Robert Kaliňák (Smer) v nedeľnej relácii V politike na TA3 odmietol kritiku smerujúcu na zamestnávanie premiérovho syna Michala Fica v Agentúre Smer. Zdôraznil, že ide o riadne zamestnanie, za ktoré strana odvádza dane aj odvody.
Zároveň obrátil pozornosť na prípad podpredsedu PS Ivana Korčoka. Hnutie Progresívne Slovensko mu vyplácalo odmenu vo výške poslaneckého platu prostredníctvom spoločnosti Eustra. Jedinou majiteľkou a konateľkou tejto firmy je Korčokova manželka Soňa a sám politik zo spoločnosti odišiel vo februári 2025.
Firma podľa verejných účtovných závierok nevykazovala žiadnych klasických zamestnancov, čo podľa ministra vyvoláva otázky o platení daní a odvodov. „Ak tam nebol Korčok zamestnaný, ako mu mohli fakturovať?“ pýtal sa.
Kaliňák zároveň obvinil Progresívne Slovensko z pokrytectva, keď Smeru vytýkalo zamestnávanie premiérovho syna. „PS bude kritizovať každého, ale samo v tom zlyhalo,“ povedal.
Pripomenul aj Korčokovu dopravnú nehodu, pri ktorej podľa neho opozícia ani médiá neuplatňovali rovnaký meter ako pri iných politikoch.
Jeho oponent a podpredseda KDH Viliam Karas označil podobný spôsob vedenia politiky za „škôlkarsky“. Namiesto vzájomného obviňovania by sa podľa neho mala diskusia sústrediť na znižovanie odvodového zaťaženia a ceny práce.
Dodal, že Fico mladší je štatutárom Agentúry Smer, čo je zákonná činnosť, a Korčoka zároveň vyzval, aby vysvetlil svoje pôsobenie vo firme svojej manželky.
Ceuta otvorila spor o migráciu aj pripravenosť Európy
Významnou témou diskusie bola migračná kríza v španielskej enkláve Ceuta.
Karas pripomenul, že Európa sa podľa neho nepoučila z predchádzajúcich migračných kríz. Varoval, že vysielanie nesprávnych signálov môže viesť k ďalším podobným situáciám. Zdôraznil, že ekonomickú migráciu treba odlišovať od vojnových utečencov. „Pri Ceute nejde o vojnový konflikt, a to nie je cesta pre azyl,“ skonštatoval.
Kaliňák označil situáciu za mimoriadnu a kritizoval Európsku úniu za nedostatočnú reakciu. „Keď sa vám pohne 60-tisíc ľudí, nestane sa to len tak. Spravodajské informácie museli existovať vopred. Niektorí hovoria, že išlo o aktivity hybridnej vojny, ktoré sa objavovali aj na sociálnych sieťach. Prečo to Brusel neprečítal?“ pýtal sa.
Podľa ministra obrany treba dôsledne regulovať vonkajšie hranice Únie. Dodal, že Slovensko sa podieľa na monitorovaní migrácie a výrazne znížilo počet nelegálnych prechodov cez východnú hranicu. „Desaťnásobne sme znížili prietok cez východnú hranicu,“ povedal.
Bezpečnostné hrozby z vojny na Ukrajine
Obaja politici sa zhodli, že bezpečnostné prostredie sa zmenilo, rozdielne však hodnotili pripravenosť štátu.
Karas upozornil, že Slovensko musí posilniť bezpečnostné zložky na východe krajiny. „Máme náznaky z polície, že Slovensko sa musí pripraviť nielen na ochranu východnej hranice, ale aj na živly, ktoré môžu prichádzať z vojnových oblastí, či už z Ukrajiny, alebo z Ruska. Dnes musíme posilniť bezpečnostné zložky na východnom Slovensku, čo sa nedeje,“ tvrdil.
Ministra obrany zároveň vyzval, aby v otázke ochrany východnej hranice apeloval na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas).
Kaliňák reagoval, že štát už prijíma konkrétne opatrenia. „Spolu s nelegálnou migráciou prichádza aj obrovský presun zbraní. Už to nebude len o prechode s ruksakom,“ povedal. Dodal, že Slovensko chráni východnú hranicu nielen policajne, ale aj vojensky. „Priamo cvičíme, žandári sú pri hraniciach,“ doplnil.
