Preskočiť na obsah
Minúta  |  

VšZP: Čaká nás nová etapa v oblasti zdravotného poistenia

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) je v optimálnej kondícii a do systému vracia 97 percent svojich príjmov. Na štvrtkovej tlačovej konferencii na to poukázal predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových.

Poukázal na to, že VšZP od roku 2024 hospodári plusovo, bez dofinancovania štátom. Uviedol tiež, že náklady na jedného poistenca v minulom roku stúpli na 1 856 eur. Zdôraznil tiež, že VšZP nakupuje zdravotnú starostlivosť efektívne a hospodárne, a takmer 80 percent nemocníc platí výhradne za výkon.

Jurových reagoval aj na možné spojenie súkromných zdravotných poisťovní Union a Dôvera. „Je to svetový unikát. Vo svete nemá obdobu systém, kde existuje jedna štátna a jedna súkromná zdravotná poisťovňa s približne rovnakým počtom poistencov. Svet pozná systém, kde je mnoho súkromných zdravotných poisťovní alebo jedna štátna. Takže je pred nami nová etapa v oblasti zdravotného poistenia na Slovensku,“ skonštatoval.

VšZP bude podľa jeho slov v nadväznosti na zmeny v sektore zdravotného poistenia chcieť otvoriť vecnú diskusiu o novom nastavení prerozdeľovacieho mechanizmu. Pripomenul pritom, že VšZP sa stará o najstarší a najnáročnejší poistný kmeň z pohľadu diagnóz.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Dunaj zaznamenal historicky najnižší júlový prietok

Dunaj dosiahol tento rok historicky najnižší júlový prietok od začiatku meraní. Podľa predbežných údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu dosiahol 27. júla pri Bratislave približne 725 metrov kubických za sekundu, rakúska stanica Thebnerstraßl zaznamenala 678 metrov kubických za sekundu.

Hydrologička Pavla Pekárová z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied upozornila, že takýto nízky prietok v júli sa na stanici Bratislava/Devín od začiatku pozorovaní v roku 1876 ešte nevyskytol. Najnižšie prietoky bývajú spravidla v zimných mesiacoch, zatiaľ čo máj až júl patria v dôsledku topenia snehu v Alpách medzi najvodnatejšie obdobia. Podľa vedkyne je príčinou rast teploty vzduchu, ktorý spôsobuje skoršie topenie snehu.

Dlhodobý priemerný prietok Dunaja v Bratislave dosahuje približne 2 050 metrov kubických za sekundu. Absolútne minimum zaznamenali 6. januára 1909, keď prietok klesol na 580 metrov kubických za sekundu. Hoci priemerné ročné prietoky zostávajú z dlhodobého hľadiska stabilné, za uplynulých 30 rokov vykazujú klesajúci trend.

Ďalší vývoj bude podľa Pekárovej závisieť najmä od množstva zrážok v povodí Dunaja. Ak sa zopakuje vývoj z rokov 1936 až 1945, môže opäť nasledovať vodnatejšie obdobie s vyššími prietokmi.

(tasr, lud)

Minúta  |  

V Číne našli raritnú fosíliu morského plaza starú 245 miliónov rokov

Vedci v Číne objavili 245 miliónov rokov starú fosíliu morského plaza, na ktorej sa mimoriadne zachovali nielen kostra, ale aj žalúdok, pečeň a črevá. Podľa autorov štúdie publikovanej v časopise Science Advances ide o najstarší dobre zachovaný tráviaci trakt plaza, aký doteraz objavili.

Fosília patrí druhu Austronaga minuta, ktorý žil v období triasu približne 15 miliónov rokov pred objavením sa prvých dinosaurov. Asi 60 centimetrov dlhý živočích mal dlhý krk, úzku papuľu s ostrými zubami a bol prispôsobený na lov rýb v plytkom mori.

Najväčšou raritou nálezu sú zachované vnútorné orgány. Fosília ukázala, že plaz mal jednokomorový žalúdok, na rozdiel od dvojkomorového žalúdka dnešných krokodílov, vtákov či niektorých dinosaurov. Vedci sa domnievajú, že zložitejší tráviaci systém sa pri tejto vývojovej vetvy objavil až neskôr.

