Slovenské firmy hľadajú ľudí v Indii aj Uzbekistane, doma sú tisíce nezamestnaných

Nasledujúce porovnanie zahŕňa iba pracovníkov s povolením na zamestnanie, bez osôb evidovaných prostredníctvom informačnej karty.

Premiér Robert Fico pri minuloročnej návšteve Uzbekistanu rokoval aj o možnosti získať tamojších pracovníkov pre slovenské firmy. Argumentoval nedostatkom približne 150-tisíc kvalifikovaných pracovníkov na Slovensku.

Prejavilo sa to aj na štatistikách. Kým v auguste 2025 pracovalo na Slovensku s povolením viac občanov Srbska než Uzbekistanu, v septembri sa poradie obrátilo.

Akých pracovníkov firmy hľadajú

Obsadenie voľného pracovného miesta konkrétnym zamestnancom je slobodným rozhodnutím zamestnávateľa.

„Ak pracovný trh nevie poskytnúť dostatočné množstvo domácich pracovníkov, firmám nezostáva nič iné, len hľadať nedostatkové profesie u zahraničných uchádzačov,“ konštatuje pre Štandard Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR. 

Väčšina firiem by však podľa nej uprednostnila domácich pracovníkov. Zamestnávanie ľudí zo zahraničia totiž sprevádza komplikovaný administratívny proces.

Ministerstvo práce považuje za prioritu zamestnať čo najviac občanov Slovenska vrátane ľudí evidovaných na úradoch práce. Zároveň však upozorňuje, že v niektorých regiónoch firmy nedokážu obsadiť voľné miesta. Rezort preto podporuje riadenú a regulovanú pracovnú migráciu z krajín mimo EÚ do odvetví, kde pracovníci chýbajú.

V septembri bolo najviac voľných miest pre operátorov a montérov zariadení – 66 955. Ďalších 25 823 miest pripadalo na kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov a 20 843 na pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov.

Zoznam nedostatkových profesií ÚPSVaR zahŕňa napríklad operátorov a montážnych pracovníkov, skladníkov, vodičov kamiónov, rušňovodičov, murárov, tesárov, obkladačov či inštalatérov. Chýbajú však aj lekári, sestry, sanitári, dátoví analytici, kuchári a pekári.

Filová dopĺňa, že najťažšie sa obsadzujú technické pozície v priemysle, elektrotechnike a IT. Domáci uchádzači nemajú dostatočné zručnosti, kvalifikáciu či ochotu pracovať na týchto pozíciách.

Riešenie ponúka reforma vzdelávania, ktorá by absolventov lepšie pripravovala na potreby trhu práce. Jej výsledky by sa však prejavili až po niekoľkých rokoch. Filová poukazuje aj na dlhodobo zanedbávané nájomné bývanie, ktoré by malo pomôcť našincom presťahovať sa za prácou.

Dva rozdielne trhy práce

„Trh práce si nemôžeme predstavovať ako jednu veľkú čakáreň, v ktorej stačí každému nezamestnanému prideliť voľné miesto,“ vraví pre Štandard Róbert Chovanculiak, ekonóm a analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

Zamestnávateľ podľa neho vždy hľadá konkrétne schopnosti na konkrétnom mieste a za určitých podmienok. Nezamestnaný človek môže bývať v inom regióne, mať inú kvalifikáciu alebo sa mu po započítaní nákladov na bývanie a dopravu nemusí oplatiť presťahovať sa či dochádzať za prácou.

Chovanculiak rozlišuje na Slovensku dva trhy práce, s ktorými súvisia aj odlišné problémy. Na západe a na severe je podľa neho nízka nezamestnanosť, v mnohých regiónoch už na úrovni prirodzenej nezamestnanosti. Voľných pracovných miest je tam pritom viac než uchádzačov.

„Druhý trh práce je na východe a juhu Slovenska, kde je výrazne vyššia miera nezamestnanosti a na jedno voľné pracovné miesto pripadá množstvo uchádzačov,“ vysvetľuje.

Jedným z dôvodov, prečo sa nezamestnaní ľudia z východu a juhu Slovenska nepresťahujú na západ a sever, je podľa odborníka aj to, že často ide o ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní. 

„Pri dlhodobej nezamestnanosti ľudia strácajú pracovné návyky a kontakt s trhom práce,“ upozorňuje Chovanculiak. 

