Za sexuálne činy na deťoch chemická kastrácia. Združenie pripravuje petíciu

Autor petície spomína prípady, keď páchateľov odsúdili za sexuálne zneužitie maloletého. „Svoj trest si odsedeli, no po roku začali zháňať nové obete,“ opisuje a dodáva, že máloktorý páchateľ dokáže prijať svoju slobodu zodpovedne, a preto je podľa neho dôležitejšia prevencia než vyčkávanie, či trestný čin náhodou „neskúsi“ znova.

Oslobodený z dôvodu nepríčetnosti

Za problém považuje paragraf 23 Trestného zákona, na základe ktorého môže byť spod trestu oslobodený sexuálny predátor detí len z dôvodu nepríčetnosti. Stačí, že pre duševnú poruchu v čase spáchania trestného činu „nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie“.

Pedofilná porucha je z medicínskeho hľadiska duševná porucha, konkrétne parafilná porucha. Nie každý človek s pedofilnou preferenciou však spácha trestný čin a nie každý sexuálny páchateľ, ktorý napadne dieťa, musí mať diagnostikovanú pedofilnú poruchu.

Olach spomína konkrétny príklad z Centra pre deti a rodiny v Hurbanove, kde sa uplatnil paragraf hovoriaci o nepríčetnosti. 

Zverenec, ktorý mal v čase spáchania skutku okolo 17 a pol roka, zneužíval okrem iných aj 8-ročného chlapčeka, tiež zverenca. Opakovalo sa to niekoľko týždňov. Vinu mu dokázali, bolo podané trestné oznámenie a vypovedali poškodení. Vyšetrovanie však nakoniec ukončili pre nepríčetnosť páchateľa. „Môže byť niekto nepríčetný niekoľko mesiacov?“ pýta sa Olach.

Ďalej spomína aj prípad muža, ktorý maloletých lákal na finančnú odmenu výmenou za orálne uspokojenie. Skončilo sa to uložením ambulantného liečenia pre nepríčetnosť podozrivého.

„Nám sa tu po uliciach pohybujú takéto ,nepríčetné' osoby a ohrozujú deti,“ varuje Olach s dôvetkom, že urobí všetko pre to, aby tento paragraf nebol uplatniteľný pri skutkoch páchaných na deťoch.

Právna úprava vo svete a na Slovensku

V niektorých štátoch je hormonálna liečba, označovaná ako chemická kastrácia, upravená ako povinné zdravotné opatrenie voči dospelým páchateľom vybraných sexuálnych trestných činov proti maloletým. 

V Južnej Kórei, Indonézii či Kazachstane ju môže súd uložiť niektorým sexuálnym páchateľom. Moldavsko povinnú chemickú kastráciu zaviedlo v roku 2012, ale už v roku 2013 ju tamojší ústavný súd zrušil pre rozpor s právom na telesnú a psychickú integritu a so zákazom neľudského zaobchádzania. 

Na Slovensku chemická kastrácia povinná nie je. Slovenské právo ju ako osobitný trest nepozná. 

„V zmysle trestného zákona možno uložiť konkrétny druh ochranného liečenia ako napríklad sexuologické, protialkoholické a podobne,“ vysvetľuje pre Štandard Barbora Škulová, hovorkyňa Ministerstva spravodlivosti SR. 

Súd teda práve v prípadoch „nepríčetnosti“ môže nariadiť sexuologické ochranné liečenie, v rámci ktorého páchateľ absolvuje sexuologické, psychiatrické a psychologické vyšetrenia. Súd rozhoduje iba o tom, či sa bude vykonávať ústavnou alebo ambulantnou formou.

Pri ambulantnej forme človek zostáva na slobode a pravidelne dochádza k sexuológovi. Možnosť, že páchateľ dieťa opätovne zneužije, sa nedá úplne vylúčiť ani pri pravidelnom ambulantnom liečení.

„Žiadna liečebná ani represívna intervencia neposkytuje záruku, že sa trestný čin nezopakuje. Ide vždy o zníženie miery rizika, nie o jeho vylúčenie,“ zodpovedá pre Štandard komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva SR na otázku, či chemická kastrácia v rámci ochranného liečenia zaručí, že páchateľ trestný čin už nezopakuje.

Pri ústavnej forme už páchateľa hospitalizujú v zdravotníckom zariadení. Sexuologické ochranné liečenie sa môže vykonávať aj počas výkonu trestu. 

Na Slovensku podľa informácií z ministerstva spravodlivosti uložili v rokoch 2021 až 2025 sexuologické ochranné liečenie takmer 200 osobám.

„Súdy môžu uložiť liečenie, nie rozhodnúť o podaní konkrétneho ,lieku’,“ objasňuje hovorkyňa rezortu spravodlivosti. Zákon teda „nepredpisuje“ automatické podávanie liekov tlmiacich testosterón.

