Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu tvrdo odmietol navrhovaný plán prímeria, ktorý zastrešuje Rada mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa. V rámci odmietavej reakcie na 15-bodový plán prímeria s Hamasom tiež vyhlásil, že počas jeho pôsobenia vo funkcii nevznikne žiadny palestínsky štát.
„Chcem to povedať jasne: Izrael odmieta 15-bodový dokument. Ľudia hovorili, že som to doteraz nepovedal, no tak tu to máte: tento dokument odmietam,“ vyhlásil na zasadnutí vlády 9. augusta. Viaceré médiá toto vyjadrenie hodnotili ako pokračovanie zákulisnej roztržky s Trumpom, ktorá trvá prinajmenšom od úniku informácií o ich telefonáte.
„Izraelské obranné sily (IDF) sa nestiahnu, kým nebude Hamas odzbrojený. A keď hovorím o odzbrojení, mám na mysli ťažké zbrane, ľahké zbrane, všetky zbrane. Hovoríme o skutočnom odzbrojení, nie o fiktívnom odzbrojení,“ pokračoval.
„Chcem tiež jasne zdôrazniť, že pokiaľ budem premiérom, žiadny palestínsky štát nevznikne – ani Fatahstan, ani Hamastan,“ pokračoval s rozlíšením Predjordánska (Palestínskej samosprávy) a Pásma Gazy.
Mierový proces pokračuje
Len necelé dva týždne predtým Trump vyhlasoval, že Tel Aviv súhlasí s plánom odzbrojenia, ktorého hlavnou podmienkou zo strany Hamasu bolo stiahnutie IDF za takzvanú žltú líniu. „S Izraelom si rozumieme. Je s tým veľmi spokojný. Pomohol nám a bol veľmi ústretový,“ dodal prezident USA.
Palestínski militanti považujú plán Trumpovej Rady mieru za záväzný a avizovali, že v jeho plnení budú pokračovať. Už 6. júla Hamas rozpustil svoju civilnú správu v enkláve a odovzdal opraty moci technokratickému výboru podriadenému Rade.
„Očakávame, že sprostredkovatelia a americký garant budú vyvíjať tlak na Netanjahua a jeho vládu, aby dodržiavali plán a nebránili tomuto procesu z vnútropolitických a volebných dôvodov,“ reagoval pre agentúru AFP hovorca hnutia Básim Naím. Súhlas s odzbrojením pritom militanti vyjadrili v posledný júlový deň, hoci takmer okamžite ho podmienili stiahnutím izraelských síl za druhú líniu prímeria.
Kým však Národný výbor pre správu Gazy už začal preberať jednotlivé administratívne úlohy, medzinárodný kontingent – ktorý mal dohliadať na odovzdanie moci a demilitarizáciu pásma – ešte nasadený nebol. Dôvod je pritom celkom prozaický.
Z desaťtisícov mierových síl zatiaľ príde 150
Kým Trump z pozície doživotného predsedu Rady mieru prisľúbil nasadenie najmenej 20-tisíc vojakov v rámci mierových síl, ktoré medzitým schválila OSN, Indonézia od svojho záväzku vyslať 8-tisíc vojakov ustúpila pre obavy z nestabilného regiónu. Maroko ako spojenec Izraela zatiaľ vyslalo dve desiatky ozbrojencov.
Tel Aviv pritom odmietol zapojenie Turecka, ktorého minister zahraničia Hakan Fidan začiatkom mája hostil delegáciu Hamasu, a ktorého prezident Recep Tayyip Erdogan vystupoval ako jeden z najhlasnejších kritikov izraelských operácií v Gaze. Zvyšné štáty, ako napríklad Egypt, avizovali len finančnú výpomoc, preto sa Trumpov plán až doteraz nemohol realizovať.
Táto patová situácia sa však tiež pomaly mení. Rada mieru totiž predbežne finalizovala prvú zmluvu na výstavbu v pásme a ako informoval denník Guardian, má ísť o malú vojenskú základňu, v ktorej má bývať približne 150 marockých vojakov. Kontrakt na základňu s rozlohou 100 × 150 metrov podľa britského denníka dostala firma Arkel International.
Stavebná firma so sídlom v štáte Louisiana je známa výstavbou v Iraku pre americkú armádu. Marockí vojaci na základni spočiatku nebudú bývať, ale budú na ňu rotovať zo zatiaľ nešpecifikovanej základne na území Izraela, doplnila televízia Channel 14.
„Základňa bude umiestnená v rámci žltej línie kontrolovanej našimi silami, približne 1,5 kilometra od Izraela, a bude vybavená ‚trasou rýchlej evakuácie‘ pre prípad, že by táto malá jednotka bola napadnutá,“ dodala stanica.
Dôvod, prečo Rabat ako sídlo islamskej monarchie nečelil rovnakému odmietnutiu ako Ankara, je prostý. Maroko bolo jedným z prvých štátov, ktoré už v roku 2020 podpísali Abrahámovské dohody – sériu zmlúv, ktorými sa arabské a islamské krajiny zaväzujú k uznaniu existencie Izraela.
V rámci pôvodného plánu Rady mieru mala severoafrická monarchia nasadiť 500 vojakov. Tento počet však izraelská vláda koncom júla znížila na 200 členov ozbrojených síl z Maroka a Ugandy. Mierový kontingent má byť podriadený izraelskému veleniu.
Práve na súhlas Rabatu s nasadením vojenského kontingentu zareagoval Hamas tým, že 31. júla pristúpil k demilitarizácii. Po posledných Netanjahuových slovách však nie je jasné, či si toto odovzdanie moci militanti nerozmyslia.
Zabíjanie militantov pokračuje aj počas prímeria
Militantné nacionalistické hnutie odmieta bezpodmienečnú demilitarizáciu z jednoduchého dôvodu. V rámci prvej fázy Trumpovho 20-bodového plánu sa IDF mali stiahnuť za žltú líniu – čo aj urobili, no neskôr túto čiaru opäť prekročili a neprestali ani s cielenými útokmi na predstaviteľov militantnej organizácie.
Hamas preto vyzýval, aby Tel Aviv dokončil svoju časť záväzku v prvej fáze. Slová izraelského premiéra o tom, že odmieta dohodu o prímerí ako takú, však môžu motivovať militantov k tomu, aby zaspätkovali tiež.
Keďže IDF podľa výpočtov OSN či (propalestínskej) katarskej agentúry QNA zabili od konca marca viac ako 630 Palestínčanov, obojstranné zlyhanie prímeria by nebolo prekvapivé. Len za minulý týždeň prijali palestínske nemocnice dve telá – jedného Gazana zastrelili adruhého vytiahli spod trosiek.
Na konci druhej fázy by sa pritom Izrael mal stiahnuť za takzvanú červenú líniu, za ktorou leží približne 30 percent územia Pásma Gazy – súčasťou druhej fázy je okrem toho aj sfunkčnenie technokratického výboru a polície bez vplyvu Hamasu, ako aj odovzdanie zbraní. V súčasnosti udržujú izraelské sily kontrolu nad viac ako 70 percentami gazského územia.
