Večer 7. augusta sa na policajnej stanici v Krakove prihlásil 39-ročný Poliak, ktorý sa dva dni predtým pokúsil udrieť Ukrajinku a bol vulgárny voči nej aj Ukrajincovi, ktorý útočníka nakrútil na dnes už virálne video.
Podobných útokov – rovnako ako videí – je tento rok viac ako vlani aj predvlani. Zväčša v priebehu niekoľkých dní sa nejedno video dostane zo sociálnych sietí na portály spravodajských portálov a na stoly prokuratúr.
Počet stúpa
Poľská polícia dostala za prvých šesť mesiacov tohto roka až 180 nahlásení trestného činu spočívajúceho v slovnom alebo vo fyzickom útoku zo strany Poliaka na Ukrajinca alebo Ukrajinku z dôvodu ich národnostnej príslušnosti.
Oproti vlaňajšiemu počtu ide o nárast o 30 percent a v porovnaní s rokom 2024 ide o 35-percentný vzostup. Podľa prieskumu postrehli rastúcu nevraživosť aj Ukrajinci dlhodobo sa zdržiavajúci v krajine, ako aj Ukrajinci, ktorí získali poľské občianstvo.
„Predpokladám, že tieto štatistiky aj tak neodrážajú celú pravdu. Zvyčajne sa predpokladá, že počet nahlásených trestných činov z nenávisti je podhodnotený. Časť obetí nechce podať trestné oznámenie, pretože sa jednoducho bojí,“ povedal pre portál Rzeczpospolita sociológ a predseda mimovládneho Ústavu verejných záležitostí Jacek Kucharczyk.
Sociológ poukazuje na skutočnosť, že dlhší čas vzniká v krajine spoločenské prostredie, v ktorom sa za podnecovanie nenávisti voči Ukrajincom alebo za vyzývanie na fyzické útoky mnohí Poliaci nehanbia – naopak.
Podľa prieskumu stačí na začatie útoku zo strany Poliakov skutočnosť, že sa Ukrajinci rozprávajú po ukrajinsky alebo rusky, prípadne že poľsky hovoriacich Ukrajincov prezradí ich východoslovanský prízvuk.
So slovnými vyhrážkami zo strany Poliakov sa na juhu krajiny stretol aj redaktor Štandardu, keďže jeho prízvuk z dôvodu stredoslovenského „zaťahovania“ považovali Poliaci za ukrajinský.
„Označili ma za banderovskú ku*vu a kričali, aby som vypadla na Ukrajinu, kým mi nedolámu nohy,“ hovorí pre Štandard s vedomím rodičov neplnoletá utečenka z Ukrajiny. Na políciu sa rodina neobrátila, lebo útočníkmi boli muži zo sídliska, na ktorom mieni ukrajinská rodina nateraz zotrvať – udanie Poliakov by podľa matky nadobro zničilo susedské vzťahy.
V bezpečí nie sú ani deti
Koncom júla trojica Poliakov surovo zbila ukrajinský pár na západe krajiny. Poľské médiá 13. júla informovali, že polícia zadržala Poliaka, ktorý sa v meste Bielsko-Biała v Sliezskom vojvodstve cez víkend vyhrážal ukrajinským deťom a nadával im. Prípad vyvolal v Poľsku aj na Ukrajine rozruch z toho dôvodu, že mladá Ukrajinka všetko nakrútila na kameru.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha poďakoval poľskej strane za rýchle zadržanie výtržníka a „opätovne vyzval niektorých poľských politikov, aby prestali podnecovať nenávisť voči Ukrajine a Ukrajincom“. Muž je nateraz pod dohľadom polície, nie je však vo väzbe.
Ešte v máji pätica Poliakov vo Varšave surovo zbila troch Ukrajincov. Útok prišiel mesiac po tom, ako okresná prokuratúra zverejnila vyhlásenie k útoku mačetou na dvoch Ukrajincov v menšom meste Mazovského vojvodstva.
