Neprijateľné výroky zo strany politikov na adresu verejne činných osôb už majú v podmienkach Slovenskej republiky svoj dôležitý precedens.
Je ním práve súdna výhra čurillovcov v spore na ochranu osobnosti voči Borisovi Kollárovi. Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie Mestského súdu Bratislava, podľa ktorého Kollár výrokom o „čurillovskej mafii“ neoprávnene zasiahol do osobnostných práv vyšetrovateľa Čurillu. Kollár za svoje slová zaplatil 50-tisíc eur a ospravedlnil sa.
Výhra motivovala vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu k ďalším súdnym sporom, v ktorých žalujú politikov za ich verejné hanlivé výroky. Podľa vyjadrení advokáta čurillovcov Petra Kubinu prebiehajú dva spory voči podpredsedovi Národnej rady SR Tiborovi Gašparovi.
Medzi žalovanými sú ďalej predseda vlády Robert Fico, poslanec strany Hlas Michal Bartek, ktorý neprávoplatne prehral na prvom stupni, či poslanec SNS Roman Michelko. Mimoriadne medializovaný bol aj súdny spor medzi ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom a čurillovcami, v ktorom mu už exekútor zablokoval účet a od exekúcie ho zachránila iba chyba súdu.
Žalovaný je nielen Robert Kaliňák, ale aj celá strana Smer
Najnovšia žaloba na ochranu osobnosti smeruje proti ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi aj strane Smer ako celku.
Žalobcovia Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Štefan Mašin, Branislav Dunčko, Róbert Magula, Milan Sabota a prokurátor Generálnej prokuratúry a bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic žiadajú od Kaliňáka ospravedlnenie za jeho verejné výroky a sumu v celkovej výške 130-tisíc eur spolu s úrokom z omeškania.
Čurilla žiada 40-tisíc eur ako odškodnenie za spájanie jeho priezviska s mafiánskou skupinou a ďalší šiesti žalobcovia žiadajú každý po 15-tisíc eur.
Žalobcov zastupuje advokát Peter Kubina z advokátskej kancelárie Dentons a popri ministrovi obrany je žalovanou stranou aj Smer pre prípad, že „by sa minister bránil námietkou, že za výroky zodpovedá strana, ktorú reprezentuje“.
Sporné výroky predniesol Robert Kaliňák na tlačovej konferencii strany Smer s názvom „Kauza Kováčik znamená koniec praktík čurillovcov“, na ktorej predstavitelia Smeru rozoberali úspešné dovolanie Dušana Kováčika. V rámci rozhodnutia poukazovali aj na nezákonné postupy čurillovcov a Daniela Lipšica, na ktoré súd v dovolacom konaní poukázal.
Problémom sú Kaliňákove tvrdenia o mafii
Podľa žaloby, ktorú má k dispozícii portál Aktuality.sk, sú predmetom žaloby tvrdenia Kaliňáka o tom, že „Veľký päťčlenný senát trestného kolégia Najvyššieho súdu povedal, že obdobia rokov 2020 až 2023 pod vedením mafie Čurillovcov, Lipšica a ostatných spôsobili toto krvavé porušovanie Trestného zákona a ústavných práv ľudí v Slovenskej republike“.
V ďalších výrokoch Kaliňák hovorí o „snahe zastrašovať súdy, aby išli po ruke čurillovskej mafii“ a o tom, že „konanie najmä Čurillovcov bolo absolútne nezákonné, z čoho vyplýva a potvrdzuje sa, že Milan Lučanský bol umučený týmito zvieratami. Advokát Krivočenko bol k smrti umučený týmito ľuďmi, dokonca za veľkej pomoci pani Kolíkovej“.
Žaloba na ochranu osobnosti sa bude v tomto prípade trochu odlišovať od iných prípadov, keďže politickí predstavitelia strany Smer na tlačovej konferencii vychádzali z právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý konštatoval pochybenia a nezákonné praktiky policajtov, okrem iného aj ich zaujatosť voči Kováčikovi.
Otázku, či možno aj takto „nadnesené“ výroky o „krvi, mučení a zvieratách“ tolerovať pri verejnom vyjadrovaní v spoločnosti, a to navyše zo strany vysokopostavených politikov, rozhodne súd. Pre spoločnosť je však vždy vhodné, aby sa verejní predstavitelia správali spôsobom, ktorý neskresľuje realitu a pomenúva fakty.
Každý krok mimo zákonný rámec a zásah do osobnostných práv by mal byť „potrestaný“ primeraným zadosťučinením pre poškodených. To by znamenalo tlmenie vášní v spoločnosti a polarizácie, ale hlavne zamedzenie šírenia rôznych nepodložených nezmyslov vo verejnom priestore a označovaniu iných za mafiánov bez dôkazov.
Ak v tomto smere niekoho napadol Igor Matovič, nejde o náhodu.
Čurillovci už nebudú môcť Smer vyšetrovať pre zaujatosť
Samostatnou rovinou celej žaloby je však skutočnosť, že žalobcovia sú vyšetrovatelia, hoci sú momentálne postavení mimo služby pre obvinenia zo závažnej trestnej činnosti, a prokurátor Generálnej prokuratúry.
Z radov najmä opozičných hlasov zaznievajú názory o tom, že po zmene vlády sa obvinení policajti vrátia späť k vyšetrovaniu trestnej činnosti. A to bude problém najmä pri predstaviteľoch strany Smer práve pre podanú žalobu na ochranu osobnosti.
