie ďaleko presahujúce samotnú oblasť obrany.
Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.