Progresívne Slovensko sa dostalo pod tlak po zverejnení informácií o odmenách Ivana Korčoka. Podľa zistení portálu Aktuality.sk, na ktoré upozornili viaceré médiá, hnutie vlani uhradilo približne 68-tisíc eur spoločnosti Eustra. Jej jedinou majiteľkou a konateľkou je v súčasnosti Korčokova manželka Soňa Korčoková.
PS uvádza, že nejde o platbu súvisiacu s rodinnými väzbami, ale o odmenu za Korčokovu odbornú prácu na príprave volebného programu, analytických materiálov a ďalších programových aktivít. Súčasťou fakturovanej sumy mal byť aj prenájom vozidla, ktoré Korčok využíva pri pracovných cestách po Slovensku.
Strana však nešpecifikovala, aká časť sumy predstavuje odmenu a akú časť predstavujú náklady na automobil.
Mimovládky: zákonné, ale nie ideálne
Prípad vyvolal pozornosť aj preto, že Progresívne Slovensko v minulosti ostro kritizovalo Smer za využívanie rodinných firiem pri nakladaní so straníckymi financiami.
Analytička Nadácie Zastavme korupciu Xénia Makarová preto upozornila, že hnutie používa podobný model, aký samo kritizovalo.
„Hoci Progresívne Slovensko kritizuje koalíciu za prelievanie straníckych peňazí cez rodinné firmy, používa rovnaký model aj pri vlastných predstaviteľoch. Nie je to dobrá vizitka,“ potvrdzuje pre Aktuality.sk. Zároveň však dodáva, že medzi oboma prípadmi vidí rozdiel, keďže Korčok otvorene vysvetľuje, aké služby jeho firma fakturuje, zatiaľ čo pri kritizovaných prípadoch zo strany Smeru takéto vysvetlenia podľa nej často chýbali.
Výhrady má aj Transparency International Slovensko. Jej analytik Ľuboš Kostelanský upozorňuje, že ak by Korčok v budúcnosti zastával verejnú funkciu a podával majetkové priznanie, príjmy spoločnosti jeho manželky by sa v ňom nemuseli priamo objaviť.
„Z nášho pohľadu to nie je ideálne a dalo by sa to robiť lepšie,“ dodáva.
Korčok: Nemám čo skrývať
Ivan Korčok následne zverejnil vlastné stanovisko, v ktorom potvrdil spôsob fakturácie aj výšku svojej odmeny.
„Potvrdzujem, že za moju prácu v PS poberám odmenu vo výške poslaneckého platu a aj to, že fakturácia prebieha cez firmu, ktorej jedinou majiteľkou a konateľkou je v súčasnosti moja manželka,“ informuje v statuse na sociálnej sieti Facebook.
Vysvetlil, že tento model zvolil preto, lebo po vstupe do politiky nechcel zostať zapísaný ako spoločník v obchodnej spoločnosti. Z firmy preto vo februári 2025 vystúpil a využil zákonnú možnosť pracovať v nej ako rodinný príslušník.
„Mojím jediným cieľom bolo, aby som nefiguroval v žiadnej súkromnej firme,“ dodáva.
Korčok zároveň oznámil, že spôsob odmeňovania zmení.
„V záujme transparentnosti a vyvrátenia akýchkoľvek budúcich pochybností si v najbližších dňoch zriadim živnosť, cez ktorú budem priamo dostávať odmenu z PS,“ avizuje.
Firma vznikla ešte pred návratom do politiky
Spoločnosť Eustra založili Ivan a Soňa Korčokovci v roku 2023 po odchode Ivana Korčoka z diplomacie. Podľa Korčoka sa venovala poradenstvu v oblasti zahraničných investícií a európskych politík.
Po návrate do politiky a vstupe do Progresívneho Slovenska vo februári 2025 vystúpil zo spoločnosti ako spoločník a jej jedinou vlastníčkou zostala jeho manželka. Vlani firma podľa zverejnených údajov dosiahla tržby necelých 99-tisíc eur, pričom podstatnú časť tvorili platby od Progresívneho Slovenska.
Reakcie prichádzajú od ľudí aj politikov
Prípad vyvolal živú diskusiu aj na sociálnych sieťach. Pod príspevkami Ivana Korčoka, Progresívneho Slovenska aj spravodajských portálov sa objavili stovky komentárov. „Ste spokojný, že ste pochovali nádej na lepšiu budúcnosť? Hanbím sa, že som vás volil za prezidenta,“ píše jeden z diskutujúcich pod statusom bývalého kandidáta na hlavu štátu.
Časť diskutujúcich kritizovala PS za to, že podľa nich používa rovnaký model, aký v minulosti vyčítalo predstaviteľom Smeru. Opakovane sa objavovali výčitky o „dvojakom metri“ či „pokrytectve“, pričom viacerí komentujúci tvrdili, že kauza poškodzuje dôveryhodnosť hnutia.
Politické reakcie na prípad sú zatiaľ skôr sporadické. Z koaličných strán sa ako prvý ozval poslanec Smeru Ján Mažgút, ktorý kauzu označil za dôkaz dvojakého metra Progresívneho Slovenska. Podľa neho hnutie využíva rovnaký model financovania, aký v minulosti vyčítalo predstaviteľom Smeru.
Do piatkového rána sa k prípadu oficiálne nevyjadrili koaličné strany Hlas ani SNS. Rovnako chýba stanovisko opozičných strán KDH, SaS, hnutia Slovensko či Demokratov. Na ich webových stránkach ani v oficiálnych komunikačných kanáloch sa stanovisko ku kauze zatiaľ neobjavilo.