Masívna migračná vlna, ktorá 30. júla vtrhla do španielskej enklávy Ceuta na africkom pobreží Stredozemného mora, bola podľa viacerých zdrojov koordinovaná. Len v priebehu jedného dňa prekročilo španielsko-marockú hranicu takmer 60-tisíc ľudí, ďalšie tisíce prichádzali aj v prvých dňoch augusta.
Madrid v prvom augustovom týždni deportoval asi 90 percent prišelcov, v prvých hodinách však bezpečnostné zložky nereagovali, čo umožnilo tejto vlne bez odporu vstúpiť na územie Európskej únie – Ceuta a susedná Melilla sú totiž ako španielske zámorské územia súčasťou schengenského priestoru.
Aj preto sa objavili varovania pred scenárom, v ktorom by sa Maročania vybrali ďalej do Európy. Talianska vláda obratom pozastavila režim voľného pohybu so Španielskom a kabinet premiéra Pedra Sáncheza sa stal terčom celoeurópskej kritiky zo strany pravicových zoskupení za laxný prístup k migrácii.
Okrem známej legalizácie migrantov, ktorá spôsobila prílev viac ako milióna žiadostí (oproti pôvodne plánovaným 500-tisíc), stálo za júlovou vlnou rozhodnutie najvyššieho súdu. Ten zakázal masové deportácie tých migrantov, ktorí prišli po mori. Aspoň tak to tvrdia predstavitelia v Rabate, ktorí zase podľa obvinení Madridu invázii napomáhali či pred ňou aspoň prižmúrili oči.
Medzitým sa údajne pripravuje ďalšia vlna, ktorú Maročania na sociálnych sieťach plánujú na 15. august. Aj v tomto prípade však môže ísť o dezinformáciu či dokonca o trestný čin navádzania, upozornil denník El País.
Obvinenia so známym nádychom
O legálne postavenie dvojice španielskych miest na čiernom kontinente sa extenzívne zaujímajú aj Spojené štáty, ktorých rétorika o „okupovaných“ mestách vyvolala diplomatický odpor Madridu. USA tiež údajne tlačili na to, aby Maročania v Ceute ostali až do vyriešenia krízy.
Celú kauzu si všímajú aj čínske spravodajské agentúry, ktoré sa obávajú, že USA budú politicky zneužívať súčasnú krízu medzi Marokom a Španielskom na presadenie svojich záujmov, vysvetlila korešpondentka magazínu Modern Diplomacy Nadia Helmyová.
Washington sa podľa nej pokúsil „využiť kartu týchto dvoch enkláv na presadenie úzkych geostrategických amerických záujmov, ktoré vyvíjajú tlak na Madrid pre jeho postoje proti politike Izraela“.
Vojenské, spravodajské a dokonca akademické kruhy Pekingu podľa egyptskej odborníčky na čínsko-izraelské vzťahy rozpoznávajú značnú mieru zapojenia a koordinácie Washingtonu a Tel Avivu, ktorých podpora umožnila vlne marockých migrantov rozrásť sa do takých rozmerov.
Už dva dni po prvej vlne migrantov pripomenul postoj Kongresu v otázke Ceuty a Melilly bývalý člen Snemovne reprezentantov Thomas Massie. V príspevku na sieti X zdieľal dve rezolúcie dolnej komory, ktoré považujú Ceutu a Melillu za „marocké územie spravované Španielskom“, a ktorých súčasťou je aj návrh na pokračovanie humanitárnej pomoci – tá sa doteraz vyšplhala na 40 miliónov dolárov.
V ten istý deň poslal prezident Donald Trump otvorený list marockému kráľovi Mohammedovi VI., v ktorom potvrdil americký záväzok uznania separatistickej Západnej Sahary ako marockého územia. Šéf Bieleho domu tiež ocenil vzťahy medzi Washingtonom a Rabatom, ktoré stoja na boji proti extrémizmu, podpore mieru a „kľúčovej úlohe v Abrahámovských dohodách“.
Fakt, že Maroko je na základe týchto dohôd už od roku 2020 spojencom Izraela, spolu so španielskym uznaním palestínskeho štátu z mája 2024, tak pôsobí ako živná pôda pre špekulácie o zapojení tajnej služby Mosad do koordinácie tejto obrovskej migračnej vlny.
„Od normalizácie vzťahov v roku 2020 sa Maroko a Izrael stali spojencami a prehĺbili svoju spoluprácu v oblasti obrany a spravodajských služieb,“ vysvetlil zase anonymný diplomat pre portál El Mundo.