Získavanie prvých pracovných skúseností v mieste bydliska podľa neho sťažuje aj rastúca minimálna mzda. Tá zvyšuje náklady zamestnávateľov, čo ich môže odrádzať od prijímania ľudí bez skúseností. Pri hrubej minimálnej mzde 915 eur vyčísľuje celkové mzdové náklady zamestnávateľa na približne 1 246 eur mesačne.

Štát by preto podľa neho mal najprv odstrániť prekážky, ktoré ľuďom bránia získať prvé pracovné skúsenosti v miestnych podmienkach. Následne by ľudia zo zaostávajúcich regiónov mohli začať uvažovať o presťahovaní sa za lepšie platenou prácou do oblastí s nízkou nezamestnanosťou.

Ceny nájmov sú podľa Chovanculiaka vzhľadom na mzdovú úroveň na Slovensku porovnateľné so zahraničím alebo relatívne nižšie. „To však neznamená, že by štát nemal odstraňovať prekážky, zbytočné regulácie a byrokraciu, ktoré komplikujú výstavbu nových domov a bytov,“ dodáva.

Podpora pri sťahovaní za prácou

Ministerstvo práce uvádza, že domácich uchádzačov podporuje rekvalifikáciami, vzdelávaním a opatreniami na zamestnávanie znevýhodnených ľudí. Pri presťahovaní za prácou môžu oprávnení žiadatelia využiť aj príspevok na časť nákladov na bývanie.

Príspevok však nie je dostupný každému, kto sa sťahuje za prácou. Podmienkou je najmenej trojmesačná evidencia nezamestnaného, zamestnanie aspoň na pol roka a zmena pobytu najmenej o 50 kilometrov. Pomoc je navyše časovo obmedzená na pol roka. Ak bol zamestnanec pred získaním práce znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, môže ho dostávať aj počas ďalších najviac šiestich mesiacov.

Vlani úrady prijali 224 žiadostí o príspevok a schválili ich 199. Celkovo príspevok v roku 2025 dostávalo 290 ľudí vrátane prijímateľov z predchádzajúcich žiadostí. Za celý rok im ústredie vyplatilo spolu približne 459-tisíc eur. Za dostupné uzavreté mesiace tohto roka ústredie eviduje 168 podporených osôb.

Jedna podporená osoba dostala za rok 2024 priemerne 1 360 eur a v roku 2025 približne 1 582 eur.

Sú cudzinci lacnejšia pracovná sila?

Štandard zisťoval, či majú domáci a zahraniční pracovníci pri rovnakej práci porovnateľné mzdy a podmienky.

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR pri zamestnávaní cudzincov upozorňuje na riziká. „Existuje neustála obava zo sociálneho dumpingu vo všetkých jeho podobách, zneužívania pracovnej sily a jej dovážania len za účelom šetrenia finančných prostriedkov,“ uvádza pre Štandard hovorkyňa KOZ SR Martina Nemethová.

Pravidlá zamestnávania občanov tretích krajín sa v posledných rokoch opakovane uvoľňovali, najmä s cieľom zrýchliť ich prijímanie. Predpisy upravujúce odmeňovanie a pracovné podmienky však platia pre domácich aj zahraničných zamestnancov.

V tejto súvislosti pripomína aj nový zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, účinný od 7. júna 2026.

V podnikoch s uzatvorenými kolektívnymi zmluvami sú mzdy zamestnancov v priemere vyššie o takmer 19 percent. Rastúci počet zahraničných a agentúrnych pracovníkov však podľa odborov môže kolektívne vyjednávanie oslabovať. Títo zamestnanci často pôsobia v podniku iba obmedzený čas a majú menší záujem odborovo sa organizovať.

Firemné benefity pri bývaní a doprave majú byť dostupné všetkým zamestnancom, ktorí spĺňajú interné kritériá.

Konfederácia zároveň pripúšťa, že firmy môžu zahraničným pracovníkom častejšie pomáhať so zabezpečením ubytovania. Dôvodom je aj potreba doložiť ubytovanie pri vybavovaní pobytu a náročnejšie hľadanie bývania zo zahraničia. Takáto pomoc však podľa hovorkyne KOZ nemusí znamenať, že zamestnávateľ ubytovanie aj platí.