Jeden by povedal, že si Progresívne Slovensko po bizarnom škandále s Projektom Fórum dá pozor na podobné nášľapné míny, do ktorých hľadiac na pokrokové hviezdy slepo padá. Je to predsa strana odborníkov. Teda, aspoň to o sebe deklaruje a dokáže o tom presvedčiť nemálo voličov.
Mnohí jej podporovatelia veria, že má v talóne množstvo ekonomických expertov, ktorí presne vedia, ako a kam nasmerovať krajinu, aby sa neprepadala do dlhov. Kde však boli títo experti, keď predstavitelia strany čelili daňovo-odvodovému rébusu svojho podpredsedu Ivana Korčoka?
Napriek tomu, že strana mala vo svojom účtovníctve ukrytý podobne vážny problém, krátko pred vypuknutím kauzy sa pustila do kritiky premiérovho syna, ktorý čerpal vysokú výplatu cez stranícku agentúru.
Keď Aktuality.sk neskôr prišli so zistením, že PS svojho podpredsedu Korčoka vypláca prostredníctvom manželkinej eseročky, čím sa šikovne obchádzali daňové aj odvodové povinnosti, už nebol čas stiahnuť chvost. V politike je každé odhalenie súpera neutralizované v momente, keď sa rozchýri, že „morálny arbiter“ sám trpí podobnou charakterovou vadou.
Napokon, často o tom hovorieva otec predsedu progresívcov Martin Milan Šimečka: Smer sa údajne snaží ľudí presvedčiť, že všetci sú rovnako zlí. Presne tak – len s tým rozdielom, že v tomto prípade o tom nemusel presviedčať Smer. PS to zvládlo samo. A na výbornú.
Akoby sa chyba týkala len Korčoka
Zdá sa však, že progresívci dodnes netušia, o čo v tejto kauze ide. Keď nedávno Michal Šimečka na myjavských kopaniciach čelil kritike za obchádzanie daní a odvodov v prípade Korčoka, hovoril hlavne o tom, že sa z kauzy treba poučiť, napraviť to a „dávať si pozor, aby sme také chyby ďalej nerobili“. Tak to aspoň zachytili reportéri denníka Postoj.
Šimečka tak na kopaniciach chybu priznal, no tváril sa, akoby sa to jeho samého vlastne ani netýkalo: „To, že sa stala chyba, uznal aj sám Ivan Korčok a v tom je naša politika v PS iná ako tá smerácka. To chcem oceniť. Napriek tomu, že sa nestalo nič nelegálne, nestalo sa nič, na čom sa chcel Ivan Korčok obohatiť, ale stala sa chyba,“ povedal predseda s tým, že predsa nie sú rovnakí ako Smer.
Korčokovi však vyplácal peniaze jeho zamestnávateľ, teda Šimečkova strana. A tá na tom ušetrila desiatky tisíc eur. Keď ho pred časom lákali do strany, mal vysoké platové nároky. Aby mu ich strana bola schopná splniť, zrejme musela aktivovať kreatívne účtovníctvo.
Situáciu údajne teraz vyriešia tak, že ho budú odmeňovať prostredníctvom živnosti. Po novom sa teda nebudú dane a odvody optimalizovať cez eseročku, ale cez živnosť. Ivan Korčok je pritom vysokým funkcionárom strany. Preto je viac ako namieste otázka, či jeho činnosť nespĺňa znaky závislej práce. V takom prípade by zákon vyžadoval štandardný zamestnanecký pomer s plným platením daní a odvodov.
Zastarané matovičovské metódy
Tieto pokusy o konfrontáciu so Smerom, zrejme s cieľom nadbehnúť opozičnému voličovi, odštartovali progresívci ešte v lete, keď sa predseda Michal Šimečka vybral na výlety po svete, aby ukazoval zahraničné nehnuteľnosti politikov svojho najväčšieho rivala.
Postavil sa pred luxusné haciendy v údajnom vlastníctve rodinných príslušníkov predsedu Smeru alebo ďalších smerákov a natáčal „matovičovské“ videá s jeho slovníkom, v ktorých sa to hemžilo výrazmi ako príživník či milionár. Posledné Šimečkove videá sú z Dubaja, kde údajne luxusné bývanie prostredníctvom svojej manželky vlastní Ján Počiatek.
Tento nedávny Šimečkov príspevok však iba svedčí o tom, že sa stratil v čase. V Dubaji poľoval na majetky expolitika, ktorý má dnes so Smerom pramálo spoločného. Minister financií z prvej Ficovej vlády a šéf rezortu dopravy z tej druhej, ktorého vilu ukázal Matovič pred svojimi veľkolepými voľbami, je už dávno politickým pohrobkom. To, čo fungovalo Matovičovi v roku 2020, môže mať len ťažko rovnaký účinok o šesť rokov neskôr. Po tom, ako Smer vstal z popola.
Zatiaľ čo v prípade Korčokovej kauzy sa progresívci potkli o vlastný konár, v prípade jánošíkovských výletov do Dubaja rovno zablúdili. Kamsi do roku 2020.
Podobné pokusy mali význam v čase, keď Slovensko riešilo smerácku korupciu a naliehavú potrebu odstaviť Smer a jeho oligarchie od moci. Politická zmena nastala vďaka tomu, že veľká časť elektorátu tejto strany stratila dôveru v Roberta Fica a žiadala zmenu.
Dnes to však už nie je možné.
Zmena totiž vtedy nastala. Lenže vďaka „kondícii“ slovenskej opozície sa skončila katastrofou. Takou, pri ktorej vybledlo aj smerácke štátne koristníctvo a vykrmovanie straníckej oligarchie na štátnych zákazkách. Vlády Matoviča, Hegera a Ódora sa postarali o návrat Smeru k moci – a tiež o to, že korupcia prestala byť zlomovou témou, ktorá by prebrala fanúšikov vládnych strán.
Šimečka by teda spravil lepšie, keby ich nenapodobňoval. Pretože po tomto lete vyzerajú progresívci ako tí, ktorí nielenže nevedia plánovať dva politické kroky vpred, ale nedokážu ani správne vyhodnotiť minulé politické deje. Niečo podobné, ako sa podarilo Matovičovi pred voľbami v roku 2020, už dnes na Slovensku predsa nie je možné.
Líder PS by sa mal poučiť nielen z Matovičovho niekdajšieho úspechu, ale aj z jeho neskoršieho prepadu. Voliči vydesení tým, čo sa stalo po roku 2020, dnes už nechcú podobné detinské hry, ale zrelé súperenie s premiérom, ktorý je sám osebe politicky a mocensky ťažkou váhou. Prístup pre jednoduchších dnes nepomôže.