Za žalúdkom sa zachovala aj pečeň, ktorá si dokonca uchovala červené sfarbenie spôsobené zvyškami hemoglobínu bohatého na železo. V črevách vedci našli aj rybie šupiny, ktoré prezrádzajú posledné jedlo živočícha. Objav podľa paleontológov prináša jedinečný pohľad na vývoj anatómie plazov po najväčšom hromadnom vymieraní druhov v dejinách Zeme.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Horúčavy si v Nemecku vyžiadali tisíce životov, tvrdí inštitút

Nemecký Inštitút Roberta Kocha (RKI) vo svojej týždennej správe vo štvrtok odhadol, že od začiatku roka zomrelo v krajine približne 9 800 ľudí v súvislosti s horúčavami. Meteorológovia pritom očakávajú, že v najbližších dňoch teploty vo viacerých regiónoch prekročia 40 stupňov Celzia.

Podľa inštitútu pripadá najväčší podiel úmrtí súvisiacich s horúčavami na ľudí vo veku 75 rokov a viac. Inštitút zároveň upozornil, že úmrtnosť výrazne rastie počas týždňov, keď priemerná teplota presiahne 20 stupňov Celzia.

„Preto očakávame, že vlny horúčav, ktoré sa vyskytnú toto leto, povedú k podobnému nárastu úmrtnosti,“ uviedol RKI.

Nemecko už v júni zasiahla rekordná vlna horúčav, keď teploty v mnohých častiach krajiny dosiahli alebo prekročili 40 stupňov Celzia. Meteorológovia očakávajú, že podobne vysoké teploty sa vrátia aj v najbližších dňoch.

(reuters, lud)

Minúta  |  

KDH chce zverejniť platy aj odmeny vedenia pošty

Opozičné KDH žiada od Slovenskej pošty zverejniť platy, odmeny a ďalšie finančné plnenia vedenia podniku, ako aj údaje o príjmoch z predaja stieracích žrebov spoločnosti Tipos. Hnutie podalo dve žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a avizuje, že tému otvorí aj na rokovaní parlamentného výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj 4. augusta.

KDH tvrdí, že sa naň v uplynulých týždňoch obrátili stovky zamestnancov Slovenskej pošty a občanov s podnetmi o zhoršujúcich sa pracovných podmienkach, personálnych problémoch, zatváraní pobočiek a rastúcej nespokojnosti. Podľa hnutia je preto potrebné preveriť hospodárenie štátneho podniku.

Druhá infožiadosť sa týka spolupráce pošty so spoločnosťou Tipos. KDH žiada údaje o počte a hodnote predaných stieracích žrebov, výške provízií a ďalších príjmoch pošty z ich predaja. Zároveň žiadateľ požaduje sprístupnenie zmlúv a dodatkov upravujúcich obchodný vzťah medzi oboma spoločnosťami.

Hnutie zároveň oznámilo, že na odpovede nebude čakať len prostredníctvom infožiadostí. Od vedenia Slovenskej pošty, ktoré prisľúbilo účasť na rokovaní výboru, bude 4. augusta požadovať vysvetlenia k hospodáreniu podniku aj k jeho spolupráci so spoločnosťou Tipos.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Experiment na dievčati v Číne sa skončil smrťou

Čínska Ťiao-tchung univerzita v Šanghaji vyšetruje experimentálnu génovú terapiu po tom, čo počas klinickej štúdie zomrelo šesťročné dievča. Išlo o prvý pokus na svete použiť túto konkrétnu metódu úpravy génov na človeku.

Dieťa trpelo zriedkavým Snijders-Blok-Campeauovým syndrómom spôsobeným mutáciou génu CHD3. Podľa rodičov malo skôr miernejšie príznaky, no sedem dní po začiatku experimentálnej liečby v marci 2025 nečakane zomrelo.

Rodina tvrdí, že vedci ich presvedčili financovať liečbu sumou približne 860-tisíc dolárov, ktorú im po úmrtí dcéry vrátili. Zároveň obviňuje výskumníkov, že ich dostatočne neinformovali o riziku smrteľnej imunitnej reakcie, ktorú etická komisia nemocnice označila za pravdepodobnú príčinu úmrtia.

Rodičia žiadajú stiahnutie súvisiacej štúdie z časopisu Nature, z ktorej vedci po tragédii odstránili zmienky o účasti dievčaťa. Prípad preveruje univerzita aj redakcia časopisu.

Kauza opäť otvorila diskusiu o bezpečnosti, etike a kontrole experimentálnych génových terapií, ktoré sú zatiaľ vo veľmi ranom štádiu vývoja. Smrteľný prípad nastal v čase, keď USA zaradili spomínanú univerzitu na zoznam inštitúcií, ktoré predstavujú bezpečnostnú hrozbu.

(epochtimes, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.