Mohol stáť za marockou inváziou do Ceuty izraelský Mosad? S tézou údajne pracuje aj Peking

Masívna migračná vlna, ktorá 30. júla vtrhla do španielskej enklávy Ceuta na africkom pobreží Stredozemného mora, bola podľa viacerých zdrojov koordinovaná. Len v priebehu jedného dňa prekročilo španielsko-marockú hranicu takmer 60-tisíc ľudí, ďalšie tisíce prichádzali aj v prvých dňoch augusta.

Madrid v prvom augustovom týždni deportoval asi 90 percent prišelcov, v prvých hodinách však bezpečnostné zložky nereagovali, čo umožnilo tejto vlne bez odporu vstúpiť na územie Európskej únie – Ceuta a susedná Melilla sú totiž ako španielske zámorské územia súčasťou schengenského priestoru.

Aj preto sa objavili varovania pred scenárom, v ktorom by sa Maročania vybrali ďalej do Európy. Talianska vláda obratom pozastavila režim voľného pohybu so Španielskom a kabinet premiéra Pedra Sáncheza sa stal terčom celoeurópskej kritiky zo strany pravicových zoskupení za laxný prístup k migrácii.

Okrem známej legalizácie migrantov, ktorá spôsobila prílev viac ako milióna žiadostí (oproti pôvodne plánovaným 500-tisíc), stálo za júlovou vlnou rozhodnutie najvyššieho súdu. Ten zakázal masové deportácie tých migrantov, ktorí prišli po mori. Aspoň tak to tvrdia predstavitelia v Rabate, ktorí zase podľa obvinení Madridu invázii napomáhali či pred ňou aspoň prižmúrili oči.