Z 0,5 na 0,8 percenta
Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth pripomenul, že ešte pred rokom sa bežne počítalo s rastom slovenskej ekonomiky nad 1,5 percenta. Centrálna banka už vtedy patrila medzi inštitúcie, ktoré očakávali podstatne slabší výkon.
„Mali sme tu obdobie, ktoré je veľmi zložité. Najprv sme mali clá, nejaké konsolidačné plány, na jar k tomu pribudol konflikt na Blízkom východe,“ povedal Horváth. Napokon sa však ukazuje, že svetová, európska aj slovenská ekonomika sú v tomto prostredí odolnejšie.
Lepšie sa darí aj významným obchodným partnerom Slovenska vrátane Nemecka. Pomáhajú tamojšie investície do infraštruktúry či obrany, z ktorých nepriamo profituje aj slovenský priemysel.
Oživili sa zároveň firemné investície, čo podľa Horvátha potvrdzuje aj vývoj úverov. Silnejšie investuje verejný sektor, ktorý čerpá prostriedky z plánu obnovy a európskych fondov. K rastu prispievajú aj samosprávy a ich investičná aktivita.
V budúcom roku však centrálna banka naďalej očakáva rast o 1,9 percenta. Pozitívny impulz z lepšieho súčasného vývoja majú vyvažovať drahšie energie a prísnejšie finančné podmienky.
Mzdy prekvapili, ľudia však siahajú do úspor
Jedným z najväčších prekvapení zostáva trh práce. Napriek správam o prepúšťaní v niektorých podnikoch sa zamestnanosť ako celok výraznejšie neznižuje.
„Očakávali sme, že slabší ekonomický rast povedie k znižovaniu zamestnanosti, ale to sa našťastie nedeje,“ konštatuje Horváth.
Rýchlejšie rastú aj príjmy. Centrálna banka pôvodne nečakala, že rast miezd v súkromnom sektore prekročí štyri percentá. Vývoj je však priaznivejší a kúpna sila obyvateľov sa preto zotavuje rýchlejšie.
Reálne mzdy by sa podľa prognózy mali dostať na úroveň z roku 2021 už koncom tohto alebo v priebehu budúceho roka.
Silná spotreba má však aj druhú stránku. Domácnosti si životnú úroveň čiastočne udržiavajú siahaním do úspor. Miera úspor by mala tento rok opäť klesnúť na veľmi nízku úroveň.
Horváth upozorňuje, že ľudia takto čiastočne tlmia aj dosah konsolidačných opatrení. Zároveň podľa neho domácnosti zrejme ešte úplne nepočítajú s tým, že ozdravovanie verejných financií bude dlhší proces a prinesie ďalšie kolá opatrení.
Potraviny infláciu stiahli, energie ju môžu opäť zdvihnúť
Priaznivejšie vyzerá tento rok aj zdražovanie. NBS očakáva priemernú infláciu 3,6 percenta, teda menej než vo svojej predchádzajúcej prognóze.
Hoci vodiči citeľne pociťujú rast cien pohonných látok, opačným smerom pôsobia potraviny. Ich ceny sú podľa Horvátha v priemere nižšie než pred rokom, k čomu prispieva vývoj cien poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch.
Práve potraviny výrazne pomohli stlačiť infláciu zo štyroch percent bližšie k trom percentám. V ďalších rokoch už situácia nemusí byť taká priaznivá. Centrálna banka očakáva infláciu v pásme troch až štyroch percent.
Dôvodom sú najmä energie. Ich zdraženie sa najskôr prejavuje v nákladoch podnikov a až neskôr preniká do cien ďalších tovarov a služieb.
„Nie všetky dôsledky dnešného vývoja cien energií vidíme okamžite,“ pripomína Kažimír. Za mimoriadne dôležité považuje januárové preceňovanie tovarov a služieb, v ktorom sa môžu vyššie náklady výraznejšie prejaviť.
„Mohli by sme sa dožiť nepríjemného prekvapenia skokového rastu inflácie,“ myslí si guvernér.
Vyššie energetické náklady zároveň zhoršujú podmienky podnikov. Môžu tlmiť ich investície a oslabovať konkurencieschopnosť, čo sa následne prejaví aj na hospodárskom raste.
Šesťmiliardový problém verejných financií
Kým vyššie vládne výdavky momentálne podporujú ekonomický rast, súčasne komplikujú konsolidáciu. Spotreba vlády podľa centrálnej banky opakovane prevyšuje očakávania a bez ďalších opatrení sa deficit verejných financií bude pohybovať okolo 4,5 percenta hrubého domáceho produktu.
Horváth upozorňuje, že ani po odpočítaní dočasných opatrení, ako sú rôzne formy pomoci, a cyklických vplyvov problém nezmizne.
„Ten dlhodobý deficit, ktorý tam je, je stále niekde na úrovni šesť miliárd eur. A s týmto sa budeme do budúcnosti musieť nejako vyrovnať,“ dodáva. Nepriaznivo podľa neho vyzerá aj trajektória verejného dlhu.
Zároveň rastú náklady na jeho financovanie. Kažimír však odmietol interpretácie, podľa ktorých by Slovensko malo problém požičať si na finančných trhoch.
„Slovensko nemá žiadny problém s financovaním svojho dlhu,“ zdôrazňuje s dôvetkom, že vyššie výnosy nie sú iba slovenským javom, ale súvisia so zdražovaním financovania štátov naprieč Európou a s vývojom na svetových finančných trhoch.
Súčasne však dodáva varovanie: „Je to dôvod na to, aby sme mali zdvihnuté obočie, a treba si uvedomiť, že hostina nemôže trvať večne.“
Jesenná prognóza tak prináša priaznivejší obraz slovenského hospodárstva, nie však zásadný obrat. „Ekonomika je odolnejšia, než sme očakávali. Riziká však nezmizli, sú tu stále s nami,“ uzatvára Kažimír. Za kľúčové preto považuje podporiť konkurencieschopnosť, produktivitu a investície.
