Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) už oznámil, že slovenská matrika takýto zväzok nezapíše. Urobil tak po upozornení generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Podľa šéfa prokuratúry je totiž rezort vnútra ako príslušný správny orgán povinný bez zbytočného odkladu rozhodnúť o žiadostiach a žiadateľov upovedomiť o prijatom opatrení.
Ministerstvo: Nemožno hovoriť o technickom úkone
Ministerstvo vnútra sa opiera o slovenskú ústavu, zákony o rodine a matrikách, ako aj o záväzky Slovenska vyplývajúce z práva EÚ. Dôvodilo tým, že manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Ide o normu ústavnej sily, ktorá je záväzná pre všetky orgány verejnej moci. „Jej obsah nemožno meniť ani rozširovať prostredníctvom správnej alebo evidenčnej praxe,“ ozrejmil rezort vnútra.
Namietalo tiež, že nejde o technický alebo mechanický úkon, pri ktorom sa prevezmú údaje uvedené v cudzej verejnej listine. „Právo EÚ môže členskému štátu ukladať povinnosť uznať určitý rodinný vzťah, napríklad na účely zabezpečenia slobody pohybu a pobytu občanov Únie a ich rodinných príslušníkov. Takéto účelové uznanie však nezakladá povinnosť vykonať zápis do osobitnej matriky v právnej kategórii manželstva,“ vyhlásilo ministerstvo.
Štát verzus páry rovnakého pohlavia
Osobitná matrika na ministerstve vnútra niekoľko mesiacov vôbec nereagovala na žiadosť Metoda Špačeka a Ivana Novotného o registráciu ich sobášneho listu. Vec sa začala riešiť až po ich podnete na generálnu prokuratúru.
Obaja uzavreli manželstvo v Rakúsku v roku 2020. Novotný, ktorý pôsobil ako diplomat, je v súčasnosti expertom SaS pre zahraničnú politiku. Špaček, podobne ako Novotný, pracoval na ministerstve zahraničných vecí. Neskôr viedol Kanceláriu prezidentky SR Zuzany Čaputovej.
O zápis manželstva do slovenskej matriky sa usiloval aj poslanec PS Michal Sabo. Taktiež uzavrel manželstvo so svojím dlhoročným partnerom v Rakúsku.
Oba páry sa odvolávajú na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci poľského páru Mateusz Trojan a Jakub Cupriak, podľa ktorého musí členský štát EÚ uznať manželstvo dvoch občanov Únie rovnakého pohlavia, ak bolo zákonne uzavreté v inom členskom štáte.
Expert SaS Novotný povedal, že slovenská ústava nehovorí a ani nemôže hovoriť nič o tom, aké manželstvá majú iné štáty. „A presne o to ide. My sme si s Metodom nedali žiadosť o uzavretie manželstva na Slovensku – tam by bola slovenská ústava aplikovateľná. Dali sme si však žiadosť o uznanie sobášneho listu z iného členského štátu EÚ. No a zápisu tejto právnej skutočnosti naša ústava nijako nebráni (to potvrdil aj Súdny dvor EÚ),“ napísal Novotný na sociálnej sieti.
Novotného podporil jeho stranícky predseda SaS Branislav Gröhling, podľa ktorého má Slovensko iba rešpektovať pravidlá EÚ, ku ktorým sa zaviazalo vstupom do Únie. Uviedol, že má rešpektovať rozhodnutia súdov EÚ, prednosť práva EÚ pred slovenskou legislatívou aj slobodný pohyb osôb, tovarov, služieb a kapitálu.
„Uznanie zväzku dvoch ľudí je len dodržaním týchto pravidiel. Nikoho nepoškodí. Je to rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a osobného života. Jeden úradný úkon, ktorý sa nikoho iného nedotkne,“ vyhlásil Gröhling.
Karas: Je to otázka suverenity
Podpredseda KDH a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas sa opýtal, či by Gröhling reagoval rovnako, keby Súdny dvor EÚ rozhodol o zavedení jednotnej priamej dane z príjmov právnických osôb vo výške 40 percent v celej EÚ.