O konkrétnom obsahu liečby rozhodujú zdravotnícki pracovníci podľa diagnózy a stavu pacienta. 

O liečbe rozhoduje lekár

Lekár určuje, či v rámci ochranného sexuologického liečenia delikventa odporučí farmakologickú liečbu označovanú ako chemická kastrácia, ktorá nie je odborným ani právnym termínom.

V medicíne ide o antiandrogénnu (útlmovú) liečbu, teda o farmakologické zníženie hladiny testosterónu. 

„Označenie ‚kastrácia‘ je zavádzajúce, pretože na rozdiel od chirurgického zákroku ide o reverzibilný postup – po vysadení liečby sa hladina androgénov postupne obnoví,“ spresňuje rezort zdravotníctva.

Farmakoterapia sa indikuje individuálne podľa závažnosti poruchy a miery rizika. Vždy ako doplnok psychoterapie a režimových opatrení, nie ako ich náhrada. „Nejde teda o plošne aplikovaný postup u všetkých osôb v ochrannom liečení,“ dodáva ministerstvo. 

Kým súdne nariadené ochranné liečenie nevyžaduje všeobecný súhlas pacienta, nariadenie samo osebe neoprávňuje lekára automaticky podať pacientovi „chemickú kastráciu“ proti jeho vôli.

Hormonálna liečba totiž môže okrem poklesu libida a porúch erekcie spôsobovať návaly tepla, únavu, priberanie, úbytok svalovej hmoty a ochlpenia, zväčšenie prsníkov či depresívne príznaky. Pri dlhodobom užívaní hrozí najmä úbytok kostnej hmoty, metabolické zmeny a podľa použitého lieku aj ďalšie závažné zdravotné komplikácie.

Podľa Komplexného manažmentu zdravotnej starostlivosti parafilných porúch u dospelých mužov sa preto podáva na základe písomného informovaného súhlasu po predchádzajúcom poučení.

Lekár teda nemôže každému pacientovi proti jeho vôli aplikovať akýkoľvek konkrétny liek alebo invazívny zákrok.

„Ak pacient liečbu odmietne, ochranné liečenie pokračuje inými terapeutickými metódami a spravidla dlhšie,“ vysvetľuje ministerstvo.

Povinná chemická kastrácia naráža na ľudskoprávne limity

Správa Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o vynútených sterilizáciách a kastráciách vyvodzuje, že povinná chemická kastrácia nie je prípustná.

V nej sa cituje aj fínska psychiatrička Veronica Pimenoffová, ktorá zdôraznila, že „právo na ochranu pred ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom je absolútnym právom, od ktorého sa nemožno odchýliť bez ohľadu na to, aký ohavný trestný čin páchateľ spáchal“.

Zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania podľa Európskeho súdu pre ľudské práva platí pre všetkých, pretože základné ľudské práva patria každému – aj človeku, ktorý spáchal veľmi závažný trestný čin. 

Slovenská ústava ani Európsky dohovor o ľudských právach síce výslovne neustanovujú, že chemická kastrácia je zakázaná, ale jej povinné vykonávanie by predstavovalo závažný zásah do telesnej integrity, súkromia a ľudskej dôstojnosti.

Lanzarotský dohovor ju priamo nespomína, pri intervenčných programoch však vyžaduje informovaný súhlas a možnosť odmietnutia.

Chráni zákon viac páchateľov ako detské obete?

Aktuálne tresty pre sexuálnych deviantov, ktorí páchajú trestné činy na deťoch, sú podľa Rudolfa Olacha nízke. Trestné sadzby sa pohybujú od troch rokov. Ak páchateľ spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní, je podľa neho vysoko pravdepodobné, že trest sa skončí len podmienkou alebo ambulantným liečením. 

„Pozrime sa napríklad na prípad učiteľky, ktorá údajne zneužívala žiačku základnej školy a aj napriek tomu, že sa to stalo viac ako pred rokom, dodnes nie je odsúdená ani oslobodená z obvinenia,“ dodáva.

Olach spomína aj ďalší prípad, kde mal páchateľ viac ako 1 000 súborov s detskou pornografiou a vzhľadom na paragraf 39 Trestného zákona (mimoriadne zníženie trestu) odišiel s podmienkou. 

„Tu nám dokonca hrozí, že páchateľ, ktorý má takmer 30 obetí, bude oslobodený spod žaloby, a to len preto, že súd trvá tak dlho, že asi nestihnú rozhodnúť do 10 rokov od podania a ostane na slobode,“ konštatuje zakladateľ Občianskeho združenia STOPPDFL Rudolf Olach. 

Na potrebu zvýšiť tresty pre sexuálnych deviantov preto upozorňuje vo svojej poslednej petícii.