Slovensko je na špici Únie v rodinách osamelých matiek. Čísla však majú háčik

Rodinný život na Slovensku sa za desaťročie výrazne zmenil. Kým ešte v roku 2011 tvorili rodiny založené manželstvom 72 percent rodinných domácností, o desať rokov neskôr ich bolo už len 61 percent. Pokles je pritom podstatne výraznejší než v Európskej únii ako celku.

Nová publikácia štatistického úradu „Slovensko v porovnaní s krajinami EÚ“, založená na výsledkoch sčítania z roku 2021, však upozorňuje na ešte nápadnejšiu slovenskú zvláštnosť. Rodiny osamelých matiek tvoria až 29 percent všetkých domácností. Viac ich má spomedzi členských štátov iba Lotyšsko.

Na prvý pohľad by sa tak mohlo zdať, že takmer tretinu slovenských rodín tvoria matky, ktoré samy vychovávajú deti. Taká interpretácia by však bola nepresná. Za štatistickou kategóriou sa totiž neskrývajú iba ženy s maloletými či nezaopatrenými deťmi.

Viac ako 430-tisíc rodín

Štatistický úrad označuje vysoké zastúpenie rodín osamelých matiek za najšpecifickejší znak Slovenska pri porovnaní rodinných domácností v Únii. Ide o viac ako 430-tisíc rodín.

Rozdiel oproti európskemu priemeru je výrazný. V EÚ ako celku predstavujú rodiny osamelých matiek 15 percent rodinných domácností, teda približne polovičný podiel. Na Slovensku je to 29 percent a vyššie je už len Lotyšsko s 38 percentami.

Rodiny osamelých otcov predstavujú na Slovensku štyri percentá, čo je približne na úrovni celej EÚ.

Ak sa obe kategórie spoja, neúplné rodiny tvorili pri sčítaní približne tretinu slovenských rodinných domácností. Ani toto číslo však nemožno bez ďalšieho vysvetlenia zamieňať s podielom rodičov, ktorí sami vychovávajú malé deti.

Mohlo by Vás zaujímať Materstvo je bodom zlomu na trhu práce. Ženy hľadajú rovnováhu, ktorú systém neponúka

Osamelá matka nemusí vychovávať malé dieťa

Dôležitý detail sa ukrýva v metodike sčítania. Štatistici za dieťa považujú pokrvného, nevlastného alebo adoptovaného syna či dcéru bez ohľadu na vek. Podmienkou je, aby mal obvyklé bydlisko v domácnosti aspoň jedného z rodičov a nemal v rovnakej domácnosti partnera ani vlastné deti.

Do kategórie rodiny osamelej matky sa preto môže zaradiť aj domácnosť, v ktorej žije napríklad ovdovená matka so svojím dospelým slobodným synom. Rovnako môže ísť o rozvedenú ženu žijúcu s dospelou dcérou.

Údaj o viac ako 430-tisíc rodinách preto neznamená, že na Slovensku žije 430-tisíc žien, ktoré bez partnera vychovávajú maloleté deti.

Práve široká definícia dieťaťa môže mať na vysoké slovenské číslo významný vplyv. Publikácia však tieto domácnosti podľa veku potomkov nerozdeľuje. Z jej údajov preto nemožno určiť, akú časť predstavujú matky s maloletými deťmi a akú domácnosti rodičov s dospelými potomkami.

Číslo tak vypovedá skôr o tom, s kým Slováci žijú v jednej domácnosti, než iba o rozšírení osamelého rodičovstva v jeho bežnom význame.

Manželstvo za desať rokov výrazne ustúpilo

Druhou nápadnou zmenou je ústup rodín založených manželstvom. V roku 2011 predstavovali na Slovensku 72 percent rodinných domácností. Do roku 2021 ich podiel klesol na 61 percent.

Pokles o 11 percentuálnych bodov zaraďuje Slovensko podľa štatistického úradu medzi krajiny s výraznejšou zmenou. V EÚ ako celku bol vývoj podstatne miernejší. Podiel rodín založených manželstvom alebo registrovaným partnerstvom sa za rovnaké obdobie znížil zo 72 na 69 percent.

Slovensko teda v roku 2011 začínalo približne na európskej úrovni, o desať rokov neskôr sa už nachádzalo o osem percentuálnych bodov pod priemerom Únie.

Jednoduché vysvetlenie, že sobáš nahradilo partnerské spolužitie bez svadby, však údaje nepodporujú.

Mohlo by Vás zaujímať Mladí sa sobášia čoraz menej. Manželstvo stráca svoje postavenie

Bez svadby spolu žije prekvapivo málo párov

Kohabitácie, teda neformálne partnerské spolužitia, predstavujú v EÚ 14 percent rodinných domácností. Na Slovensku je ich podiel iba šesť percent.

Ide o druhú najnižšiu hodnotu medzi členskými krajinami. Nižší podiel zaznamenalo už len Grécko so štyrmi percentami.

Slovensko sa tak dostáva do pomerne nezvyčajnej situácie. Rodiny založené manželstvom za desaťročie výrazne ustúpili, ale krajina zároveň nemá vysoký podiel párov žijúcich v kohabitácii, ktorý by tento pokles jednoducho vysvetľoval. Oveľa výraznejšie sú v štruktúre rodinných domácností zastúpené neúplné rodiny.

Neznamená to pritom, že by Slováci prestávali žiť v rodinách. Rodinné domácnosti tvoria približne 67 percent všetkých bytových domácností, zatiaľ čo priemer EÚ je 61 percent. Jednočlenné domácnosti predstavujú na Slovensku 31 percent, v Únii približne 36 percent.

Slovensko má zároveň nadpriemerne veľa početných rodín. Päť- a viacčlenné rodinné domácnosti predstavujú približne osem percent, zatiaľ čo priemer EÚ je šesť percent. Spomedzi susedných krajín má Slovensko ich najvyšší podiel.

Slovenská rodina sa nemení jedným smerom

Nové európske porovnanie preto neukazuje jednoduchý príbeh o ústupe rodinného života. Skôr zachytáva jeho premenu.

Na jednej strane výrazne klesol podiel rodín založených manželstvom. Na druhej strane Slovensko nepatrí medzi krajiny, kde by sobáš vo veľkom nahrádzalo neformálne partnerské spolužitie. Rodinné domácnosti sú stále rozšírenejšie než v EÚ ako celku a nadpriemerný zostáva aj podiel veľkých rodín.

Najväčšou odchýlkou od európskeho priemeru sú rodiny osamelých matiek. Práve pri nich však treba s číslami narábať opatrne.

Viac ako 430-tisíc takýchto rodín otvára otázku, na ktorú publikácia neodpovedá: koľko z nich predstavujú ženy, ktoré bez partnera vychovávajú maloleté alebo nezaopatrené deti, a koľko tvoria domácnosti, kde matka žije s už dospelým potomkom.

Bez takéhoto rozdelenia by bolo zavádzajúce hovoriť o 430-tisíc osamelých matkách v bežnom význame tohto pojmu.

Aj po zohľadnení metodiky však európske porovnanie ukazuje výraznú zmenu: podiel slovenských rodín založených manželstvom sa za desať rokov prepadol o 11 percentuálnych bodov a štruktúra domácností sa čoraz menej zmestí do tradičného modelu manželského páru s deťmi.