V tomto smere treba pripomenúť, že hlavné tváre najsilnejšej vládnej strany, ako Robert Kaliňák či Robert Fico, už v minulosti boli stíhané s tým, že trestné konanie vedené proti nim bolo buď nezákonné, alebo postavené na absentujúcich dôkazoch.
Hoci sa politickým predstaviteľom nikdy nič nepreukázalo, dodnes sa vo verejnom priestore hovorí v súvislosti s vládnymi politikmi o organizovanej skupine či korupcii na najvyšších miestach.
Ak sa v budúcnosti dostanú obvinení čurillovci späť k svojmu povolaniu a rozhodnú sa vyšetrovať trestné činy, z ktorých budú podozrievať predstaviteľov Smeru, budú mať veľký problém.
Podanie žaloby na ochranu osobnosti ich do budúcnosti absolútne vylučuje z vyšetrovania nielen Roberta Kaliňáka, ale možno aj kohokoľvek zo strany Smer. Pri prokurátorovi Lipšicovi je za predpokladu jeho dozoru v nejakej trestnej veci otázka vylúčenia ešte výraznejšia pre jeho politickú minulosť – to napokon urobil už v mnohých kauzách ešte ako špeciálny prokurátor.
Čurillovci sa však doposiaľ mohli prezentovať ako nezaujatí voči konkrétnym politikom, čo po podanej žalobe už nebude možné.
Trestný poriadok hovorí, že z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený okrem sudcu aj prokurátor a policajt, pri ktorom možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer k veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka.
Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6 Ndt 10/2018 vysvetlil obsah pojmu „pomer k osobám“. Podľa súdu medzi relevantné vzťahy nepatria iba rodinné či partnerské vzťahy. Výslovne sem zaradil tiež súčasný alebo minulý bližší priateľský vzťah, nepriateľský vzťah, osobný alebo pracovný konflikt, prípadne dlhší osobný alebo pracovný kontakt, pokiaľ môže odôvodňovať pochybnosť o nezaujatosti.
Súdny spor policajtov proti Kaliňákovi, v ktorom tvrdia, že im osobne spôsobil závažnú nemajetkovú ujmu, požadujú, aby sa im ospravedlnil, a domáhajú sa od neho spolu 130-tisíc eur, rozhodne zakladá racionálny predpoklad ich zaujatosti.
Ústavný súd videl zaujatosť aj pri podaní disciplinárneho návrhu
Judikatúra súdov pozná aj prípady, v ktorých nevyhodnocuje žaloby a trestné oznámenia zo strany obžalovaných na sudcov či prokurátorov ako dôvod na ich vylúčenie pre zaujatosť. V 90. rokoch minulého storočia si z tejto praktiky urobili zvyk členovia mafiánskych skupín, ktorí takto chceli vylučovať „nepohodlných“ sudcov z prerokúvania ich trestnej činnosti.
Tento prípad je však opačný – žalobu podali samotní policajti. O ich pomere ku Kaliňákovi a k strane Smer teda nemožno pochybovať o tom, že je rozhodne negatívny.
V tomto smere je relevantný aj nález Ústavného súdu SR I. ÚS 156/2026, v ktorom advokát Daniela Bombica Dávid Lindtner namietal zaujatosť sudcu Juraja Klimenta, pretože sudca na advokáta podal disciplinárny podnet.
Ústavný súd konštatoval porušenie práva na nestranného a nezaujatého sudcu s odôvodnením, že relevantné môže byť už zdanie možného konfliktu, pričom treba skúmať, či vzťah dosiahol intenzitu „animozity“, nepriateľského alebo iného negatívneho postoja.
Imunita Kaliňáka, ale zrejme aj celej strany Smer
Ak by napríklad po zmene politických pomerov dostali policajti ako žalobcovia na starosť trestnú vec, v ktorej by bol Robert Kaliňák podozrivým alebo obvineným, museli by byť vylúčení pre zaujatosť. Svojou žalobou tak efektívne dosiahli imunitu ministra obrany pred ich možným stíhaním.
Rovnakú analógiu možno použiť aj v prípade strany Smer, ktorá je medzi žalovanými. Ak by bola predmetom trestného konania priamo politická strana Smer ako právnická osoba alebo by sa úkony trestného konania priamo týkali jej členov, argument zaujatosti by bol opäť silný.
V danom prípade však nemožno hovoriť o takej vysokej miere pravdepodobnosti vylúčenia čurillovcov pre zaujatosť ako v prípade ministra Kaliňáka. Žaloba proti politickej strane sama osebe nevytvára osobný spor napríklad s každým poslancom, ministrom či členom strany, no argument o zaujatosti zostáva.
V danom prípade bude dôraz kladený na to, ktorý konkrétny člen by bol predmetom vyšetrovania a ako veľmi je so stranou spätý.
Čurillovci sa žalobou proti Kaliňákovi domáhajú ochrany svojich práv, na čo majú nárok a zároveň majú silný precedens vo forme právoplatného víťazstva nad Borisom Kollárom.
Vytvorili si však veľmi významný osobný problém pre prípad, že by mali v budúcnosti ako policajti konať v trestnej veci priamo proti Robertovi Kaliňákovi alebo proti strane Smer. Napokon možno tvrdiť, že minimálne politikom sa v tomto smere oplatí organizovať útočné tlačovky, na ktorých napádajú policajtov.
Síce im hrozí peňažná strata, no nie problém s vyšetrovaním.