Leto je pre plynárov rozhodujúcim obdobím. Kým domácnosti ešte nekúria, pod zemou prebieha príprava na zimu. Práve počas letných mesiacov sa plnia zásobníky plynu, z ktorých sa v zime pokrýva prudko rastúca spotreba.
Tento rok však európsky trh prestal fungovať spôsobom, na aký bol zvyknutý. Obchodníkom sa plyn vo veľkom uskladňovať ekonomicky neoplatí, pretože letné ceny sú v niektorých obdobiach dokonca vyššie než zimné.
Slovenská vláda preto urobila koncom apríla krok, ktorý by za bežných okolností nebol potrebný. Namiesto toho, aby sa spoliehala na trh, uložila štátnemu Slovenskému plynárenskému priemyslu (SPP) povinnosť napĺňať zásobníky plynu vo všeobecnom hospodárskom záujme.
Ide o preventívne opatrenie, ktorého cieľom je zabezpečiť dostatok plynu pre domácnosti, samosprávy aj priemysel bez ohľadu na vývoj cien počas zimy. „Energetická bezpečnosť sa pripravuje v čase pokoja, nie až vtedy, keď vznikne problém,“ opísala situáciu ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).
Trh v súčasnosti robí presný opak
Za normálnych okolností nakupujú obchodníci plyn počas leta, keď býva lacnejší, uskladnia ho a predávajú počas zimy. Tento rok však táto logika prestáva fungovať. Geopolitické napätie na Blízkom východe, neistota okolo dodávok skvapalneného plynu (LNG) a rast spotreby počas extrémne horúceho leta vytlačili ceny plynu nezvyčajne vysoko.
Na trhu vznikol takzvaný negatívny spread, teda stav, keď je letná cena plynu vyššia ako zimná. Obchodník, ktorý by v súčasnosti plyn nakúpil a uskladnil, riskuje, že o niekoľko mesiacov bude predávať lacnejšie, než nakupoval. Práve preto podľa ministerstva prestalo komerčné prostredie vytvárať motiváciu na budovanie zásob.
Hirman: Zásobníky sa plnia iba v lete
Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman (Demokrati) upozorňuje, že z pohľadu energetiky je práve leto rozhodujúce obdobie. „Keď sa zmešká toto obdobie, jednoducho ho už nedoženieme,“ povedal na stredajšej tlačovej konferencii.
Tvrdí, že vysoké ceny plynu odrádzajú obchodníkov od nákupov. Poukázal aj na to, že cena plynu sa od marca zvýšila z približne 30 na viac ako 60 eur za megawatthodinu. Ak by sa geopolitická situácia upokojila a ceny opäť klesli, obchodníci by tak na aktuálne nakúpenom plyne utrpeli vysoké straty.
„Plyn nenakupujú štáty ani Európska komisia. Nakupujú ho obchodné spoločnosti na vlastné riziko,“ upozorňuje Hirman. Rovnaký problém opisujú aj európske energetické inštitúcie.
Kde sa vláda a opozícia rozchádzajú
Kým v motivácii nakupovať plyn sa súčasné aj bývalé vedenie rezortu hospodárstva zhodujú, rozdiel prichádza pri hodnotení pripravenosti Slovenska.
Hirman upozorňuje, že Slovensko malo ku koncu júla naplnené zásobníky približne na 43,5 percenta, zatiaľ čo priemer Európskej únie dosahoval približne 57 percent. Z toho vyvodzuje záver, že vstupujeme do jesene v horšej pozícii.
Takéto porovnanie však nie je úplne presné. Európska komisia aj Agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER) upozorňujú, že percento naplnenosti nemožno hodnotiť bez znalosti celkovej skladovacej kapacity.
A práve tu má Slovensko významnú výhodu.
Patrí totiž medzi krajiny s najväčšou skladovacou kapacitou v pomere k vlastnej spotrebe v Európskej únii, čo podporujú aj európske údaje. Polovica slovenských zásobníkov preto predstavuje podstatne väčší objem plynu, než by znamenala polovica v mnohých iných štátoch Európy.
Aj ministerstvo hospodárstva z tohto dôvodu poukazuje na to, že už súčasný objem zásob predstavuje približne tretinu ročnej spotreby Slovenska.
SPP ide nad rámec bežných potrieb
Rozhodnutie vlády navyše nezostalo len na papieri.
