Český prezident Miloš Zeman je chorý. To sa môže prihodiť kedykoľvek komukoľvek z nás, aj prezident je nakoniec len človek so všetkým, čo k tomu patrí. Každého choroba nejako obmedzuje, niekto sa za slabosť vyvolanú chorobou môže hanbiť a nechce túto slabosť zdieľať viac, než je to nutné, alebo ju vôbec pripúšťať. Miloš Zeman z pohľadu výkonu funkcie ochorel v najmenej vhodnú chvíľu, nemôže sa uzavrieť a sám sa s chorobou v ústraní vyrovnávať tak, ako to väčšinou býva u ľudí bez vysokej exekutívnej funkcie.
Do Ústrednej vojenskej nemocnice v Prahe bol na oddelenie intenzívnej starostlivosti odvezený deň po voľbách do Poslaneckej snemovne, teda v období, keď prezident preberá úlohu moderátora pri odovzdávaní moci z rúk končiacej vlády novo nastupujúcej, a teda keď prichádzajú najdôležitejšie okamihy funkcie prezidenta. Túto rolu môže hrať pasívne, teda po zvolaní novozvolených poslancov prijme demisiu končiacej vlády a poverí toho, kto reprezentuje v novozvolenej snemovni väčšinu, aby zostavil nový kabinet. V českej situácii presvedčivej väčšiny koalície Spolu (K3) a koalície Pirátov so Starostami (K2) je situácia prehľadná. Naviac, končiaca vláda premiéra Andreja Babiša nechce, aspoň podľa posledných vyhlásení, komplikovať odovzdanie moci žiadnymi obštrukciami a porazené ANO je pripravené odísť do opozície.
Miloš Zeman je nespochybniteľne jeden z najvýraznejších politikov a mocenských hráčov v ponovembrovom vývoji krajiny. Ak by bol vo forme, určite by si túto chvíľu po voľbách, keď dochádza k výmene vlády, patrične užil. Dal by najavo silu svojho mandátu, ktorý sa navyše opiera o silu priamej voľby, rovnako ako by to urobili jeho predchodcovia Václav Havel alebo Václav Klaus.
Všetci traja sa totiž zapíšu ako výrazné osobnosti moderných dejín bez ohľadu na to, z akých ideových hodnotových pozícií vystupovali. Všetci traja rozumeli moci a vedeli robiť politiku, aj keď každý svojimi vlastnými osobitými metódami. Prezident Miloš Zeman je však chorý a lekári z renomovanej nemocnice, ktorých autoritu si nikto nedovoľuje spochybniť, uvádzajú, že nie je schopný vykonávať svoje povinnosti. A jeho úrad, Kancelária prezidenta republiky, nie je schopný vierohodne vystupovať a robiť svoju prácu náležite ďalej. Nemá zmysel špekulovať, či ide o vôľu samého Miloša Zaman (alebo jeho rodiny) neinformovať o zdravotnom stave, alebo o ľubovôľu či zlobu hradných úradníkov.
Každému je jasné, že keď je šéf chorý, musí mať prinajmenšom aparát, ktorý v čase jeho neschopnosti zaistí chod jeho úradu. To sa deje v rodine, ak je v nej niekto neschopný zohrávať svoju úlohu, v malej firme alebo veľkej korporácii. Každý môže vypadnúť z roly, ide ale o to, aby bola zachovaná funkcia jednotky. Teraz je dôležité, aby sa to uskutočnilo ľudsky a dôstojne. Hlavne pre budúcnosť, aby nevznikol odporný precedens, ktorý budú nakoniec všetci ľutovať.
Dalibor Balšínek
Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.