V porovnaní s predošlými rokmi ide nielen o nárast počtu, ale aj závažnosti útokov. Známy poľský právnik Dawid Dehnert, ktorý bezplatne zastupuje poškodených Ukrajincov, začiatkom augusta vyhlásil, že z dôvodu vyhrážok od Poliakov je nútený zabezpečiť si ochranku.
Početná rusínska aj ukrajinská menšina v Poľsku bola zlikvidovaná počas povojnovej operácie Visla a Nemci boli podobne vyhnaní. Keďže Kašubov a Slezanov nepovažuje Varšava za samostatné národy a ostatné menšiny majú v rámci obyvateľstva zanedbateľné zastúpenie, poľský štátotvorný národ vnímal svoju krajinu ako etnicky jednoliatu.
Tento obraz narúša okrem 50-tisíc emigrantov z Bieloruska veľké množstvo legálnych migrantov z Afriky, ďalej Indovia ako najrýchlejšie rastúca prisťahovalecká skupinu v Poľsku a predovšetkým predmetní utečenci z Ukrajinci – tých je v krajine až poldruha milióna. Deviateho augusta sa v Gdansku konala prvá demonštrácia Poliakov proti násilnostiam na Ukrajincoch.
Konfederácia a UPA
Michał Szułdrzyński, dlhoročný novinár, od roku 2024 pôsobiaci ako šéfredaktor denníka Rzeczpospolita, je presvedčený, že za vyššou brutalitou a frekvenciou útokov v krajine treba hľadať poľsko-ukrajinský spor o Ukrajinskú povstaleckú armádu (UPA), ktorý na začiatku leta oživili prezidenti v Kyjeve a vo Varšave.
Niekoľko mesiacov sa ozývajú aj hlasy Poliakov, podľa ktorých stojí za čoraz častejšími slovnými a fyzickými útokmi na Ukrajincov šovinistická rétorika opozičných politikov. Tí podľa kritikov nielen využívajú súčasné protiukrajinské nálady, ale ich aj výdatne podnecujú.
Okrem kedysi vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) ide hlavne o radikálnejšie strany, ako sú Konfederácia koruny Poľskej – na čele so známym Grzegorzom Braunom – a Konfederácia.
Ujde sa aj Nemcom
Konfederácia má dvoch spolupredsedov: Krzysztofa Bosaka z Národného hnutia (Ruch Narodowy) a Sławomira Mentzena z Novej nádeje (Nowa Nadzieja). Paradoxne práve ten s nemeckým priezviskom je známy rozdúchavaním nielen protiukrajinských, ale aj protinemeckých nálad, ktoré majú v Poľsku živnú pôdu.
V prvý augustový deň, na výročie začiatku Varšavského povstania z roku 1944, zverejnil Mentzen fotografiu, na ktorej predseda Novej nádeje s pár desiatkami ďalších Poliakov stoja pred Brandenburskou bránou v Berlíne so zapálenými svetlicami a s anglickým transparentom „Nemci zabili tisíce detí počas Varšavského povstania“.
V komentároch ho niektorí Poliaci chvália – iní sa ironicky pýtajú, či usporiada podobné „lacné divadlo“ aj v Moskve. Protinemecké naratívy sú totiž Poľsku dosť ošemetné. Berlín nevyvíja voči Varšave nepriateľskú činnosť, snaží sa o prehĺbenie spojenectva a v rámci reparácií za druhú svetovú vojnu odovzdal svojmu západnému susedovi v decembri 2025 aj nemecké historické artefakty.
Najviac poľských emigrantov (viac ako 400-tisíc) dnes žije v Nemecku a vo Veľkej Británii. A za nevídaným rastom poľského hospodárstva stoja okrem iného eurofondy, ktorých bezkonkurenčne najväčším financovateľom je Berlín.
Pripomeňme, že Poliaci podľa prestížneho každoročného prieskumu dlhodobo cítia odpor najväčšmi k Rusom, Rómom, Bielorusom, Ukrajincom, Židom a Nemcom, zatiaľ čo najradšej majú Talianov, Čechov a Slovákov.