Spor o homosexuálne zväzky a spoluprácu KDH s koalíciou
Rozsiahlu časť diskusie venovali politici aj otázke zapisovania homosexuálnych manželstiev uzavretých v zahraničí.
Karas zopakoval, že KDH nebude podporovať zapisovanie takýchto zväzkov do slovenských matrík. „Nemôžeme popierať náš program a to, na čo sme na politickej scéne,“ povedal.
Pripomenul, že KDH po sneme vylúčilo povolebnú spoluprácu so Smerom, Hlasom a SNS, pričom zdôraznil, že prípadní partneri budú musieť rešpektovať kultúrno-etické postoje hnutia.
Podľa Karasa nejde iba o matriky, ale aj o postoj slovenských ústavných sudcov. „Je otázka, či budú mať tí slovenskí odvahu vstúpiť do sporu so Súdnym dvorom EÚ, alebo si interpretáciu zákonov nechajú nadiktovať z Luxemburgu,“ povedal.
Kaliňák reagoval ostrou kritikou. Vyhlásil, že „KDH sa rozhodlo ísť do pekla na progresívnom koni“. Podľa neho hnutie svojím prístupom otvára priestor progresívnej politike.
Zdôraznil tiež, že slovenská ústava definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy a podľa neho nie je potrebné prijímať ďalšie vykonávacie predpisy. „Chceme, aby stredná Európa vyzerala tak, ako vyzerá teraz a nedošlo k zlyhaniu tradícií ako v západnej Európe,“ povedal.
Kauza Očistec a zodpovednosť Tibora Gašpara
Debata sa dotkla aj kauzy Očistec.
Karas pripomenul, že podľa neho sa Bernard Slobodník aj Ľudovít Makó dopúšťali závažnej trestnej činnosti ešte počas vlád Smeru. Tvrdil, že ak bývalý policajný prezident Tibor Gašpar o ich konaní nevedel, svedčí to o jeho nekompetentnosti.
„Ak pripustíme, že Gašpar nevedel, že takíto zločinci sú v systéme, znamená to, že bol absolútne nekompetentný. Potom nemá právo byť vo verejnom živote, pretože zlyhal,“ povedal.
Kaliňák oponoval, že nejde o dôkaz nekompetentnosti, ale o to, že Gašpar nevstupoval do vyšetrovania. Podľa ministra sa diskusia príliš sústreďuje na to, či kajúcnici hovorili pravdu, namiesto samotnej trestnej činnosti.
DCA sa zrušiť nedá
Ďalšou témou bola obranná dohoda DCA so Spojenými štátmi.
Kaliňák priznal, že zmluvu nie je možné vypovedať. Tvrdil však, že Slovensko získalo späť operačné riadenie letiska Sliač aj základne Kuchyňa.
„Upravili sme, kto je hlavným správcom letiska Sliač a základne Kuchyňa, čím sme vyrovnali práva oboch strán,“ povedal. Dodal, že vykonávacie protokoly zároveň umožnili uprednostniť slovenských dodávateľov zbraní.
Karas pripomenul, že Smer pred voľbami sľuboval vypovedanie dohody. „Vítam, ak sa našli ústupky, ktoré zlepšia pozíciu Slovenska, ale bolo by sa treba voličom Smeru ospravedlniť, že sa nedá vypovedať,“ vyhlásil podpredseda KDH.
Prešovská župa a voliči Republiky
Záver diskusie patril regionálnej politike a voľbám do vyšších územných celkov.
Kaliňák obhajoval nomináciu europoslankyne Judity Laššákovej na predsedníčku Prešovského samosprávneho kraja. Tvrdil, že má k regiónu silný vzťah a patrí medzi najaktívnejšie slovenské europoslankyne.
Minister zároveň odmietol označovať voličov hnutia Republika za extrémistov. Podľa neho ide skôr o „patriotov a národne orientovaných voličov“ a dodal, že nebude urážať voličov žiadnej zo strán. „Netvrdím, že voliči PS sú hlúpi, lebo si vybrali PS, lebo sú indokrinovaní a čítajú len Denník N,“ povedal.
Karas sa postavil na stranu súčasného predsedu kraja Milana Majerského. Zdôraznil, že pochádza z Prešovského kraja, pravidelne pracuje medzi ľuďmi a výsledky jeho pôsobenia sú podľa neho dostatočným argumentom pre opätovnú podporu voličov.
(bak)