Druhý najväčší španielsky denník dodal, že vládu Benjamina Netanjahua za údajné zapojenie do migračného toku obvinil aj bývalý prezident Kolumbie Gustavo Petro. Ľavicový líder a hlasný kritik USA a Izraela, ktorého mandát sa v piatok skončil v prospech Abelarda de la Espriellu, na Netanjahuovu adresu vyhlásil, že „platí za to, aby chudobní riskovali svoj život, aby sa dostali do Španielska“. Maroko sa podľa neho „podriadilo vôli genocídneho šialenca“.
Logika existuje, ale priame dôkazy nie
Naozaj hmatateľné dôkazy o zapojení Izraela však nikto nepredložil. Aj tajné služby Čínskej ľudovej republiky s týmto scenárom pracujú ako s jedným z mnohých. Oficiálny postoj Pekingu je totiž vysoko neutrálny a žiadne zapojenie Izraela do krízy v Ceute nespomína.
O tom, že ide o vratkú hypotézu, svedčí aj to, že okrem Španielska uznali Palestínu aj Malta, Nórsko, Írsko a Slovinsko, pričom ani jedna z týchto krajín zatiaľ podobnej situácii nečelila. Najmä ostrovný štát by pritom podobnému scenáru čeliť mohol.
V reakcii na medializované podozrenia sa však používatelia sociálnych sietí podujali na vyhľadávanie kvázidôkazov, ktoré by podporili teóriu o zapojení Mosadu. Hoci niektoré zistenia sú zaujímavé, na potvrdenie teórie to zatiaľ zďaleka nestačí.
Do pozornosti sa dostal napríklad premiérov syn Jair Netanjahu, ktorý žije na Floride. Ešte v roku 2019 na sieti X zverejnil mapu západného Stredomoria, ktorú ironicky ponúkol ako priestor na oslobodzovanie historicky arabských území. „Teraz si predstavte, ako sa cítime my, keď vaša vláda vyzýva Izrael k odstúpeniu Judey a Samárie,“ dodal Netanjahu mladší pre španielske publikum, pričom použil zaužívaný židovský názov Predjordánska.
Podobne sa zviditeľnil aj portál Ynet News, ktorý po tom, čo Sánchez odmietol USA poskytnúť základne v Španielsku ako platformu pre útoky na Irán, napísal, že Maroko by malo zatlačiť na Ceutu a Melillu. Odmietavý postoj k USA podľa korešpondenta Amína Ajjúba spôsobil „skutočnú trhlinu v španielskej strategickej obrane týkajúcej sa Ceuty a Melilly“. „Do tejto trhliny má jedinečnú pozíciu vniknúť najvýznamnejší nový partner Maroka, Izrael,“ dodal.
Čo sa stalo v Ceute
Španielska enkláva Ceuta sa koncom júla stala terčom rozsiahlej migračnej vlny, ktorej vrchol predstavoval desiatky tisíc ľudí, väčšinou dospelých mužov. Presný počet doteraz nie je jasný, odhady sa však pohybovali od približne 50- do 80-tisíc.
Názory na príčiny krízy sa od jej začiatku rôznia. Podľa niektorých pozorovateľov k nej prispeli vysoká nezamestnanosť v Maroku, Sánchezova legalizácia takmer milióna migrantov či rozhodnutie najvyššieho súdu v Madride o zákaze masových deportácií, ktoré nebolo správne pochopené a vyvolalo mediálny ošiaľ.
Už v prvý deň vlny marockých migrantov však odhalili západné tajné služby aj zapojenie agentov Rabatu. Uviedli to napríklad zdroje denníka Telegraph.
Prítomnosť marockých tajných agentov v skupine približne 60-tisíc mužov odhalili aj španielske dopravné kamery, doplnil k výpočtu podozrivých skutočností denník El Español. Zdroje z generálneho štábu štátnej polície (Guardia Civil) pritom konštatovali, že nešlo o ojedinelý jav, ale že marockých tajných agentov zaznamenali aj pri viacerých predchádzajúcich bezpečnostných incidentoch.
Britský denník pripomenul aj diplomatický konflikt medzi oboma krajinami, ktorý súvisí okrem iného so Sánchezovou snahou dovážať plyn z konkurenčného Alžírska. Spor sa týkal aj približne 6-tisíc migrantov, ktorých Maroko poslalo do Ceuty v roku 2021, čo Madrid vnímal ako reakciu na svoj postoj k otázke Západnej Sahary.
Zatiaľ je otázne, ako Európska únia zareaguje voči Maroku, ak sa potvrdí organizovaná podpora migračného toku. Podobný proces totiž Brusel odsúdil vo vzťahu k Bielorusku, ktorého facilitácia migrantských vĺn spustila reakciu v podobe sankcií už v novembri 2021.