Útočník z gymnázia v Spišskej Starej Vsi dostal jeden z najprísnejších trestov

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznal Samuela Straška za vinného v prípade minuloročného útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, pri ktorom zahynuli dve ženy. V stredu mu uložil trest odňatia slobody na 25 rokov so zaradením do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

Súd Straškovi zároveň uložil trest prepadnutia veci, ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou a ochranný dohľad na tri roky. Pozostalým a ďalším poškodeným má nahradiť škodu a nemajetkovú ujmu v desaťtisícoch eur, so zvyškom nárokov ich súd odkázal na civilný proces.

K útoku došlo 16. januára 2025. Vtedy 18-ročný študent zaútočil nožom na zástupkyňu riaditeľky školy a dve študentky. Zástupkyňa a jedna zo študentiek zraneniam podľahli, ďalšia žiačka útok prežila. Polícia Straška krátko po čine zadržala v lese neďaleko mesta. Odvtedy sa nachádza vo väzbe.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove naňho v januári tohto roka podal obžalobu pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy, sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu a sčasti v štádiu prípravy. Straško spáchanie skutku počas procesu nepopieral, nesúhlasil však s jeho právnou kvalifikáciou.

Prokurátor žiadal doživotie, obhajoba 15 rokov

Deň pred vyhlásením rozsudku odzneli na súde záverečné reči. Prokurátor pre Straška navrhol doživotný trest odňatia slobody. Rovnaký trest požadoval zástupca poškodených, podľa ktorého svedčila proti obžalovanému chladnokrvná a dlhodobá príprava činu. V jeho konaní nevidel žiadnu poľahčujúcu okolnosť.

Obhajca Ľuboš Dobrovič, naopak, navrhoval 15-ročný úhrnný trest so stredným stupňom stráženia. Poukazoval na nízky vek svojho klienta v čase útoku, jeho nezrelosť, dovtedajší spôsob života či nádej na nápravu, ktorú podľa neho potvrdili doterajšie zistenia. Za poľahčujúcu okolnosť žiadal považovať aj Straškovu ľútosť.

Samotný obžalovaný vzhľadom na svoj vek žiadal o mimoriadne zníženie trestu. „Myslím si, že nie som zlý človek. Ak robí jeden hriech z človeka hriešnika, potom sú hriešni všetci,“ povedal v záverečnej reči.

Tvrdil, že neviedol kriminálny život, ale nezvládal „dlhotrvajúcu nespravodlivosť“. Súd sa snažil presvedčiť aj o tom, že pre spoločnosť nepredstavuje nebezpečenstvo. Podľa neho by dlhoročné väzenie neviedlo k náprave, keďže ju nepovažuje za potrebnú.

Rozdiel medzi návrhmi procesných strán bol výrazný. Kým prokuratúra a poškodení požadovali najprísnejší možný trest, obhajoba argumentovala najmä Straškovým vekom a možnosťou jeho nápravy. Súd napokon uložil 25-ročný trest. Pri ochrannom psychiatrickom liečení sa priklonil k ambulantnej forme, ktorú obhajca pripúšťal ako alternatívu.

Mohlo by Vás zaujímať Útočník z gymnázia na súde: Keď som vošiel do triedy, nevedel som rozoznať tváre

Tvrdil, že v triede nerozoznával tváre

Jedným z kľúčových momentov procesu bola Straškova augustová výpoveď, počas ktorej opisoval udalosti bezprostredne pred útokom aj samotný čin.

V deň útoku prišiel do školy na komisionálne skúšky. Ešte pred skúškami navštívil zástupkyňu riaditeľky v jej kabinete. Pred súdom tvrdil, že sa k nemu správala nepríjemne a arogantne. Jednoznačne však nevedel povedať, či práve toto stretnutie bolo spúšťačom jeho ďalšieho konania.

Po útoku na zástupkyňu riaditeľky zamieril do triedy, kde zaútočil na študentku. Ani toto svoje konanie však pred súdom nedokázal jednoznačne vysvetliť.

„Ja som bol v takom stave, že som nedokázal rozpoznať tvár,“ vypovedal. Z tejto časti udalostí mal podľa vlastných slov „okno“ a až neskôr si údajne uvedomil, na koho zaútočil.

Po čine zo školy odišiel a zamieril do lesa. Tvrdil, že tam uvažoval nad samovraždou. Polícia ho následne vypátrala a zadržala.

Práve právne posúdenie jeho konania bolo jedným zo sporných bodov procesu. Obhajoba namietala kvalifikáciu skutku uvedenú v obžalobe, zatiaľ čo prokuratúra tvrdila, že vykonané dôkazy vytvárajú ucelený obraz a navzájom sa dopĺňajú. Špecializovaný trestný súd napokon Straška uznal za vinného a uložil mu trest odňatia slobody na 25 rokov. Keďže rozsudok nie je právoplatný, prípad sa môže dostať pred Najvyšší súd.

(tasr, max, pmi)