SPP už splnil prvý míľnik, keď k 1. júlu uskladnil 5,633 terawatthodiny (TWh) plynu. Druhý cieľ, ktorý počíta s objemom 13 TWh k 1. septembru, chce spoločnosť dosiahnuť už v najbližších dňoch.
„Na začiatku zimnej sezóny bude mať SPP v zásobníkoch uskladnených 17,5 TWh plynu. Ide o vysoko nadštandardný objem, pretože na bežnú prevádzku by spoločnosti stačilo zabezpečiť približne 8 TWh plynu,“ konkretizoval SPP.
Generálny riaditeľ SPP Martin Húska zdôraznil, že plyn nakupujú od diverzifikovaného portfólia významných medzinárodných partnerov.
Pohľad odborníka
Podľa výkonného riaditeľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richarda Kvasňovského nemožno pripravenosť Slovenska na zimu posudzovať iba podľa percenta naplnenia zásobníkov. „Na štatistiku sa môžete pozerať z rôznych pohľadov a vždy vám to nejako vyjde. Všetky čísla, ktoré odzneli, sú pravdivé,“ povedal Štandardu.
Pripomína, že Slovensko disponuje zásobníkmi s kapacitou približne 70 percent ročnej spotreby plynu, čo patrí medzi najvyššie hodnoty v Európe. Zároveň pripúšťa, že aktuálna naplnenosť okolo 45 percent je nižšia než vlani v rovnakom období aj pod priemerom EÚ, ktorý sa pohybuje okolo 57 až 58 percent. „V tejto chvíli je však predčasné hovoriť o katastrofickom scenári, pretože zásobníky sa budú plniť ešte približne tri mesiace,“ vysvetľuje.
Za rozhodujúce považuje skôr to, že dominantný dodávateľ SPP má na základe všeobecného hospodárskeho záujmu uloženú povinnosť naplniť zásobníky približne na 17 TWh. „Z tohto hľadiska je situácia v poriadku a nehrozí problém pre domácnosti ani podniky,“ ozrejmuje Kvasňovský.
Skutočný problém podľa neho neleží na Slovensku, ale na európskom trhu. Po napätí v okolí Hormuzského prielivu a raste cien LNG sa ázijské krajiny začali viac uchádzať o dodávky z iných regiónov, čím zvýšili konkurenciu európskym odberateľom.
Súčasne pretrváva takzvaný negatívny spread (letný plyn je drahší ako zimný), takže obchodníci by pri jeho uskladnení prerobili. „Vláda v tomto smere urobila maximum, čo mohla. Môžeme byť radi, že SPP má možnosť zásobníky napĺňať aj vďaka dlhodobému kontraktu s Gazpromom,“ uzatvára.
Skutočné riziko neleží v zásobníkoch
Politická diskusia sa v súčasnosti často sústreďuje na percentá naplnenosti zásobníkov. Tie však nevystihujú celý problém. Najväčšie riziko nespočíva v tom, že by Slovensko nemalo kde plyn skladovať.
Oveľa väčšou hrozbou zostáva geopolitika. Ďalšie zhoršenie situácie na Blízkom východe môže opäť zdvihnúť ceny LNG. Ak by zároveň prišla chladnejšia zima, vyšší dopyt by sa premietol do ďalšieho rastu cien pre priemysel aj domácnosti.
Práve preto vláda pristúpila k neštandardnému riešeniu a nahradila rozhodovanie trhu rozhodnutím štátu. Je to zásah, ktorý by za normálnych trhových podmienok pravdepodobne nebol potrebný.
Paradoxne práve v tom sa ministerstvo hospodárstva a jeho bývalý šéf Karel Hirman zhodujú. Obe strany priznávajú, že európsky trh aktuálne nevytvára dostatočnú motiváciu na uskladňovanie plynu. Rozchádzajú sa už iba v tom, ako hodnotia pripravenosť Slovenska.
Ak sa SPP podarí splniť plánovaných 17,5 TWh, riziko fyzického nedostatku plynu počas zimy bude výrazne nižšie. To však neznamená, že Slovensko bude chránené pred vysokými cenami. Tie bude aj naďalej určovať vývoj na svetových energetických trhoch, nie množstvo plynu uloženého v slovenských zásobníkoch.