„Buď máme ústavné pravidlá a ústava platí, alebo nie. To nie je otázka dojmov, ale toho, či si Slovensko zachováva zvrchovanosť a suverenitu, alebo prestáva byť funkčným štátom. Ide teda o otázku, či bude závislé vo všetkých veciach od EÚ, aj v tých, v ktorých jej neodovzdalo svoje kompetencie,“ zhodnotil pre Štandard Karas.
Nesúhlasí ani s odvolávaním sa na rozsudok Súdneho dvora EÚ. Podľa Karasa sa totiž nevzťahuje na právnu situáciu Novotného, pretože so svojím partnerom nežil v inom členskom štáte. „Ten rozsudok sa vzťahoval na pár, ktorý žil v cudzom členskom štáte a dovolával sa práva na voľný pohyb. Bez ohľadu na to stále trvám na tom, že otázka zápisu a rozhodovania o tom, čo je a čo nie je manželstvo, je rozhodnutím suverénneho štátu a tu platí naša ústava,“ prízvukoval Karas.
Bývalý podpredseda ústavného súdu Eduard Bárány sa pre Štandard vyjadril, že matrika nemá zapisovať manželstvá osôb rovnakého pohlavia, pretože sa musí držať ústavného textu.
„Samozrejme, následne môžu vzniknúť veľmi nepríjemné problémy vo vzťahu k právu EÚ aj k niektorým štátom. Matrike však nič iné neostáva. Toto podľa mňa nie je reálny prípad. Je vytvorený na to, aby testoval uplatňovanie právnej úpravy,“ doplnil.
">]
Prípad smeruje na súd
Novotný avizoval, že po rozhodnutí matriky sa bude domáhať zápisu súdnou cestou. „Samozrejme, že tento protizákonný postup vykonaný na pokyn Fica napadneme na súde. A keďže všetci poznáme úspešnosť Šutaja Eštoka na súdoch, tipnite si, ako naša žaloba dopadne,“ vyhlásil Novotný.
Ústavný právnik Bárány nechcel predpovedať, aký verdikt padne v tejto veci. „Nejdem veštiť. Uvidíme, ktorú súdnu cestu si zvolia. Predpokladám, že začnú niekde v správnom súdnictve,“ poznamenal.
Aká môže byť šanca slovenského páru
Právnik Jozef Onačilla uviedol, že rozhodujúce bude, či sobáš Novotného a Špačeka súvisel so skutočným výkonom práva na voľný pohyb a pobyt, napríklad s pobytom, prácou alebo spoločným rodinným životom v Rakúsku.
Práve cezhraničný prvok je podľa právnika kľúčovým bodom pri rozhodovaní na základe rozsudku Súdneho dvora EÚ, no v prípade slovenského páru chýba. „Ak do Rakúska vycestovali iba na sobáš, uplatnenie rozsudku Súdneho dvora EÚ ako pri spomínanom poľskom páre bude právne menej relevantné,“ vysvetlil Onačilla, ktorý píše pre Štandard.
Upozornil, že ak by slovenské súdy nevedeli jednoznačne posúdiť dosah práva EÚ, môžu Súdnemu dvoru EÚ položiť prejudiciálnu otázku. Samotný pár sa však naň priamo obrátiť nemôže.
Po prípadnom neúspechu pred vnútroštátnymi súdmi vrátane ústavného súdu by pár mohol podať sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). „Judikatúra ESĽP je pre pár rovnakého pohlavia priaznivá v tom, že štát nemôže stabilný zväzok týchto osôb úplne právne ignorovať. ESĽP vyvodil pozitívnu povinnosť štátov vytvoriť osobitný právny rámec, ktorý zabezpečí uznanie a ochranu takýchto zväzkov, nemusí však mať podobu manželstva,“ priblížil právnik.
ESĽP podľa jeho slov od štátov nevyžaduje zavedenie manželstiev osôb rovnakého pohlavia, no už rozhodol, že štát nemôže týmto párom odoprieť akúkoľvek formu právneho uznania a ochrany.
„To znamená, že pri prípadnom úspechu páru rovnakého pohlavia môže ESĽP konštatovať porušenie jeho práv a priznať mu finančné zadosťučinenie. Pre prípadnú nápravu stavu môže z pohľadu Slovenskej republiky postačovať aj iná účinná forma právneho uznania takéhoto zväzku, nie však manželstvo,“ dodal Onačilla.